Zbohom vojenskej službe

Milan Ištván

Narodil sa 22. júna 1975 v Krupine, kde absolvoval aj gymnázium. V roku 1993 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave žurnalistiku so zameraním na audiovizuálne médiá a zúčastnil sa výmennej deväťmesačnej novinárskej stáže vo Francúzsku. Dva roky pôsobil ako hovorca Republikovej rady SDĽ a súčasne ako prezident Mladej demokratickej ľavice (MDĽ). Praktickú žurnalistiku si mal možnosť vyskúšať v Slovenskom rozhlase v redakcii Pozor zákruta! a v Spravodajskom centre ako zahraničnopolitický redaktor. Jeho súčasná činnosť sa zameriava na aktivity v rámci SDĽ: v roku 1998 bol asistentom poslanca Pavla Kanisa, predsedom OV SDĽ v Krupine a pokiaľ sa nestal poslancom za SDĽ v parlamente, vykonával činnosť na poste viceprezidenta MDĽ.

Ako si sa dostal k politike?

- Bol som taký aktívny pionier. V roku 1989 na gymnáziu v Krupine som mal ísť do celoškolského výboru SZM, medzičasom však zanikol a stal som sa predsedom Študentskej rady. V apríli 1991 som prišiel do Rožňavy a prvý človek, ktorého som tam stretol, bol Braňo Ondruš. A ja som sa stal najmladším zakladajúcim členom MDĽ.

Prečo práve MDĽ, keď v tom čase nebola ľavica až taká populárna?

- Nebolo to populárne, samozrejme, ale ja som žil v prostredí, kde bolo ľavicové cítenie. Navyše hovorím, že odjakživa som mal záujem o veci verejné. Tu sa tieto dva body skĺbili.

Teda ti doma držia palce?

- Ak mi aj niekedy nedržali palce, tak mi minimálne nič nerobili napriek.

Zaujímajú ťa veci verejné, bol si členom štábu vo volebnej kampani SDĽ. Spomenieš si ešte na predvolebné sľuby SDĽ?

- Bol som zainteresovaný na voľbách nielen tým, že som kandidoval, ale aj ako asistent jedného z lídrov, Pavla Kanisa. Spolu s ďalšími mladými kandidátmi som mal leták, kde sme propagovali koalíciu s mladými ľuďmi. Hlavnými témami boli: bytová otázka, pôžičky mladomanželom, právo na prvé zamestnanie, vysokoškolské internáty a heslo Zbohom vojenskej službe.

Koľko z toho má SDĽ za sebou?

- Na jeseň schválime novelu zákona o civilnej službe. Hlavným bodom bude prechod civilnej služby do civilného sektoru, a to pod okresné úrady práce a súčasne jej skrátenie na 1,5-násobok základnej vojenskej služby v duchu európskych štandardov. V budúcom roku bude novelizovaný branný zákon a na jeho základe sa má skrátiť aj ZVS na deväť mesiacov.

A vysokoškolské internáty?

- V jeseni má byť spracovaný investičný zámer v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu na budúci rok. Vláda deklarovala, že by chcela do rekonštrukcie a výstavby VŠ internátov investovať 2-3 mld. korún, čo myslím, veľmi pomôže dnešnej zložitej situácii.

Zložitej v čom?

- V tom, že po roku 1989 sa počet VŠ študentov zdvojnásobil, ale nepribudlo ani jedno lôžko navyše.

Podľa čoho sa budú udeľovať peniaze?

- Podľa kritérií, ktoré vypracuje spoločná komisia ministerstva školstva a akademickej obce. Ide o to, aby sa predišlo protekcionizmu, alebo tomu, aby o tom rozhodovala veľmi úzka skupina ľudí. Aby napríklad ani v akademickej obci nevznikali osočovania z protekcie, korupcie a podobne.

Neočakávate zo strany akademickej obce lobing?

- Samozrejme, očakávame, na to majú právo. Analýza situácie VŠ internátov sú v niektorých oblastiach suché čísla hovoriace o tom, že v Bratislave je problém najväčší, potom sú rizikové Trnava, Košice, Banská Bystrica a podobne. Veľmi jednoznačne sa dá zdokumentovať, kde absentujú lôžka a kde sú VŠ internáty v katastrofálnom stave.

Je zákon o civilnej službe mládežnícka iniciatíva?

- Je to vládny návrh zákona. MDĽ túto novelu pripravila už v minulom roku a poslanec Pavol Kanis ju predložil do parlamentu, ale vtedy nebola posunutá ani len do druhého čítania. Viac menej všetky varianty vládneho návrhu vychádzajú z toho nášho, i keď o niektorých otázkach sa ešte diskutuje a predpokladám diskusiu s verejnosťou.

Aké bude mať zákon dôsledky? Nebude priveľký úbytok brancov, ktorí by mohli vykonávať ZVS?

- Nemyslím si, že bude veľký a vôbec by som to neposudzoval takto. Dôležité je, že našu legislatívu musíme dostať na európsky štandard.

Čo znamená európsky štandard?

- Odporúčania Európskeho parlamentu, Rady Európy, ale aj OSN hovoria niečo úplne iné, ako to, že by civilná služba mala byť pod gesciou vojenských správ, ako to, že by mala byť diskriminačná.

Diskriminačná?

- Keď je civilná služba dvojnásobne dlhšia ako ZVS, je to jednoznačná diskriminácia. A to nesmie byť. Musíme rozšíriť možnosť pre mladých ľudí rozhodnúť sa, kedy nastúpia a či chcú nastúpiť na "civilku". Podľa platného zákona sa 17-roční chlapci musia rozhodnúť, či - vulgárne povedané - budú alebo nebudú strieľať. Človek sa však môže stať veriacim alebo členom inej cirkvi, ktorá zakazuje použitie zbrane, aj keď má 20 rokov. To doterajší zákon nerieši.

A čo lekárske prehliadky?

- Civilná služba s lekárskymi prehliadkami nemá nič spoločné. Armáda má záujem na tom, aby branci, ktorí nastúpia na ZVS, boli v dobrom zdravotnom stave. Preto zdravotné previerky budú, už aj teraz sú tvrdšie, ako bývali kedysi. Dáva sa pozor najmä na alergikov, fyzickú kondíciu, kvalitný zrak a ďalšie aspekty. Armáda znižuje stavy a smeruje k postupnej profesionalizácii.

Čo sa skrýva pod právom na prvé zamestnanie?

- Vláda má v júli prerokovať dlhodobú koncepciu rozvoja zamestnanosti. Ministerstvo školstva iniciovalo analýzu dnešného stavu škôl. Majú sa určiť východiská, ktoré lepšie prispôsobia štruktúru existujúcich škôl k požiadavkám trhu práce. V niektorých regiónoch máme typy škôl produkujúce také profesie, o ktoré v regióne nie je záujem, ale sú zaujímavé pre iný región. Chceme dať mladým šancu vzdelávať sa najmä v tých profesiách, kde je nejaká možnosť uplatniť sa.

Ako si to predstavujete? To chcete tie akadémie zrušiť?

- Niektoré sa zrušia, niektoré nie. Problémom však je slabá koordinácia tejto práce na úrovni rezortov. Všetci kompetentní ministri musia ťahať za jeden povraz. Vládny výbor pre mládež bude mať, dúfam, k tomu oveľa lepší vzťah ako vláda. Ja ako poslanec otváram túto otázku kde sa len dá, a to je zatiaľ maximum, čo pre to môžem robiť.

Ak ste sa rozhodli, že prispôsobíte školy potrebám regiónov, musíte nejakým spôsobom motivovať mladých, aby tam zostali...

- Otvorila si zložitejšiu otázku, ale som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády bolo dosť koncepčné. Hovorí aj o znovuzavedení mladomanželských pôžičiek, hoci v dnešnom stave úverovania na Slovensku je to dosť zložitá otázka.

Kedy sa dočkáme tých pôžičiek?

- Musím sebakriticky priznať, že to nie som schopný predpovedať. Čo sa týka výstavby bytov, pani ministerka Schmögnerová povedala pri príprave rozpočtu, že pre budúci rok sa určí oveľa viac miliárd Sk na výstavbu bytov. Všetky body vo volebnej rétorike boli plánované na 4 roky a nikto po nás nemôže chcieť, aby sa všetko splnilo už v tomto roku.

Aj tak - nezdá sa ti, že zmeny sa dejú trocha pomaly?

- No, treba priznať, že ideme trošku pomaly, lebo napríklad novela zákona o civilnej službe mala byť do parlamentu doručená už v júni, ale podľa všetkého bude predložená až v septembri.

Nie je to len civilná služba, ktorá čaká na schválenie...

- Treba sa spýtať vládnej legislatívy, či už na úrovni rezortov, vlády, alebo legislatívnej rady vlády. Niektorí štátni úradníci argumentujú potrebou upraviť v návrhu potrebné detaily. Pre mňa je to dosť nepochopiteľné, pretože to sa dá urobiť medzi prvým a druhým čítaním v parlamente. Osobne som "tlačil" na ministrov, aby podľa možnosti dodržiavali termíny, lebo keď vláda nedodržiava termíny v legislatívnom pláne práce, parlament si nemôže plánovať činnosť a poslanci si nemôžu organizovať program v regiónoch. Významný aspekt práce poslanca je práve v regióne, že chodí, chodí a chodí - o čo sa ja skutočne snažím.

Ale SDĽ má predsa dosť ministrov vo vláde - nefunguje medzi vami spolupráca?

- Samozrejme, koordinácia funguje. Ale treba sebakriticky povedať, že zrejme sa učíme vládnuť a možno nie na všetky veci sme boli dobre pripravení.

Mali ste predsa možnosť učiť sa z chýb minulej vlády.

- Osobne si myslím, že som bol na prácu poslanca dosť dobre pripravený. Keď som bol hovorcom SDĽ, bol som v bezprostrednom kontakte s Petrom Weissom, neskôr s Pavlom Kanisom. Po tom, ako som sa stal poslancom, boli mnohé veci pre mňa samozrejme nové a mnohé sú aj dodnes pre mňa príliš zložité. Ale to už tak prináša život. Nechcem nikoho obhajovať, ale taká je realita.

Ty sa venuješ činnosti Fondu detí a mládeže. V tvojej správe o Fonde sú vymenované nedostatky v jeho činnosti. Sú zdedené?

- Áno, sú zdedené. Nová Rada fondu funguje iba od začatku tohto roka. Počas minulého roka nefungovala Rada, ani Dozorná rada. Kompetencie prešli vtedy na riaditeľa Fondu, pričom niektoré z nich nemal mať a využíval ich. Jednoznačné porušenie zákona.

Aké problémy má Fond?

- Problémom sú už existujúce právne spory, ktoré je potrebné podľa možnosti čo najrýchlejšie ukončiť. Ďalej treba upraviť nevýhodne uzatvorené nájomné zmluvy, ktoré sú, bohužiaľ, platné. Skupina poslancov uvažuje o novele zákona pre lepšiu úpravu zmlúv. Treba zvážiť aj postavenie siete Hotely Slovakia, či by hotely, ktoré sú jej súčasťou, nemali prejsť priamo pod správu Fondu. Novela je pripravená, mnohé veci sa už vysporiadavajú, spravil sa audit a podobne.

S kým sa zmluvy uzatvárali doposiaľ?

- S kýmkoľvek. Tomu by som sa nebránil ani v budúcnosti, pokiaľ sa jasne stanovia kritériá, aby sa výnosy z majetku využívali v prospech detí a mládeže. Toto je podstatná záležitosť. Ak sa nejaký hotel nemá využívať v prospech detí a mládeže, resp. stanoví si ceny, ktoré oni nebudú môcť zaplatiť, nech sa aspoň výnosy z neho budú môcť, povedzme prostredníctvom grantov, poskytnúť deťom a mládeži.

Ako chcete vycúvať z nájomných zmlúv, keď boli uzatvorené v riadnom termíne a zrejme aj podľa zákona?

- Niekde sa to dá riešiť, ak sú prenajímatelia ochotní uzavrieť novú dohodu. V niektorých prípadoch to budeme musieť riešiť formou nových podmienok v zákone.

Spýtam sa ťa ako poslanca SDĽ: je SDĽ vo svojich názorových orientáciách jednotná?

- Myslím si, že v principiálnych názoroch jednotná je. Nie je jednotná v istých konkrétnych krokoch a postupoch riešení. Koniec koncov - je to dobre. Som zástancom dialógu a podľa mňa poslanec musí mať právo na svoj názor a to mu nemôžeme nijako upierať.

Súhlasil by si s názorom, že voľbou prezidenta Schustera si ľudia zvolili menšie zlo?

- To už tak v politike chodí. Ja hovorím, že musíme variť zo surovín, ktoré tu máme. Keď chceme variť mäsovú polievku a nemáme mäso, budeme variť zeleninovú. A možno aj tá zeleninová bude dobrá. Myslím, že bude dobrým prezidentom.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Lýdia Kokavcová