Strana nenávidiacich sa
Ak si vezmete za základ ďalšieho uvažovania nad obsahom tohto novinárskeho prejavu začiatočné písmená troch slov z titulku, spoločne dospejeme k poznaniu, že ich spojenie nám dáva názov jedného z parlamentných subjektov. Slovenská národná strana (SNS) sa svojimi vnútornými problémami pomaly približuje k stavu vzťahov vo vládnej koalícii.
Takzvaní národniari v súčasnosti žijú predovšetkým osobnými súbojmi, ktoré by mali vyústiť do definície ďalšieho postavenia strany na politickej scéne. Dve z troch možností sú, že SNS bude aj po septembrovom sneme naďalej viesť jej doterajší predseda Ján Slota alebo jeho prvá podpredsedníčka Anna Malíková. Rozdiel medzi týmito dvoma predstaviteľmi je iba v tom, že Malíková nepatrí k tým 95 percentám Slovákov, ktorí pijú podľa vzoru Slotu.
Nielen ona, ale aj bývalá ministerka školstva Eva Slavkovská sa za svojho predsedu za tento "typický zlozvyk" našincov neskutočne hanbí a obe už na túto tému povedali dosť tvrdých slov. Kryté poslancom NR SR Rastislavom Šeptákom vytvorili opozičnú partiu voči Slotovi. Lenže on v tejto politicky upadajúcej strane predsa len nie je béčko. Čo už viac môže podporiť tento poznatok ako poznanie, že rokovanie nedávneho zasadania Ústrednej rady SNS režijne zvládol tak, že sa dá hovoriť o zavretí úst skupine okolo Anny Malíkovej. Nielenže presadil odloženie júnového snemu na 25. september, ale vyhlásil aj moratórium na všetky informácie o tom, čo sa dovtedy v strane bude diať. Možno povedať aj tak, že ak šéf SNS opäť raz podľahne zvyku 95 percent Slovákov a v opitosti odkonzervuje jeden z tankov, v ktorých chcel zaútočiť na Budapešť, nik zo strany nesmie o tom ani muknúť. Okrem tých "novinárskych strážnych psov demokracie", ktorí poriadne lezú na nervy nielen jemu, ale pomaly i vládnej koalícii.
Nepochybne by to pred septembrovým snemom ešte väčšmi prospelo tretej skupine v strane, ktorá nechce na čele SNS Malíkovú ani Slotu. Pre ňu sú obaja jednoducho reprezentanti extrémizmu, ktorého sa by sa rada ako obrodená SNS chcela zbaviť. Títo ľudia už s oboma vyhrali jednu z vnútrostraníckych partií, keď sa dopracovali k samooslobodzovaciemu rozsudku nad minulosťou a odmietli extrémizmus Francúza Jean-Marie Le Pena či Rusa Vladimira Žirinovského. Ešte sa budú musieť popasovať so schizofrenickým politickým myslením Malíkovej, ktorá stále trvá na tom, že jej vzorom je srbský nacionalista Vojislav Šešelj a britský demokrat Winston Churchill.
Hádam to predstavitelia tretej skupiny v SNS, ako napr. čestní predsedovia Marián Andel, Jozef Prokeš a im podobní ľudia umierneného politického kurzu do septembra 1999 zvládnu tak, aby sa na najvyšší stranícky post nedostala ani Malíková, ani Slota. Inak by definitívne prišli o realizovanie svojej vízie - SNS ako prijateľnej ľudovej strany. Budú sa však musieť poponáhľať, pretože v septembri sa má na svojom sneme možnosťou tejto orientácie zaoberať i HZDS. Celkom určite sa teda dá skratka SNS čítať aj ako Strana nenávidiacich sa.
Autor je politický komentátor denníka Práca
