Ohlas na článok: Nikoho netrestali
S údivom som si prečítal článok Braňa Ondruša Mediálny mečiarizmus aj počas prezidentskej kampane (Slovo č. 15/99), ktorého údaje sú nôškou nedokázateľných tvrdení, najrozličnejších poloprávd a vyslovených klamstiev získaných z výpovede bývalej pracovníčky súkromnej rozhlasovej stanice Hviezda FM.
Katarínu Bratkovú som prijímal ako šéfredaktor do Rádia Nitra po tom, ako ju vtedajší šéf spravodajstva Rádia Twist Martin Lengyel vyhodil. Urobil som tak napriek tvrdým výhradám nebohého generálneho riaditeľa Miroslava Kovarčíka, ktorý mal oprávnené pripomienky voči jej verbálnemu prejavu, odborným znalostiam a morálno-vôľovým kvalitám. Argumentoval som jej nespornou snahou o prácu v rozhlase a usiloval som sa jej zo všetkých síl v rámci možností pomáhať. Viackrát som ju musel tvrdo obhajovať potom, ako sa dopustila profesionálnych prehreškov, ktoré riešila aj RRaTVSR. Pri mojom odchode na Úrad vlády SR ale i potom ma viackrát žiadala, aby som presadil jej menovanie za šéfredaktorku, čo som odmietol. Napriek tomu som presadil jej obsadenie do niektorých publicistických relácií. Vyhovel som aj jej opakovaným žiadostiam, aby mohla moderovať relácie s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. To priam odporuje jej tvrdeniu, že "s ním nik nechcel robiť rozhovor".
V Ondrušovom článku sa spomínalo akési ovplyvňovanie médií a trestanie nepohodlných novinárov, na ktoré sme si mali vraj zvyknúť. Pokiaľ mi pamäť slúži, ani jeden novinár nebol za posledné štyri roky za svoj politický názor prenasledovaný. Dôkazom toho bola masívna protivládna kampaň vedená zo strany väčšiny súkromných médií, ktorá ostávala zo strany vlády bez odozvy. Každé súkromné médium má neodňateľné právo na svoj názor, dodržiavanie plurality názorov je len na jeho majiteľoch. Neviem si dobre predstaviť, že by v Rádiu Twist pracoval redaktor s opozičným zmýšľaním. Slečna Bratková pracovala v Hviezde FM napriek tomu, že jej politický postoj a inklinácia k súčasnej vládnej koalícii boli všeobecne známe. Častá prítomnosť terajších členov vlády a koaličných poslancov, najmä členov SDĽ, v éteri sú toho dôkazom.
Autor je riaditeľ Odboru verejnej mienky HZDS
