Novinári by mali byť sami sebou

Prečo ste sa rozhodli pre novinárske remeslo? - Nikdy som špeciálne netúžila stať sa novinárkou. Môj sen bol ilustrovať detské knihy. Na gymnáziu som prispievala do tamojšieho časopisu kresbami, pod ktoré som neskôr začala písať aj texty.
Počet zobrazení: 1748

Anna Ghannamová

Narodila sa 10. apríla 1969 v Zlatých Moravciach. Po skončení tamojšieho gymnázia navštevovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde sa venovala štúdiu žurnalistiky. Po absolvovaní vysokej školy pracovala v rôznych periodikách. Prvé novinárske skúsenosti nadobúdala v denníku PRÁCA, odtiaľ odišla zakladať spolu s ďalšími mladými adeptmi novinárstva týždenník ZMENA, ktorý po roku 1989 predstavoval prvé protivládne orientované periodikum. V roku 1991, keď sa v týždenníku začali objavovať nacionalistické články, z redakcie odišla. Neskôr pracovala v denníku Smena, Koridor i v Slovenskom denníku. Po skončení materskej dovolenky úspešne absolvovala konkurz do televízie Markíza. Z tohto obdobia vošla do povedomia verejnosti nielen ako moderátorka politickej relácie, ale v období pred parlametnými voľbami 1998 i ako "tribúnka" na ochranu vysielacích práv tohto média. Za rok 1998 jej udelili ocenenie Krištáľové krídlo, ktoré získala za publicistickú činnosť v reláciách SITO a Na Slovensku je to tak. Od 1. januára do 15. júna tohto roka pracovala ako poradkyňa Devín banky pre mediálnu sféru.

Prečo ste sa rozhodli pre novinárske remeslo?

- Nikdy som špeciálne netúžila stať sa novinárkou. Môj sen bol ilustrovať detské knihy. Na gymnáziu som prispievala do tamojšieho časopisu kresbami, pod ktoré som neskôr začala písať aj texty. Zistila som, že zatiaľ, čo v obraze neviem presne vyjadriť, čo cítim, v texte to bolo úplne presné. Nuž a po získaní skúseností v televízii som dospela k záveru: načo mám písať, keď to môžem povedať.

Aké skúsenosti ste si odniesli z doterajšej novinárskej praxe?

- Nikde to nebolo ideálne, ale ani také zlé, aby si z toho človek nezobral užitočné ponaučenie. Dnes môžem zodpovedne povedať, že ako sa nie všetko za prvej vlády Čarnogurského mohlo písať u Ježíka, tak sa za Mečiara nemohlo všetko písať v Koridore. V každom prípade si myslím, že kritizovať vládu v periodiku, ktorého vedenie nezdieľa automaticky tento postoj (či ho má, nebodaj, opačný), bolo vždy ťažšou a možno o to záslužnejšou prácou. Podobné skúsenosti som mala i v zahraničnopolitickej novinárčine.

Konkrétne?

- Keďže som sa dlhý čas venovala problematike Blízkeho východu a už ma unavovalo protiargumentovať rečiam "tvrdíš to, lebo máš muža Palestínčana..." - rozhodla som sa pozrieť na palestínsko-izraelský problém vlastnými očami. Bolo to rok po nežnej, teda v čase tvrdej intifády, kedy sa o mierovom urovnaní problému mohlo zaintreresovaným iba snívať. Autentické zážitky a príbehy ľudí som zaznamenala nielen v reportážach, ale aj na fotografiách. No po mojom návrate som mala problém materiály, ktoré by zahraničná agentúra veľmi dobre zaplatila, kde uverejniť. Dôvod bol na naše pomery typický - v tom čase sme nadviazali diplomatické styky s Izraelom a kritizovať jeho praktiky nebolo v móde. Napokon niekoľko reportáží uverejnila Práca a časť materiálov som potom publikovala v niektorých českých periodikách.

Dospeli ste teda k názoru, že neexistuje úplná sloboda tlače?

- Existuje v prvom rade osobné presvedčenie novinára, čo automaticky dáva jeho práci punc subjektivity. Nad ňou má však existovať etika novinára a zmysel pre spravdlivosť, čo znamená dať šancu druhej strane.

Hovorí sa, že počas kauzy Markíza ste práve vy nedávali šancu vyjadriť sa pánovi Kočnerovi...

- Pripúšťam, že v tejto hektike, preplnenej subjektívnymi emóciami, sme sa v Markíze dopustili nejakých prešľapov. V každom prípade v čase, keď som mohla rozhodovať a zastupovala som "chýbajúceho" šéfredaktora, bola som to ja, kto v telefóne pána Ruska presvedčil, že musíme urobiť aj rozhovor s Kočnerom. Aj sme ho odvysielali.

Ako s odstupom času vnímate udalosti okolo TV Markíza?

- Trvám na tom, na čom som trvala aj vtedy: ak bol pán Kočner presvedčený o svojej pravde a sile právneho dokumentu, s ktorým do Markízy prišiel, prečo k svojmu príchodu potreboval "Sýkorove siroty"? Vari si nemyslel, že ich budeme považovať za nevinnú bezpečnostnú službu. V momente, keď títo ľudia obkolesili Markízu, boli zamestnanci tejto televízie vtiahnutí do problému. Problému, ktorému nerozumeli. Účasť "Sýkorovcov" v predvolebnom čase v najsledovanejšom médiu rozuzleniu nepridala. Nemali sme inú šancu, ako si uchovať svoje miesto. O nič iné sme vo výzvach nežiadali. Takto som to povedala aj Kočnerovi a on uznal, že urobil chybu.

Vraj aj vy ste uznali svoj omyl a darovali ste mu kyticu...

- Takto to on rád prezentuje a takto to po ňom opakujú aj autori "bestsellerov" o pozadí Markízy. Samozrejme bez toho, aby sa ma opýtali, či neklame.

A klame?

- Nedarovala som pánovi Kočnerovi kyticu. Odchádzajúc z budovy Markízy som kyticu, ktorú som v ten deň dostala od diváka, "ostrejšie položila na rampu a skríkla na ochranku Kočnera, nech si ju zanesú svojmu šéfovi. Mala som pocit, že si ju nezaslúžim. Z práce som totiž odchádzala s pocitom prehry. V ten deň sa mi síce podarilo udržať vo vysielaní reláciu Na Slovensku je to tak, ktorú chceli pani Heldová a Volzová zrušiť, ale nepodarilo sa mi zabrániť, aby z jedného komentára nebola vystrihnutá pasáž, v ktorej komentátor vyjadril názor na spôsob vstupu Gamatexu do Markízy. Keď sa ma Kočner opýtal, čím si kyticu zaslúžil, presne som odpovedala: Lebo ste vyhrali. Redaktori Markízy sa nebúria voči reálnej cenzúre.

Ako na vás osobne zapôsobil pán Kočner, človek, ktorý mal jednu kauzu spoločnú s Michalom Kováčom ml. a ktorého okrem iných bývalý prezident omilostil?

- Možno, keby pán Kočner nebol mal takú ochranku, bol by to celkom sympatický človek. Bavil sa s nami ako spolužiak. Nepôsobil vôbec nepríjemne, ani ako nejaký zloduch. Pre mňa však bolo rozhodujúce, s kým sa v Markíze objavil.

Kým ste vy osobne stáli na "barikádach", brániac Markízu, pán Rusko bol odcestovaný v zahraničí. Nechal sa síce počuť, že sa do Markízy vracia, ale vraj pri návrate na Slovensko bola ohrozená jeho bezpečnosť. Blufoval?

- Budem hovoriť iba za seba. Bola som sklamaná tým, že neprišiel.

Minister vnútra Ladislav Pittner nedávno vyhlásil, že pán Rusko bude musieť v súvislosti s jeho ukrajinskou ochrankou a predpokladným vrahom Jána Duckého niečo polícii vysvetliť. Ako ste vy hľadeli na takúto ochranku šéfa Markízy?

- Tak, ako pri ochranke pána Kočnera, stala sa rubikonom, ktorý nehodlám prekročiť. Každý si svoju cestu volí sám. Chápem, že pán Rusko si vybral spôsob, podľa ktorého sila útoku volí silu obrany. Veľmi dobre to chápem. Ja sa však skôr pridržiavam iného kréda - nikdy nerob to, čo nechceš, aby ľudia robili tebe. Po potvrdení niektorých faktov som sa definitívne rozhodla, že cesta do Záhorskej Bystrice už nie je mojou cestou.

Bývalý redaktor Markízy Dušan Valko v čase, keď sa rozchádzal s touto televíziou, tvrdil, že Pavol Rusko má styky s podsvetím, konkrétne s ľuďmi okolo Mikuláša Černáka. Viete o tom niečo?

- Iba to, že Dušan Valko s týmto pánom urobil dve podivné reportáže. Takže skôr by ste sa mali opýtať jeho. Zaráža ma len jediné, prečo to pán Valko netvrdil v čase, keď kraľoval v banskobystrickom štúdiu Markízy.

V oných hektických dňoch Markízy som osobne natrafila na vtedajšieho šéfredaktora Roberta Čulena, keď bol doma chorý v posteli. Nechýbal vám v Markíze, keď ste išli s "kožou na trh"?

- Fakt je, že prvú PN-ku absolvoval po dohode s Ruskom. Potom sa tie PN-ky trochu rozmnožili a pokiaľ viem, Rusko už s nimi nemal nič spoločné. Osobne som bola presvedčená, že v intervaloch, keď nebolo jasné, kto je v Markíze pánom, chcel zodpovednosť preniesť na mňa. V tom čase som bola jeho zástupkyňou. Dôkazom bola skutočnosť, že v čase, keď mal oficiálne ďalšiu z PN-iek, bol vraj na hubách. Tak argumentoval na moje otázky, prečo nedvíha aspoň mobil. Napokon som zistila, že výlet na huby mal úplne inú podobu. Za mojím chrbtom a za chrbtami svojich spravodajcov sa dohodol s Kočnerom, že vyhodia desať ľudí.

Prečo napokon opustil Markízu?

- To je skôr otázka na neho.

Tak teraz otázka na vás: Je pravda, že ste údajne dostali od pána Schustera istý podiel peňazí, aby ste propagovali jeho a SOP na obrazovke?

- Je to blud.

Vraj ste boli jednou z mála redaktorov Markízy, ktorí neodmietli robiť nadprácu pre pána Schustera...

- Bola som ako každý iný redaktor Markízy, ktorý plnil príkazy vedúceho vydania a ten plnil príkazy šéfredaktora. Ak je nadprácou v mojom prípade spravodajské pokrytie troch tlačoviek SOP a dvoch mítingov, pričom moja otázka na tlačovke bola vždy jednou z troch najtvrdších, potom som asi naozaj robila nadprácu. Vy ale zrejme narážate na pasáže knihy pána Čulena. Okrem konštatovaania, že šéfredaktorom bol v tom čase práve on, dodám, že šéfredaktorom pred parlamentnými voľbami. To by mohla byť síce náhoda, ale určite nie vtedy, ak obsadil miesto po Stani Benickej, ktorá bola z postu odvolaná po tom, čo pod jej vedením získalo spravodajstvo najvyššie divácke ocenenie. Mal by sa teda sám seba opýtať: ktože to bol vopred určený na propagáciu SOP?

Údajne ste za peniaze od SOP-ky boli na exkluzívnej dovolenke...

- Cestu do Indie platili sponzori súboru Gymnik, o ktorom som robila dokument. Takže niekto by sa mal ľuďom z Gymniku ospravedlniť. Mimochodom, bola to moja jediná zahraničná služobná cesta počas celého pôsobenia v Markíze. Osobne si myslím, že mi ju Rusko ponúkol preto, lebo som po dlhšom presviedčaní prijala moderovanie SITA. Bolo to totiž v čase, keď mi už na personálnom oddelení vybavovali prestup do publicistiky, kde som chcela pripravovať a moderovať Lampáreň. Zo spravodajstva som bola rozhodnutá odísť a nielen on, ale aj pán Čulen bol rád, že som rozhodnutie zmenila.

Existovala pred voľbami alebo ešte pretrváva prepojenosť pánov Ruska, Majského a Schustera?

- Pán Majský sa netají mnohými vecami, ale zasa na druhej strane jeho reči každý berie s rezervou. Ak tam je prepojenie, tak také, že Majského družka je v parlamente, že Schuster sa stále objavuje na obrazovke Markízy. To sú ale známe veci. K tomuto nie je nutný môj komentár.

Prečo ste sa napokon rozhodli opustiť Markízu?

- Už som to spomenula. Dospela som k rubikonu, ktorý už nemožno prekročiť, aby som istým spôsobom nenarušila svoju vlastnú podstatu a hodnoty, ktoré uznávam. Vnímala som to skôr opačne: Po voľbách už neexistoval dôvod, prečo by som mala zotrvať. Pretrhnúť pupočnú šnúru však nebolo možné zo dňa na deň. Najmä ak tam dodnes pôsobia priatelia, ktorých som ťažko opúšťala. Nafúknutá mediálna bublina okolo môjho "konfliktu záujmov" bola len nepatrnou kvapkou v dobre pretečenom pohári.

V Devín banke ste robili poradkyňu pre styk s novinármi. Prečo ste sa takto rozhodli?

- Ponuku som prijala preto, lebo som si v prvom rade chcela oddýchnuť od reálnej žurnalistiky a chcela som napokon zistiť, či by som vedela robiť aj inú prácu. Novinárčina totiž dosť ubíjala moju rodinu, predovšetkým to bola práca spravodajcu, ktorý nie je pánom svojho času. A Devín banku som volila preto, lebo jej ľudí som poznala osobne cez manžela.

Dalo sa teda po odchode bývalého generálneho riaditeľa banky Karola Martinku urobiť hrubú deliacu čiaru?

- Do Devín banky som nastúpila, keď tam už Martinka nebol. Výsledky banky dokazujú, že jej nové vedenie začalo pracovať a pracuje inými metódami. Novinárom, ktorí nekĺžu po povrchu a nebežia ako splašené stádo za formulkou, ktorú im niekto naservíroval, je to jasné. Fakt je, že iní nevedia prekročiť vlastný tieň a priznať chybu. Nedali si ani tú námahu, aby v celom hurhaji okolo Devín banky túto banku vôbec oslovili. A keď aj niektorí prišli, neboli ochotní nazrieť do dokumentov s pečiatkami a dôkazmi, ktoré ich tvrdenia vyvracali. Prípadne skonštatovali: To ale náš denník nemôže uverejniť. Po tejto skúsenosti nech mi ešte niekto rozpráva o slobode v niektorých aj mienkotvorných slovenských denníkoch.

Takže podozrenia novinárov neboli podložené?

- Len nezávislý súd môže dať definitívnu bodku za činnosťou starého vedenia. Činnosť nového manažmentu však mnohí hodnotia len cez nepodložené opakované frázy, ktoré sú iba prezentované ako fakt. To ale nie je žurnalistika. Príde mi to navyše ako absurdná karikatúra, keď tieto dohady opakujú aj niektorí politici.

S vaším menom sa spája iniciatíva vybudovať televíznu spoločnosť Telemars...

- Kto by chcel, môže si zistiť, že spoločnosť Telemars tu funguje už niekoľko rokov a pokúša sa vybudovať novú televíziu. Rovnako viac rokov rokuje s rôznymi ištitúciami, ktoré by jej pomohli získať finančné prostriedky. Snažili sa o to jej ľudia oveľa skôr, než som ich poznala ja.

Teda oslovili vás?

- Áno, oslovili ma ihneď po kauze Markíza, na čo som im odpovedala, že na tú požiadavku nereflektujem, lebo chcem z médií odísť.

Takže nesúvisí táto ponuka s vaším prechodom do Devín banky, ktorá by mala byť finančným garantom Telemarsu?

- Ľudí z Devín banky poznali možno dva roky predtým, než som ich poznala ja.

Komu bude ponúkať televízny program spoločnosť Telemars?

- Divákom, ktorí si konečne zaslúžia normálnu zdravú televíziu.

Akú bude mať pokrytosť územia?

- Bude to od 50 do 60 percent. Bude sa šíriť cez satelit na káblový systém.

Je ešte vôbec potreba novej televízie na Slovensku?

- Odpoviem protiotázkou: Myslíte si, že ako divák dostávate informácie, ktoré chcete?

Mnohí kvôli nim sledujú zahraničné televízne programy...

- ...takže treba tu televíziu, aby nemuseli napríklad pozerať Čechov.

Stretávali ste sa vo svojej poslednej profesii so "smotánkou" iného druhu, než je tá okolo Markízy?

- Bola som prostredím Devín banky ohúrená, najmä tým, že som v nej stretla takých morálne čistých ľudí, o ktorých som ani nemala predstavu, že by mohli zavadiť do nejakej bankovej sféry. Bol to pre mňa šok v tom, že v priestore, ktorý by mal mať tvorivý duševný potenciál, som takýchto ľudí stretla málo. Avšak v prostredí, kde možno očakávať iba tvrdý biznismanský priestor, či smotánku a nadutosť, nestretla som asi ani jedného takéhoto človeka.

Devín banka ponúka klientom lukratívne úroky. Má takáto taktika opodstatnenosť?

- Nie som ekonóm, aby som posúdila takéto kroky. Môžem však zo svojho stanoviska povedať, že Devín banka je peňažný ústav, ktorý má budúcnosť. Po celom predchádzajúcom mediálnom hurhaji okolo banky mnohí zaujali odsudzujúci postoj. Napriek takto vytvorenej nepriaznivej atmosfére si klienti nezačali vyberať svoje vklady z Devín banky, naopak, vkladali ich.

Zverili ste mu svoje úspory?

- Nemám žiadne úspory. (smiech)

Do akého politického prúdu by ste sama seba zaradili?

- Som ľavicová kresťanka. Osobne necítim potrebu sa angažovať v žiadnej strane.

Čo vás najviac v poslednom čase potešilo?

- Že napriek všetkým zážitkom, ktoré som v novinársko-politickom priestore mala, existujú ešte ľudia, ktorí majú ideály, ale aj dosť odvahy ich realizovať. Ide o pár ľudí, ktorí napriek všetkému a všetkým sú ochotní skúsiť robiť televíziu pre slovenského diváka. Myslím tým normálnu, zdravú televíziu.

A čo vás zarmútilo?

- Momentálne prežívam dosť silné sklamanie z niektorých politikov, ktorým som ešte donedávna verila.

Mohli by ste to bližšie charakterizovať?

- Nechcela by som to povedať tak, že nedodržujú vlastné sľuby. Jednoducho nestoja na tých hodnotách, ako som si to myslela. Nechcem to teraz viac konkretizovať. Možno príde čas, že to poviem aj otvorene s menami.

Akí by mali byť mladí novinári?

- Mali by byť sami sebou. Na to však potrebujú veľmi veľa odvahy, nesmú byť leniví, ani brať za bernú mincu to, čo im povie nejaký politik pri koňaku.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Zora Bálintová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984