Reklama
Reklama

Rusko po impeachmente

Na zjazde poslancov, ktorý rozhodoval o odstavení B. Jeľcina od moci, vyriekol R. Chasbulatov prorocké slová: "Uvidíte, začnete proces a nakoniec odstránia mňa." Čo bolo ďalej, všetci vieme. Tanky, dym, skrivené tváre od bolesti a bezmocnosti... Od toho momentu je moderná história Ruska zaťažená všadeprítomným fenoménom násilia a ruská demokracia je taká, aká je.
Počet zobrazení: 685

Na zjazde poslancov, ktorý rozhodoval o odstavení B. Jeľcina od moci, vyriekol R. Chasbulatov prorocké slová: "Uvidíte, začnete proces a nakoniec odstránia mňa." Čo bolo ďalej, všetci vieme. Tanky, dym, skrivené tváre od bolesti a bezmocnosti... Od toho momentu je moderná história Ruska zaťažená všadeprítomným fenoménom násilia a ruská demokracia je taká, aká je.

Májový pokus o impeachment (proces obvinenia a odvolania) bol ale trochu iný. Jeho výsledok sa dal predpokladať a opozičná väčšina v Štátnej dume zažila možno fatálnu politickú porážku. Vo vnútri strany - iniciátorky impeachmentu - a v celej ľavicovej opozícii narastá nespokojnosť s G. Zjuganovom, B. Jeľcin ostal nedotknutý. Začala sa demontáž komunistickej ľavice v Rusku? Komunisti v Štátnej dume sa podujali v polovici mája 1999 hrať vabank. Na jednej strane sa snažila o podporu vlády J. Primakova, mysliac si, že bude hmatateľnejšie opätovaná a na druhej strane pracovala s permanentnou hrozbou spustenia ústavného procesu odstránenia B. Jeľcina z postu prezidenta. Hrozba bola postavená na záveroch práce špeciálnej vyšetrovacej komisie, kde hral rozhodujúcu úlohu poslanec za Komunistickú stranu Ruska V. Iljuchin, predseda Výboru pre bezpečnosť Štátnej dumy, ktorý okrem iného v minulosti podal žalobu na M. S. Gorbačova.

Obvinenia proti Jeľcinovi

Čo vyčítali a vyčítajú B. Jeľcinovi? Predovšetkým podpis tzv. Bielovežských dohôd, ktorých dôsledkom bola sublimácia ZSSR. Moskovské udalosti z jesene roku 1993 a vojnu v Čečensku. Kroky prezidenta, ktoré viedli a vedú k znižovaniu obranyschopnosti a bezpečnosti Ruska. Poslednou výhradou bola genocída ruského národa. Suma dôkazov, priebeh vyšetrovania, celkové rozloženie politických síl, ale najmä ústavné zákutia procesu signalizovali, že napínanie svalov je zbytočné. Jediným nádejným bodom bola vojna v Čečensku, ale ani táto tragédia nezabrala.

G. Zjuganov začal svoj útok veľmi ostro. V parlamentnom vystúpení označil Jeľcina za absolútne zlo. Diabla, ktorý v roku 1991 roztrhal krajinu, aby sa dostal do Kremľa. Ktorý v roku 1992 spolu s Gajdarom okradol národ a v 1993 rozstrieľal parlament. Počas rokov 1994, 1995 a 1996 utopil v krvi Čečensko a padlo viac ako 100 tisíc ľudí. V roku 1998 okradol svojich voličov. V tomto roku obetoval Juhosláviu, vyhnal Primakova a rozkrútil ďalšiu vládnu krízu.

Pragmatická voľba premiéra

Napriek použitiu ťažkého kalibru, parlament za odvolanie B. Jeľcina nehlasoval. Jeľcinov predstaviteľ v Štátnej dume A. Kotenkov akciu komentoval slovami: "...myslím si, že samotní komunisti sa báli, aby impeachment prešiel. Oni by nevedeli, čo robiť s tou mocou...". Kyvadlo moci sa vychýlilo v neprospech G. Zjuganova. Vláda J. Primakova padla okrem iného aj ako dôsledok súboja s B. Berezovským, ktorý nemohol dopustiť, aby sa strácal vplyv T. Djačenkovej, a teda aj jeho.

Prezident po prvýkrát v "jeľcinovskej" histórii Ruska navrhol a Štátna duma schválila za premiéra človeka, ktorý nemá žiadny vzťah k ekonomike. Ekonomický kolaps by si vyžadoval práve človeka ekonomického typu. Všetko naznačuje, že B. Jeľcin váhal medzi Černomyrdinom (a tlakom Gazpromu), Aksionenkom (a tlakom Berezovského) a Stepašinom (a tlakom uniforiem). Nakoniec siahol po generálovi, pretože situácia v Rusku si to vyžaduje. S. Stepašin má ako exminister vnútra v rukách páky na ustráženie vnútorného vývoja v krajine. Vojská ministerstva vnútra netvoria 18-roční branci, ktorí sedia polohladní za bránami polorozpadnutých kasární, ale predovšetkým špeciálne oddiely typu Alfa, OMON, SOBR..., ktoré majú spolu cca 200 000 mužov, modernú výzbroj a techniku, pravidelnú mzdu a tvrdú disciplínu.

Berezovského družina

Svoj vplyv si udržal B. Berezovskij, ktorého človek, V. Rušajko, bol vymenovaný za ministra vnútra. Berezovskému naznačuje získanie ministerského postu pre jeho človeka veľa. Je známe, že B. Berezovskij zbohatol aj prostredníctvom svojej firmy Logovaz. Jej činnosť, na pokyn Moskvy (ako súčasť súboja s J. Primakovom, teda akési "čisté ruky") vyšetrovali v Samare. Začiatkom roku 1999 postihol Krajskú správu ministerstva vnútra v Samare ničivý požiar. Okrem straty archívu a aktuálnych vyšetrovacích spisov s dôkazovým materiálom pri požiari zahynulo 56 vyšetrovateľov. V ruských krminálnych kruhoch, kde majú všetci prezývku, vtedy ešte námestník, dnes minister, dostal prezývku "podpaľač".

N. Aksionenko, bývalý minister spojov, je tiež človekom Berezovského a stelesňuje nezmieriteľný antikomunizmus, ktorý môže akcelerovať až k administratívnemu zákazu činnosti strán komunistického typu. B. Berezovskij tému už niekoľkokrát verejne otvoril. Na takúto akciu (a na všetko nepopulárne) je najvhodnejšie leto. Ľudia sa na svojich dačách o politiku nezaujímajú. Reagujú až na jeseň. Obyčajne v októbri, ale to už môže byť pre G. Zjuganova a spol. neskoro.

Vplyv Gazpromu

V politickej hre je V. Černomyrdin stelesňujúci všemocný Gazprom. Popredseda predstavenstva Gazpromu S. Zverev bol vymenovaný za zástupcu šéfa administratívy prezidenta. V Kremli bude mať na starosti politické otázky. Vplyv Gazpromu opäť narastá a voľby prezidenta sú v lete 2000. G. Zjuganov a jeho frakcia sa dostali do pasce. Ich popularita po zbabranom impeachmente poklesla. Nielen v "glubinke", t. j. dolu, ale aj medzi podnikateľmi. Iba 12% z nich predpokladá zlepšenie ekonomickej situácie a len 8% si myslí, že svojimi opatreniami by komunisti mohli akcelereovať zlepšenie.

Hlavnou vnútropolitickou témou, a to je jeden z dôsledkov pokusu o impeachment, bude najmä otázka, ako sa Jeľcin vysporiadá s komunistami. Vyjadrenie patriarchu Alexija II., ktorý vyslovil nádej, že na Červenom námestí už nebude cintorín a V. I. Lenin bude pochovaný, je nepolitickým signálom k politickej akcii. Demokracia ako remeň bude pokračovať do prezidentských volieb. Budúci prezident musí byť osobnosť. Rusko po Jeľcinovi totiž potrebuje osobnosť, aby sanovala zlomené sebavedomie spoločnosti. Ale, tak ako aj v iných krajinách, aj v Rusku prevláda deficit osobností...

Autor je diplomat

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama