Hľadanie strateného času
Traja mladí dánski režiséri sú signatármi filmového manifestu Dogma 95. Vo svojom desatore deklarujú, že ich filmy sa budú nakrúcať ručnou kamerou, v reálnom prostredí bez rekvizít, s prirodzeným svetlom, bez špeciálneho osvetlenia a filtrov, bez zvukových a optických efektov a nebudú sa v nich vyskytovať vraždy a zbrane.
Pre tvorcov to však nie je dogma v pravom slova zmysle. Ich snahou je skôr zbaviť sa závislosti na technických vymoženostiach a efektoch a očistiť kinematografiu od umelých príbehov, vrátiť sa späť do reálneho sveta a zobraziť autentickú skutočnosť. Dogma skôr vytvára istý rámec a samotní autori sa v ňom pohybujú veľmi voľne. Prvým "dogmatikom" je Thomas Vinterberg (jeho film Rodinná oslava je už v distribúcii v ČR). Film Idioti od Larsa von Triera (u nás známy ako režisér filmov Európa a Prelomiť vlny) je označený ako Dogma 2. Tretím v poradí je Soren Kragh-Jacobsen, absolvent dokumentárnej tvorby na pražskej FAMU so snímkom MIFUNE (Dogma 3).
Film sa začína svadbou Kerstena a Claire. Kersten sa vzápätí dozvedá o smrti otca a vydá sa do svojho rodiska zabezpečiť záležitosti spojené s pohrebom. Po dlhej dobe sa opäť stretáva so svojím mentálne postihnutým bratom Rudom. Domnieva sa, že všetko sa rýchlo vyrieši a on sa bude môcť vrátiť späť. Veci sa ale začnú zauzľovať. Zisťuje, že na schátralú farmu a svojho brata sám nestačí. Prostredníctvom inzerátu k nemu prichádza pomocníčka do domácnosti - Liva. Tak ako Kersten tajil pred manželkou svoju minulosť, tají ju pred ním i Liva, ktorá pracovala ako prostitútka a z mesta uteká pred telefonátmi zvrhlého maniaka. Tu na farme sa ich pôvodné úlohy strácajú a dostávajú do úplne inej pozície. Ich minulý život symbolizujú manželka a skupina prostitútok. Akonáhle sa tieto dostávajú na farmu, situácia sa zamotáva. Kersten a Liva, ľudia bez domova, napriek tomu, že sem nepatria, na vidieku nachádzajú pokoj a postupne sa dostávajú späť k plnohodnotnému životu. Mobilné telefóny, prostredníctvom ktorých komunikujú, sú tu na farme jedinými symbolmi sveta, z ktorého prišli.
Obaja "vydedenci mesta" majú bratov, ten Livin je výrastok vyhodený zo školy. Zaujímavou je postava Ruda, ktorú veľmi presvedčivo stvárnil Jesper Asholt. Napriek svojmu handicapu dokáže preniknúť do vnútra druhých a spoznať ich charakter a úchylky. Úsmevná je napríklad scéna s farárom, keď prezradí jeho záľubu v sexe po telefóne. Bjärke (Livin brat) ním spočiatku opovrhuje, no neskôr kladie otázku, kto je vlastne skutočným bláznom.
Film Mifune ocenený Strieborným medveďom na tohtoročnom Berlinale je príjemným a vtipným vyprávaním o štyroch vydedencoch, ktorí nachádzajú šťastie v starom dome na zapadnutom ostrove Lolland, ďaleko od mesta.
Mifune (Mifune sidste sang) - Dánsko/Švédsko 1998 Réžia: Soren Kragh-Jacobsen Scenár: Soren Kragh-Jacobsen a Anders Thomas Jensen Kamera: Anthony Dod Mantle Hrajú: Anders W. Berthelsen (Kersten), Iben Hjejl (Liva), Jesper Asholt (Rud), Emil Tarding (Bjärke), Sofie Grabol (Claire)
