Reklama
Reklama

Študenti v pekingských uliciach - déja vu?

Rozhodná reakcia čínskych oficiálnych miest na bombardovanie svojho veľvyslanectva v JZR v noci zo 7. na 8. mája nemohla nikoho prekvapiť. Svetové médiá a politikov - pravdepodobne aj čínskych - však prekvapili búrlivé protesty čínskych študentov v Pekingu a v ďalších mestách.
Počet zobrazení: 724

Rozhodná reakcia čínskych oficiálnych miest na bombardovanie svojho veľvyslanectva v JZR v noci zo 7. na 8. mája nemohla nikoho prekvapiť. Svetové médiá a politikov - pravdepodobne aj čínskych - však prekvapili búrlivé protesty čínskych študentov v Pekingu a v ďalších mestách. Niekoľkodňové protiamerické a protibritské demonštrácie pred zastupiteľskými úradmi týchto krajín v ČĽR spojené s útokmi na budovy a štátnych príslušníkov týchto krajín svojou mohutnosťou a mladým vekom účastníkov protestov oprášili spomienky na demokratické hnutie z mája a júna roku 1989. No nielen tie.

Začiatok 20. storočia je v čínskych dejinách spojený s povstaním Boxerov, chudobných čínskych roľníkov bojujúcich proti privilégiám západných koloniálnych mocností v Číne. Posledná čínska dynastia Čching od polovice 19. storočia nedokázala politicky, ekonomicky ani vojensky zabrániť prenikaniu Veľkej Británie, Spojených štátov, Ruska, Japonska a ďalších krajín do Číny. Séria tzv. nerovnoprávnych zmlúv zabezpečila koloniálnym veľmociam obchodné a colné privilégiá, exteritorialitu v čínskych prístavoch a niektoré časti Číny - najznámejším príkladom je Hongkong - sa dostali pod správu cudzích mocností. Zmes sociálnej nespokojnosti a xenofóbie vyústila do proticudzineckého Boxerského povstania, ktoré vyvrcholilo v lete roku 1900, keď povstalci obliehali diplomatickú štvrť v Pekingu. Počas bojov zahynulo mnoho cudzincov a situáciu vyriešil až rýchly zásah vojsk koloniálnych veľmocí. Čchingská dynastia sa usilovala využiť odpor čínskych más proti cudzincom na posilnenie naštrbenej legitimity vlastnej vlády v Číne. Podobne súčasný pekinský režim bezpochyby využije príležitosť a protesty proti bombardovaniu svojho územia v Belehrade zúročí ako zástupný problém, ktorý dočasne odsunie na vedľajšiu koľaj riziká súčasného vývoja (korupcia, nezamestnanosť, nerovnomerný ekonomický vývoj). Odpor obyvateľov proti USA je vítanou platformou na zjednotenie pod súčasným vedením.

Nositeľmi zmeny boli študenti

Pekinskí študenti majú v spoločensko-politickom živote špecifické postavenie. Iniciovali nielen tzv. Pekinskú jar roku 1989, ale stáli aj v čele Hnutia 4. mája. Hnutie z roku 1919 bolo reakciou na rozhodnutie mierových vyjednávačov vo Versailles ponechať v japonských rukách bývalé nemecké koncesie vo východočínskej provincii Šan-tung napriek tomu, že Čína stála počas 1. svetovej vojny na strane Dohody. Hnutie 4. mája nebolo namierené proti všetkým cudzincom, ale študenti republikánskej Číny protestovali proti Japonsku a tým čínskym politikom, ktorí s Japoncami spolupracovali. Demokracia a veda - heslá, pod ktorými sa protesty odohrávali, boli nasledovaniahodnými aspektmi európskej civilizácie akceptovanými čínskou inteligenciou. Hnutie 4. mája iniciovalo postupnú modernizáciu čínskej spoločnosti a západná civilizácia pre Číňanov už nepredstavovala iba neprimerané privilégiá cudzincov na čínskom území.

Súčasné protesty v Pekingu sú prvým masovým a štátom neorganizovaným - respektíve iba čiastočne iniciovaným - protestom od krvavého potlačenia prodemokratických demonštrácií 4. júna 1989. Čína si o niekoľko dní pripomenie 10. výročie týchto udalostí, ktoré oficiálne miesta naďalej interpretujú ako kontrarevolúciu. Dedičstvo chybného rozhodnutia spred desiatich rokov je však tieňom padajúcim na celú súčasnú vládnu a stranícku špičku a raz z neho bude treba vystúpiť. Demonštrácie pred americkou ambasádou sú nebezpečným precedensom a pekinské vedenie si určite nepraje, aby sa pretiahli až do citlivých dní začiatku júna, keď by sa mohli vymknúť z kontroly a obrátiť nečakaným smerom. Roku 1989 študenti žiadali slobodu slova, zhromažďovania a tlače, demokraciu, dôrazný boj proti korupcii. Vzorom čínskych študentov boli Spojené štáty a ďalšie európske demokracie. Redaktori Hlasu Ameriky v Pekingu boli vítanými partnermi na rozhovor, dôležitým symbolom hnutia sa stala socha bohyne demokracie - na námestí Brány nebeského pokoja ju vztýčili študenti výtvarného umenia - nápadne pripomínajúca newyorskú Sochu slobody. Americké veľvyslanectvo sa stalo "ostrovom slobody", na ktorý sa po potlačení protestov pred zatknutím uchýlil Fang Li-č, jeden z najznámejších čínskych disidentov. Dnes sa zástupcovia amerických médií iba veľmi opatrne pohybujú medzi študentmi páliacimi americké zástavy a prirovnávajúcimi Billa Clintona k Hitlerovi. Na americkej ambasáde sú rozbité takmer všetky okná a jej múry svedčia o nepriateľských emóciách davu.

Postoj k politike USA

Mnohí čínski študenti, podobne ako čínska politická špička, odmietajú hegemóniu Spojených štátov v súčasnom svete. Čínsko-americké vzťahy, ktoré sa počas 70-tych a 80-tych rokov veľmi sľubne rozvíjali (Nixonova "čínska v období studenej vojny), sa v 20. roku nadviazania oficiálnych diplomatických vzťahov medzi ČĽR a USA dostali do krízy. Mŕtvi z čínskej ambasády v Belehrade, ktorých zabila americká bomba, boli iba poslednou kvapkou. Clintonova politika voči Číne, ktorá spočiatku lavírovala medzi zadržiavaním (containment) a zapájaním (engagement), sa síce v jeho druhom volebnom období priklonila k aktívnej spolupráci s Čínou, ale tlak protičínsky naladeného Kongresu a necitlivo vedené diskusie o ľudských právach, siahodlhé rozhovory o členstve ČĽR v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a rozličné vnútropolitické aféry s čínskou príchuťou v Spojených štátoch (financovanie druhej volebnej kampane Clintona) spôsobili, že nedôveru sa nepodarilo prekonať. Návšteva čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina v októbri 1997 v USA, Clintonova návšteva Číny na prelome júna a júla 1998, návšteva čínskeho premiéra Ču Žung-ťiho v apríli tohto roku boli pozitívnymi signálmi a zdalo sa, že Čína a USA našli modus vivendi. Medzi politikmi i generálmi na obidvoch stranách však existujú vplyvné skupiny, ktoré sa na vzájomné zbližovanie pozerajú veľmi skepticky. Súčasné udalosti ich pozície iste posilnia. Naopak, podobne ako v Srbsku bombardovanie vytlačilo opozíciu proti Miloševičovi na perifériu, rovnako čínski disidenti - napojení na exilové komunity v krajinách NATO - prídu o svoje tak či tak vratké postavenie. Na ochladenie vzťahov s USA doplatia aj čínsko-tchajwanské vzťahy, keďže garantom statusu Čínskej republiky na Tchaj-wane sú práve Spojené štáty.

Súčasná Čína a jej politická reprezentácia je sebavedomým globálnym hráčom opierajúcim sa o slušne fungujúcu ekonomiku, ktorá odolala aj ázijskej finačnej kríze. Diskusia o konfuciánskych ázijských hodnotách a o ázijskej koncepcii ľudských práv, ktorá prebieha v 90-tych rokoch vo východnej Ázii, naznačuje, že región - a jeho najvplyvnejšou mocnosťou je ČĽR - si hľadá geopolitické postavenie, vlastnú identitu, odmieta nekriticky nasledovať trajektóriu politického a ekonomického vývoja euroatlantického spoločenstva a bezvýhradne akceptovať pozíciu USA. "Čínska karta" sa dostáva do ruských rúk.

Autor je sinológ a tibetológ, pracuje v Kabinete orientalistiky SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama