Reklama
Reklama

Predstavenie, ktoré obohacuje dušu

Všeličo už bolo na plagáte Divadla Stoka. Pravidelne však v týchto priestoroch hosťuje bystrické Divadlo z pasáže. Dušou divadla je bývalá protagonistka Bábkového divadla Na rázcestí Viera Dubačová. Jej zverencami sú obyvatelia Ústavu sociálnej starostlivosti na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Často sa v súvislosti sa o nich píše ako o retardovaných alebo mentálne postihnutých hercoch.
Počet zobrazení: 564

Všeličo už bolo na plagáte Divadla Stoka. Pravidelne však v týchto priestoroch hosťuje bystrické Divadlo z pasáže. Dušou divadla je bývalá protagonistka Bábkového divadla Na rázcestí Viera Dubačová. Jej zverencami sú obyvatelia Ústavu sociálnej starostlivosti na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Často sa v súvislosti sa o nich píše ako o retardovaných alebo mentálne postihnutých hercoch. Toto slovné spojenie je nesprávne, hoci pre ironicky zmýšľajúcich ľudí môže asociovať prirovnanie k niektorým výkonom v predstaveniach činoherného divadla.

Členmi Divadla z pasáže sú ľudia s rôznymi mentálnymi ochoreniami. Ich priemerný vek je od 18 do 44 rokov. Cieľom ich spolupráce je dosiahnutie uvoľnenia bariér komunikácie, rozšírenia pohybových a artikulačných schopností jednotlivcov. Jedných z prostriedkov je proces hry, hľadania významu spojenia pohybu, gesta, úsmevu s rekvizitou, prípadne aj so slovom. A výsledným cieľom je divadelné vystúpenie, ktoré je súčasťou komunikačného kanála herec-divák-herec. V procese tvorby i na javisku sú v pozícii hercov (bez akýchkoľvek prídavných mien). Využívajú svoje psychické charakterové vlastnosti (emocionalitu, temperament), ako aj fyzické danosti (pohybové schopnosti, vzhľad). Nevytvárajú dramatickú postavu, tá sa stotožňuje s nimi. Ide o akýsi obratený postup tvorby. Väčšinou herec hľadá prostriedky na stvárnenie určenej postavy. V Divadle z pasáže sa na javisku predstavujú už dané postavy (reálne sa stotožňujú s dramatickými), a to prostredníctvom výrazových (hereckých) prostriedkov.

Prečo odrázky do života a nie obrázky zo života

Stáť na javisku a vysielať signály smerom ku hľadisku a zároveň vnímať reakcie divákov je súčasťou terapie. Pred dvoma rokmi niektorí z nich mali ešte problémy s koordináciou i komunikáciou, dnes si pomaly už nachádzajú svoju identitu. Tak koncipovala Viera Dubačová aj svoje Odrázky (do života). Príležitosť poodhaliť čo najviac z vnútra týchto hercov a čo-to o sebe cez (divadelný) výstup rozpovedať. Prvú časť "predstavenia" tvorí hra na divadlo. Na malom javisku smutný Pietor spolu s poštárikom sleduje vystúpenia svojich priateľov, z ktorých každý predvedie krátku etudu. Majú vtip, gradáciu a pointu. V niektorých výstupoch možno badať prvky klauniády (Pietor a telefón) či pantomímy. Príchodiaci obdivujú obraz baletky, skúšajú napodobniť jej pohyb. Baletka predstavuje idol, súhru krásy a šikovnosti, chceli by sa jej podobať. V druhej časti sa všetci stretávajú pri jednom stole, navonok ich nič nespája, len spoločenská slušnosť viesť dialóg.

Čo budeme robiť za jarných dní, ktoré sa tak rýchlo blížia, spieva mužský hlas a oni tancujú. Pre nich je totiž každý deň sviatok, jar, kedy rozkvitajú kvety i stromy a z tejto vône členovia Divadla z pasáže rozdávajú aj divákom.

Autorka je teatrologička a divadelná kritička

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama