Končí sa sociálna idyla
Už niekoľko týždňov sa slovenskí politici a ekonómovia sporia o tom, v čom je hlavná príčina súčasnej ekonomickej krízy. Kto zavinil, že hrubý domáci produkt krajiny stále klesá, že tuzemské podniky nie sú schopné konkurovať na svetových trhoch? Kto môže za to, že rastie nezamestnanosť, banky nechcú požičiavať peniaze a počet nesplácaných úverov rastie? Takmer polmiliónová nezamestnanosť, niekoľko miliardová zadlženosť firiem rôznych odvetví a odborov, tisícky ľudí bez výplat, prepúšťanie, miliardové straty najvýznamnejších podnikov - taká je životná realita dnešných dní.
osledný ekonomický vývoj, kde došlo k prudkému prepadu kurzu koruny, vypovedá výrečne o problémoch, ktoré naša ekonomika má. Za jeden z najvýraznejších faktorov, ktoré pokles meny spôsobili, považujú odborníci vývoj bežného účtu platobnej bilancie a deficit štátneho rozpočtu.
Už štvrtý rok máme obrovský deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorá predstavuje šesťdesiat až osemdesiat miliárd korún ročne. Približne pred rokom sa výška dlhu začala približovať úrovni, pri ktorej si investori prestali byť istí, či ich Slovensko dokáže vôbec splácať. Je zbytočné pripomínať, že "žneme" úrodu predchádzajúcich rokov. Treba začať rázne konať, aj keď s rizikom, že bude dosť tých, ktorí radikálne opatrenia jednoducho odmietnu.
Otázna DPH
Zvýšením sadzby dane z pridanej hodnoty a niektorých spotrebných daní hodlá vládny kabinet riešiť dlhodobé problémy slovenského hospodárstva. Mnohí experti kritizujú vládu, že v súčasnosti prijaté viaceré ekonomické opatrenia mala prijať podstatne skôr a komplexnejšie. Keby sa napríklad dovozná prirážka zaviedla už v závere minulého roka, teraz by sa vôbec nemuselo uvažovať o zvyšovaní dolnej sadzby DPH. Už vtedy sa mohla znížiť daňová zaťaženosť DPH na úroveň priemeru Európskej únie, okolo 20 %. Dane z príjmu právnických osôb mali byť znížené už vtedy. Opticky by to pre štátny rozpočet znamenalo ich zníženie, ale vzrástla by ich výdatnosť a pád hospodárskeho rastu by nebol taký drasticky. Koľko vlastne štátny rozpočet potrebuje na to, aby sa udržal jeho deficit na úrovni stanovenej vládou - na 2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 15 mld. Sk? Podľa odborníkov - a pripustili to aj členovia vlády -, ak by sa opatrenia neprijali, deficit štátu by tento rok mohol dosiahnuť cca 40 mld. Sk. Oproti plánovaným 15 miliardám je to asi o 25 mld. korún viac. Dokáže vláda tieto prostriedky získať?
Prínos zo zvýšenia sadzby DPH je najproblematickejší, lebo to, ako sa zachová obyvateľstvo, je veľkou neznámou. Podľa MF pri rate sadzby zo 6 na 10 % rozpočet získa 6,9 miliardy, prepočty na 12 %-nú sadzbu zatiaľ neexistujú. Z majetkových daní prepočty deklarujú ročný výnos cca 2,5 mld. korún. Dovozná prirážka, ktorá bude k občanovi najšetrnejšia - aspoň pokiaľ ide o základné potraviny - "vynesie" približne 3,7 mld. Sk.
Táto krátka bilancia jednoznačne dokladá, že dosiahnutie cieľa - sanácia štátneho rozpočtu - bude podstatne závisieť od úspor vo výdavkovej časti. Teda tej strany, o ktorej , najmä v štátnej správe - vláda nerada hovorila už pri jeho zostavovaní.
Je zrejmé, že sociálna idyla sa končí. Stále viac firiem sa ocitá na pokraji bankrotu, svojim zamestnancom dáva neskoro výplatu alebo rovno prepúšťa. Stále viac ľudí vidí svoju budúcnosť čierne: až tri štvrtiny občanov sa podľa posledných výskumov obávajú nezamestnanosti a zásadného zníženia úrovne života. To sú ideálne podmienky pre vznik sociálnych nepokojov v rozsahu, aký táto krajina od novembra 1989 nepoznala.
Odklad nemožný
Na fakte, že hospodársku politiku v súčasnosti nemôžeme deliť na pravicovú či ľavicovú, sa zhodujú dnes takmer všetci. Ekonomika jednoducho potrebuje oživenie a na krokoch sa musí zjednotiť koaličný vládny kabinet. Vinou niekdajších nekompetentných rozhodovaní sme sa dostali do situácie, že nahromadené problémy sa nedajú riešiť pomaly, postupne - treba radikálny rez.
Ak posudzujeme doterajšiu činnosť vlády v hospodárskej oblasti, treba jej vysloviť kritiku za sedemmesačné otáľanie. Odvolávanie sa na predošlý vládny kabinet už občan odmieta počúvať. Táto rétorika je obohratá a vládny kabinet postupne stráca dôveru občanov , ktorí už odmietajú byť trpezliví a ústretoví. Preto ani príliš nezaberajú ubezpečovania premiéra i ekonomických ministrov, že konkrétne kroky, ktoré hodlá vláda konečne urobiť, budú znamenať stabilizáciu ekonomiky. Koruna stále padá a odborníci z finančnej sféry donekonečna omieľajú, že sa jej pád zastaví až vtedy, keď sa začnú realizovať skutočné opatrenia.
Ako na to ísť
To je fakt, na ktorom sa zhodujú všetky názorové prúdy. Najbližšie obdobie bude musieť byť nutne obdobím vysokej angažovanosti štátu. Pre slovenskú ekonomiku neplatí všeobecné pravidlo, že ekonomika v kríze je schopná nájsť skryté rezervy. Výrobná sféra deklaruje pomoc štátu najmä v zásadných korekciách menovej, rozpočtovej a daňovej politike. Niektorí zahraniční experti radia podporovať rast znižovaním úrokových sadzieb, a to aj za cenu poklesu kurzu koruny: oživiť konjunktúru i za cenu rozpočtového deficitu. Na margo oboch názorov, ktoré sú zároveň veľmi pravdepodobnými prognózami, treba pripomenúť, že v najvyšších kruhoch národnej banky existuje obava, že banky za peniaze získané znížením povinných rezerv a úrokových sadzieb skôr nakúpia nerizikové štátne dlhopisy, namiesto aby požičiavali s rizikom podnikom.
Ekonomickí radikáli usudzujú, že konkurz je v súčasnej slovenskej ekonomickej mizérii najúčinnejšou reštrukturalizačnou metódou. Priznávajú však, že vinou krachu jedného alebo viacerých veľkých podnikov sa dostanú do problémov finančné ústavy s najvyšším podielom úspor obyvateľstva, pretože dôjde k masovému útoku na vklady. To by vyvolalo pokles HDP, nárast nezamestnanosti a znovuobnovený rast inflácie. V sektore malého podnikania vyvolajú bankroty novú vlnu "tunelovania v malom". Mnohí živnostníci, v prípade ktorých sú firmy úzko spojené s osobným majetkom, sa vynasnažia zachrániť čo sa dá, pričom prevezmú niektoré z metód, ktoré používali "veľkí tunelári". Ekonomické súdnictvo nebude schopné nárast nových prípadov riešiť, čo prehĺbi všeobecnú demoralizáciu.
Pomôcť si musíme sami
Iba reštrikcia nebude v stave vyriešiť problémy slovenskej ekonomiky. Nemenej potrebné je vytvoriť predpoklady na urýchlenie mikroekonomickej adaptácie a štrukturálnych reforiem. Zámery vlády, ktoré hodlá v najbližších dňoch reálne skonkretizovať, sú už iba renesanciou toho, čo chystala v januári t.r.
Na splnenie všetkých zámerov treba bezpodmienečne zlepšiť koordináciu menovej a rozpočtovej politiky. Nevyhnutnosťou je dôsledná reštrikcia rozpočtových výdavkov na dynamiku dovozu.
Ekonomika nepochybne potrebuje väčší zásah do svojho organizmu, než je naliatie miliárd do podnikov a bánk, do výstavby bytov či diaľnic. Cesta z pasce nevedie mimo menovej politiky (v najširšom slova zmysle), nevedie mimo zásadnej zmeny hierarchie cieľov hospodárskej politiky. Nevedie ani cez ustavičné opakovanie, že chceme vytvárať podmienky na dlhodobo zdravý, harmonický, udržateľný, rovnovážny (a neviem ešte aký) rast a cez krátkodobé ničnerobenie. Vedie cez pochopenie, že dominantným cieľom je ekonomické oživenie, a to oživenie teraz, dnes, - nie zajtra, pozajtra. Otázka znie: čo pre takéto pochopenie môžeme urobiť, pokiaľ naň nestačia ani nedávno opäť zverejnené údaje o prepade?
Je nepochybné, že transformujúca sa ekonomika bude mať vždy tendenciu vracať sa do nerovnováhy. Nie je to ideálne, ale nemožno očakávať permanentný rast. Riešením je nechať rozbehnúť ekonomiku posilnením dopytovej stránky, a keď sa prejavia negatívne dôsledky, zabrzdiť, potom zas rozbehnúť - radia viacerí experti domáci i zahraniční. Ibaže zmena od extrému k extrému ešte nič dobré nepriniesla.
Vo vyspelom svete majú oponenti akýchkoľvek koncepcií vo všetkých inštitucionálnych štruktúrach pevné funkčné postavenie a dobre fungujú mechanizmy, ktoré extrémom zabraňujú. Na Slovensku ešte stále je možné mnohé (bankovníctvo, privatizácia, bankroty), presadiť politickým rozhodnutím a jednoduchou výmenou ľudí. K vecnej diskusii o ekonomických problémoch, v ktorej by oponentné názory mohli zohrať i inú ako iba verbálnu rolu, v skutočnosti ešte nedošlo. Tento faktor bude ťažiť našu ekonomiku zrejme ešte poriadne dlho.
Autorka je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
