Prvoradou úlohou je zmierenie

Legenda hovorí, že zahraničný kapitál stojí na hraniciach a čaká, kto bude zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Faktom je, že od striedania moci na jeseň minulého roka neprišiel na Slovensko ani dolár. Ak išlo len o to, potom by sme sa mali čoskoro topiť v záplave investícií. Občania totiž dali v druhom kole volieb prednosť prozápadne orientovanému kandidátovi Rudolfovi Schusterovi.
Počet zobrazení: 833

Legenda hovorí, že zahraničný kapitál stojí na hraniciach a čaká, kto bude zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Faktom je, že od striedania moci na jeseň minulého roka neprišiel na Slovensko ani dolár. Ak išlo len o to, potom by sme sa mali čoskoro topiť v záplave investícií. Občania totiž dali v druhom kole volieb prednosť prozápadne orientovanému kandidátovi Rudolfovi Schusterovi.

Meno novej hlavy štátu je celkom isto dobrou správou pre tých, ktorí sa obávali reštaurácie mečiarizmu, ale aj pre tých, ktorí jednoducho cítili potrebu mať obsadený najvyšší úrad v krajine. Priebeh kampane pred druhým kolom vytváral naozaj určité dôvody na obavy. A to najmä preto, že bolo cítiť evidentný útlm a únavu z volieb znásobenú časovo trochu nešťastne zvládnutým oznámením radikálnych ekonomických opatrení. Konečný výsledok (pri ktorom bolo dôležité nielen víťazstvo, ale aj percentuálny rozdiel) vysiela smerom k Európskej únii ten najlepší signál, aký sme si v tomto období mohli želať.

Vnútropoliticky však zisky jednotlivých kandidátov nesú so sebou aj iné posolstvo. Počet hlasov odovzdaných v prospech Vladimíra Mečiara napovedá, že je najvyšší čas, aby nielen prezident, ale aj celá vládna koalícia začali rešpektovať opozíciu. Poslanec Robert Fico to v známom článku v denníku Práca pomenoval veľmi jasne: ak chceme prinútiť opozíciu k spolupráci, nemôžeme ju donekonečna urážať a tváriť sa, že na vládnutie nám stačí deväťdesiattri hlasov. Z tohto hľadiska dúfame, že to nebude musieť byť menšinová vláda, ktorá naučí slovenskú politickú elitu brať do úvahy aj názory druhej strany. (Ak aj chceme niečo zavrhnúť na Ficovom príspevku, tak to určite nebude "nešťastné načasovanie" či unisono obsah, ale tón, akým hovorí o vnútrokoaličných vzťahoch).

Prezident prechodu

Pred Rudolfom Schusterom teda čaká neľahká, možno až historická úloha: zjednotiť názorovo roztrieštené politické spektrum v základnom smerovaní a prioritných záujmoch štátu a upokojiť rozvášnené obyvateľstvo. Zámerne hovorím a zdôrazňujem slovo zjednotiť, lebo niektoré politické sily (prečo ich nepomenovať - sú to najmä ľudia z Demokratickej strany a čiastočne z KDH) nechcú o nejakom uzmierení ani počuť a maximálne sú ochotní vypracovať "pravidlá na vedenie vojny". Historické uzmierenie však tento štát potrebuje ako soľ - ináč neprežije. Politici, ktorí žijú v ideologických zákopoch a ostreľovanie nepriateľa je jediným zmyslom ich existencie, patria naozaj na okraj politického spektra (ak niekde vôbec). Samostatná Slovenská republika funguje už siedmy rok a stále nemá nosnú štátnu ideu, ktorá by spájala jej obyvateľov a vytvárala by predpoklady pre jej zdravý civilizačný rozvoj. V tomto smere však nemožno očakávať od Rudolfa Schustera zázraky. Košický primátor je praktik, nie vizionár. Riadiť štát však nie je ani zďaleka to isté ako riadiť mesto. V tomto smere sa nová hlava štátu zbytočne odvoláva na svoje primátorské skúsenosti. Ak však dokáže pôsobiť na obyvateľstvo upokojujúco, ak vráti prezidentskému úradu zašlú slávu a rešpekt - už to je veľký pokrok a predpoklad, že aj Slováci raz budú mať svojho "tatíčka Masaryka", inými slovami osobnosť, ktorá bude symbolizovať to najlepšie zo slovenského ducha. Preto chápem aj osobnosť Rudolfa Schustera ako prezidenta obdobia prechodu.

Neznalosť funkcie

Ak hovoríme o zmierení obyvateľstva, potom treba povedať, že je to najdôležitejšie poslanie novej hlavy štátu. Podľa toho, ako sa mu podarí splniť túto úlohu, ho budú posudzovať na konci funkčného obdobia - podľa ničoho iného. Tu treba povedať, že v našej krajine vládne veľká neznalosť toho, čo by mal prezident predstavovať, a to nielen medzi bežnými občanmi, ale aj medzi desiatkou prezidentských kandidátov. Len máloktorý z nich mal reálnu predstavu o výkone svojej funkcie. Objavovali sa rôzne názory: od riešenia problémov nezamestnanosti, zvýšenie priemyselnej výroby a poľnohospodárskej produkcie, zníženie kriminality až po oživenie bytovej výstavby. Mnohí kandidáti naozaj pôsobili, akoby sa chystali na parlamentné, a nie prezidentské voľby. Dokonca aj Rudolf Schuster občas povedal niečo, čo (dúfam) treba považovať len za súčasť predvolebného populizmu.

Pri tejto príležitosti nemôžeme obísť štvrtkové televízne vystúpenie premiéra Mikuláša Dzurindu, ktoré bolo nielen zbytočné, ale aj odsúdeniahodné. Predseda vlády urobil totiž v čase moratória presne to, čo bývalý šéf slovenského parlamentu Ivan Gašparovič pred minuloročnými voľbami. Už sme zabudli, že nechceme byť takí, ako oni? Alebo je to len ďalší dôkaz, že bežný občan bude vždy iba svedkom boja dvoch kohútov na jednom smetisku?

V každom prípade, Slovensko má za sebou jednu historickú skúsenosť. Priamou voľbou prezidenta založilo tradíciu, ktorá nespočíva iba v samotnom rituále volebného aktu. Mnoho bude závisieť od toho, ako sa svojej funkcie zhostí práve Rudolf Schuster. On bude totiž vytvárať precedensy, zvyky, možno až archetypy slovenskej štátnosti, ktoré predznamenajú ďalší vývoj nášho ústavného systému. Nový slovenský prezident má na to všetky predpoklady. Má totiž šancu, že bude (na rozdiel od Michala Kováča) obyvateľstvom široko akceptovaný, pretože si ho samo zvolilo. Táto skutočnosť je pre predpokladané zmeny v ovzduší spoločnosti vari najdôležitejšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984