Sú pre nás nenahraditeľné

Lesy pokrývajú takmer tretinu povrchu našej planéty. Táto plocha sa rok čo rok zmenšuje. Lesný porast pokrýva v súčasnosti 28,8 % zemského povrchu, čo predstavuje bezmála štyri miliardy hektárov. Zdalo by sa, že lesov je dostatok. Ich veľká väčšina je však hlboko poznamenaná ľudskou činnosťou. Ničia sa, ohrozujú a nadmerne využívajú na ťažbu. Niekde slúžia predovšetkým ako zdanlivo nekonečná zásobáreň dreva, či už stavebného, alebo na výrobu papiera.

Inde plocha lesných porastov ustupuje pred rozširujúcou sa plochou poľnohospodárskej pôdy, ktorá má uživiť neustále narastajúci počet obyvateľov. Na ďalších miestach podliehajú požiarom, často vyvolaným nešetrným zásahom človeka. Nedotknuté tak zostáva iba malé percento lesov, predovšetkým v Škandinávii, čiastočne v Poľsku a na Madagaskare. Približne polovicu zo spomínanej rozlohy zaberajú lesy mierneho pásma a tajgy, necelú polovicu potom lesy tropické. Z nich celá štvrtina patrí Brazílii - a prevážne Amazónii.

Nečudo, že sa o tejto oblasti často hovorí ako o "pľúcach planéty". Tropické pralesy nie sú iba výrobňou kyslíka. Ich cena je daná tiež nemerateľným množstvom flóry a fauny, pre ktoré sú domovom. V dážďových tropických pralesoch žije až 70 % všetkých živočíchov a rastlín, ktoré poznáme. Pre väčšinu sveta je však na lesoch predovšetkým cenné drevo. 85 % vyťaženého dreva sa spotrebuje v priemyselne vyspelých krajinách. Objektom záujmu nie je iba samotné drevo. V poslednom desaťročí sa pravidelne zvyšovala aj spotreba papiera, a to o 2 % ročne. Napríklad v Amazónii či v Kongu došlo následkom odlesnenia k prudkému úbytku vegetácie a vody.

V oblastiach, ktoré boli v obdobiach dažďov pravidelne zásobené vodou, náhle zažívajú nadmerné sucho, čo vedie k ďalšiemu poškodzovaniu systému a hynutiu zvierat i rastlín. Lesy mierneho pásma a chladnejších oblastí sa síce zatiaľ rozširujú (plocha, ktorú zaberajú, sa ročne rozrastá o jedno percento), ale to neznamená, že by rástla aj ich kvalita. Ťažba sa zameriava iba na určité druhy stromov (borovice, jedle), ktoré rastú pomerne rýchlo a možno ich využiť pri výrobe papiera. To vedie pri obnove porastov k jednostrannému preferovaniu ihličnatých stromov, zatiaľ čo listnaté stromy pomaly, ale iste miznú. Dôsledkom je vyčerpávanie pôdy, jej zakyslovanie a následný hynutie ďalších druhov, ktoré sa podmienkam neprispôsobia. Čo im najviac škodí?

Les s dominantným porastom

V tomto lese jeden druh prerastá a potláča ostatné. Najviac ich nachádzame na Floride či vo Vietname (mangrové), ďalej v Ázii, Afrike alebo Austrálii (predovšetkým bambusové). Cení sa predovšetkým ich drevo. Následky? Na Filipínach sa plocha mangrového lesa za sedemdesiat rokov zmenšila z pol milióna hektárov na tridsaťosem tisíc hektárov. Taký les je navyše mimoriadne citlivý na pesticídy.

Les mierneho pásma

Prevažujú v ňom listnaté stromy (duby, buky) a vyniká bohatým podrastom (machy, papradiny), v niektorých oblastiach sú liany. Tieto lesy zaberajú približne 900 miliónov hektárov, najmä v strednej a západnej Európe, na východe Ázie, v Spojených štátoch amerických, na juhu Chile a v Argentíne. Drevo v nich vyťažené sa najčastejšie využíva v stavebníctve a na výrobu papiera. Obnovujú sa vysádzaním ihličnatých stromov, ktoré rastú rýchlejšie (ale ochodobňujú pôdu). Citlivo reagujú na znečisťovanie prostredia a veľmi im škodí kyslý dážď.

Ihličnatý les

S klesajúcou teplotou pribúdajú ihličnaté lesy - rastú v nich borovice, smreky, jedle a ďalšie druhy ihličnatých stromov alebo krov. Nachádzame ich nielen v severských oblastiach (Sibír, Kanada), ale tiež v horách (Alpy, Pyreneje, Andy, Himálaje). Hoci klíma v menovaných oblastiach nie je priaznivá, tieto lesy vynikajú bohatosťou druhov. V Himalájach možno vidieť až päťsto druhov rododendrónov a mnoho ďalších rastlín, ktoré sa inde nevyskytujú. Na druhej strane tajga, hoci zaberá také ohromné územia, sa môže pochváliť iba malým počtom druhov a malým počtom zástupcov určitého druhu. Kanadská tajga sa využíva predovšetkým ako zásobáreň papiera. Na Sibíri zasa tajga ustupuje rope a plynu.

Suchý tropický les

V období dažďov žiari a očarúva, v období sucha stráca listy a akoby sa zrieďoval. Bujnie iba trávnatý podrast. Jeho príkladom sú lesy s vzácnym drevom (palisander, eben), ktoré nachádzame predovšetkým v Afrike, Brazílii alebo v Mexiku, a tiež austrálske lesy eukalyptové. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje požiar. Ohrozovaný je pochopiteľne tiež nadmernou ťažbou a dobývaním cenného tropického dreva. Na Madagaskare musel ustúpiť aj poľnohospodárstvu. Niekoľkým druhom baobabov tak hrozí zánik.

Dažďový tropický les

Bohatá vegetácia postupuje v niekoľkých úrovniach. Práve takéto lesy (zaberajú 1,3 miliardy hektára) sú ukážkou biodiverzity. V Malajzii na pol kilometra štvorcového nachádzame viac druhov stromov, než v celej Severnej Amerike. V týchto lesoch žije podľa odhadov až tridsať miliónov druhov hmyzu. Príkladom je dažďový prales v Amazónii, lesy v Antilách, na Havaji či na juhu Indie. Dažďové tropické pralesy sú ohrozované predovšetkým poľnohospodárskym využívaním, získavaním latexu a ťažbou dreva.

Stredomorský les

Prevažuje v nich skôr nižšia vegetácia, druhy adaptované na suchšie obdobia. Typickým druhom sú ihličnany, a to ako stromy (borovice, céder), tak aj kríky. Už z názvu je zrejmé, že takéto lesy nachádzame najčastejšie v stredomorských oblastiach, ale stretávame sa s nimi aj v Kalifornii, Mexiku, Chile, v Austrálii alebo na juhu Afriky - celkom na päťdesiatich miliónoch hektárov. Najviac utrpeli ťažbou dreva kvôli stavbe lodí a domov. Na mnohých miestach museli ustúpiť poľnohospodárstvu. Dnes zaberajú iba päť percent pôvodných plôch.

CA M`INTÉRESSE, Paríž