Reklama
Reklama

Čo prinieslo nové čítanie o literatúre?

Autorský kolektív Rukoväte literatúry siahol po operatívnom žánri prehľadovej príručky a snažil sa ju koncipovať ako "informatórium na štúdium vybraných národných literatúr pre pedagógov literárnej výchovy, študentov všetkých typov škôl ale aj laikov, ktorí nemajú skúsenosti s literárnou vedou." Do akej miery sa im táto snaha vydarila? Azda najväčšou slabinou textu je pokus o celostný pohľad na dejiny literatúry na Slovensku i vo svete na malom priestore.
Počet zobrazení: 599

Autorský kolektív Rukoväte literatúry siahol po operatívnom žánri prehľadovej príručky a snažil sa ju koncipovať ako "informatórium na štúdium vybraných národných literatúr pre pedagógov literárnej výchovy, študentov všetkých typov škôl ale aj laikov, ktorí nemajú skúsenosti s literárnou vedou." Do akej miery sa im táto snaha vydarila? Azda najväčšou slabinou textu je pokus o celostný pohľad na dejiny literatúry na Slovensku i vo svete na malom priestore. Do tejto skoro takmer štyristostranovej publikácie autori vtesnali dejiny slovenskej literatúry, prehľad dejín literatúr národnostných menšín žijúcich na území Slovenska a prehľady dejín vybraných literatúr európskeho a amerického kontinentu. Táto snaha po komplexnosti a po zachytení celého korpusu dejín niekoľkých národných literatúr (s dominanciou slovenskej) je však na úkor informačnej kvality textu, ktorý miestami pripomína iba "telefónny zoznam" autorov a diel, ktoré tu schematicky defilujú vedľa seba bez toho, aby si čitateľ uvedomil aspoň základné kontúry ich poetiky, nehovoriac už o interpretačných sondách, ktoré by aspoň výberovo prezentovali kľúčové texty slovenskej (alebo svetovej) literatúry. Kvalitatívne najvyššie v rámci publikácie vyznieva kapitola Staršia slovenská literatúra (autorka Eva Tkáčiková), vyznačujúca sa snahou o plastický obraz doby a literatúry na Slovensku od jej počiatkov po národné obrodenie. Naopak, istým sklamaním pre čitateľa sú kapitoly venované literatúre a literárnemu životu posledných desaťročí (autorka Viera Žemberová). Pri hodnotení litaratúry druhej polovice 20. storočia, ktorej výklad bol v minulosti najviac postihnutý dobovými ideologickými skresleniami, chýba výraznejší kritický odstup a jasný hodnotový postoj, z ktorého autori vopred rezignovali. Rovnako problematická je aj časť Kapitoly z dejín vybraných národných literatúr. Práve tu vystupuje do popredia najmarkantnejší koncepčný nedostatok Rukoväte, a to vzájomná izolovanosť jednotlivých národných literárnohistorických celkov, bez naznačenia medziliterárnych vzťahov a súvislostí (najmä medzi slovenskou a svetovou literatúrou). Textu Rukoväte by prospel selektívnejší prístup k literatúre, autorom a dielam, vychádzajúci z jasne stanovených hodnotových kritérií (najmä v literatúre 20. storočia), dôslednejší interpretačný prístup k textom, uplatnený pri najvýraznejších autorských osobnostiach a predovšetkým väčší dôraz na objasnenie jednotlivých literárnych smerov a prúdov, ktoré na mnohých miestach absentuje. Dúfajme, že najnovšia Rukoväť literatúry nie je poslednou publikáciou tohto typu. Nech sa jej nedostatky stanú aspoň výzvou pre slovenskú literárnu historiografiu, aby prekonala bariéru stereotypov a nebránila sa originálnejšiemu stvárneniu literárnohistorickej problematiky, aby sa aj čítanie o literatúre konečne stalo pútavejším a príťažlivejším.

Autor je vysokoškolský pedagóg a literárny historik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama