Týždeň mínus (so zárukou):Zvýšenie dôchodkov povedie do deficitu

Parlament na svojej 14. schôdzi schválil zvýšenie dôchodkov. Tie by mali byť od 1. júla valorizované v priemere o osem percent. Zvýšenie bude vyratúvané kombinovaným spôsobom, čo znamená o 4 percentá mesačnej sumy dôchodku a pevnú sumu podľa jeho druhu. Dôchodcov je v súčasnosti takmer 22 percent populácie, pričom sa zvyšuje nepomer s prírastkom obyveľstva.
Počet zobrazení: 1041

Parlament na svojej 14. schôdzi schválil zvýšenie dôchodkov. Tie by mali byť od 1. júla valorizované v priemere o osem percent. Zvýšenie bude vyratúvané kombinovaným spôsobom, čo znamená o 4 percentá mesačnej sumy dôchodku a pevnú sumu podľa jeho druhu. Dôchodcov je v súčasnosti takmer 22 percent populácie, pričom sa zvyšuje nepomer s prírastkom obyveľstva. Tento faktor spolu zo znížením príjmov vo fonde dôchodkového zabezpečenia hrozí, že v budúcnosti nebude dostatok ekonomicky produktívnych občanov, ktorí by mali odvádzať časť prostriedkov do Sociálnej poisťovne (SP). Už posledné zvýšenie dôchodkov v roku 1998 nebolo hradené z príjmov SP v bežnom roku, avšak sa použili financie zo zvyšku fondu, ktorý ostal z roku 1997. V tomto roku sa základný fond dôchodkového zabezpečenia natoľko vyčerpá, že SP skončí v tejto oblasti s deficitom 0,6 miliardy korún. Manažment SP preto zatiaľ vidí ako jedinú možnosť vykryť tento schodok presunom financií z nemocenského poistenia. Zvyšovanie nezamestnanosti a rozpad podnikov, zmrazenie miezd v štátnom sektore bude mať však výrazný negatívny dopad na výšku odvodov do fondov SP. Ak sa tento hrozivý trend nepodarí vláde v krátkom čase odvrátiť, bude kabinet musieť čeliť nielen problému, čo s vysokým počtom nezamestnaných, ich podporami, ale tiež kde nájsť prostriedky na zvyšovanie dôchodkov. Zrejme bude nevyhnutné napokon pristúpiť k takému nepopulárnemu opatreniu, ako je zvýšenie vekovej hranice pre odchod do dôchodku.

Poslanci Národnej rady SR dostali na prerokovanie aj vládny návrh novely trestného zákona. Jeho ustanovenia by mali pomôcť účinnejšie vysporiadať sa orgánom činným v trestnom konaní s takými skutkami, ktoré výrazne zasahujú do normálneho chodu našej ekonomiky. Trestným bude okrem iného neodvádzanie prostriedkov do fondov zdravotného a sociálneho poistenia. Dlhoočakávané opatrenie v tejto oblasti by sa teda malo ocitnúť na svete, pretože najmä predstavitelia nekomerčných poisťovní už dlhodobo poukazujú na výraznú nedisciplinovanosť podnikateľských subjektov v odvádzaní týchto zákonom stanovených dávok. Už teraz však najmä vyšetrovatelia hľadia na možnosť tretného stíhania za takéto skutky s istými pochybnosťami. Až budúcnosť ukáže, či dobrý úmysel predkladateľa novely trestného zákona prinesie želateľný efekt.

Myšlienku oživiť zmysel spolupráce krajín Visegrádskej štvorky sa pokúsili premiéri Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska, ktorí sa zišli v Bratislave. Aj keď zo stretnutia vzišlo zatiaľ iba komuniké o vytvorení formálneho rámca ďalšej spolupráce, konkrétne návrhy sa týkali možnosti zavedenia energetickej nezávislosti v rámci V 4, výmeny programov národných televízií, či prísľubu užšej kooperácie diplomatov zúčastnených krajín.

Na historickej udalosti, priamej voľbe prezidenta SR občanmi, sa v sobotu zúčastnilo 73,89 percenta oprávnených voličov. Spomedzi deviatich kandidátov skončil na prvom mieste košický primátor Rudolf Schuster so ziskom 47,38 percenta odovzdaných hlasov. Nasleduje ho predseda HZDS Vladimír Mečiar, ktorého podporilo 37,24 percenta voličov. Občianska kandidátka Magda Vášáryová skončila na tretej pozícii so 6,6-percentnou podporou. Zvyšní kandidáti, medzi nimi predseda SNS Ján Slota, exveľvyslanec v Českej republike Ivan Mjartan, nezaznamenali zisk, presahujúci štyri percentá. Prví dvaja sa stretnú v druhom kole voľby prezidenta 29. mája.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984