Šedá eminencia ruskej politickej scény

Boris Abramovič Berezovskij je ako driemajúca sopka. Útlm je vždy len dočasný, a potom nastáva erupcia. Ak sa bližšie pozrieme na jeho triumfálne príchody a škandalózne odchody, zistíme, že periodizácia jeho verejnej aktivity je akosi podozrivo súzvučná s pravidelnými kolapsami moskovskej výkonnej moci.
Počet zobrazení: 1362

Boris Abramovič Berezovskij je ako driemajúca sopka. Útlm je vždy len dočasný, a potom nastáva erupcia. Ak sa bližšie pozrieme na jeho triumfálne príchody a škandalózne odchody, zistíme, že periodizácia jeho verejnej aktivity je akosi podozrivo súzvučná s pravidelnými kolapsami moskovskej výkonnej moci. Tentoraz mu ale na otlak stúpil J. Primakov. O tom nemá pochybnosti ani sám Berezovskij, ktorý pozadie svojich aktuálnych problémov zhrnul do frázy: "Za všetkým, čo sa deje, je cítiť duch Primakova, ktorý už na ekonomickom fóre v Davose pred celým svetom sľúbil, že rýchlo zaplní väzenské cely...".

Súboj politických gigantov v Moskve, kde je pre dvoch tesno, sa nemôže skončiť obyčajnou remízou. Buď jeden, alebo druhý, aj keď dočasné účelové prímerie nie je vylúčené. Môžeme teda očakávať zaujímavý predvolebný politický vývoj.

ZLOMOVÝ ROK 1996

V novembri 1996 sa na ruskej politickej šachovnici zásadne rozložili politické figúrky. Z vplyvného postu tajomníka Bezpečnostnej rady RF a pomocníka prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti bol odvolaný A. Lebeď, ktorý sa neskôr do vysokej ruskej politiky vrátil ako gubernátor Krasnojarského kraja. Vplyv vedúceho prezidentského úradu A. Čubajsa na riadenie vecí politických sa posilnil, čím si on osobne vytvoril predpolie k tomu, aby sa neskôr presadil ako jeden z dvojice prvých podpredsedov vlády RF a potom, po odvolaní vlády V. Černomyrdina v marci 1998, zaujal post šéfa monopolu - ruských elektrických sietí.

V spomínanom novembri 1996, po odchode A. Lebeďa vystriedal na poste tajomníka Bezpečnostnej rady RF I. Rybkin, ktorého námestníkom bol B. Berezovskij, ruský novozbohatlík (americký časopis Forbes považuje B. Berezovského spolu napríklad s bývalým podpredsedom vlády V. Potaninom a šéfom Gazpromu R. Vjachirevom za najbohatších, a teda v Rusku politicky najvplyvnejších Rusov; ten istý Forbes ho zároveň nazval "otcom ruskej mafie") a blízky priateľ A. Čubajsa. V roku 1998, po malej politickej prestávke B. Berezovskij zastával post výkonného tajomníka SNŠ s jediným cieľom-pokúsiť sa prostredníctvom svojich ekonomických vízií reanimovať svoj organizmus, nachádzajúci sa v agónii.

Po ostrej kritike prezidenta B. Jeľcina za snahu kandidovať aj po tretíkrát na post prezidenta, zbavili Berezovského postu poradcu vedúceho administrácie Kremľa. Bol vtedy jediným, kto v otvorenej reči odkázal, že ak je reč o demokratických prezidentských voľbách, Jeľcin nemá šancu.

VOĽBY - ČAKANIE NA ZMENU

Ak hovoríme o riadnych prezidentských voľbách v Rusku, ktoré by sa mali konať v roku 2000, je potrebné myslieť aj na aktuálnu situáciu pred, počas a najmä po voľbách, na prelome tisícročí. Tiež nesmieme zabúdať na dynamiku postvolebných procesov, ktoré buď udržia krajinu v pásme stability, alebo v Rusku ostane realitou systémová kríza, ktorej sa nevie zbaviť už desaťročia. Problémom prezidentských volieb v roku 2000 je, či ich víťaz bude schopný presvedčiť jeľciniádou rozčarovaný a frustrovaný národ o možnosti nového "ruského zázraku", alebo bude realitou donútený asistovať pri fatálnej diverzifikácii a regionalizácii Ruska. V roku 2000 už nebude krajinou demonštrantov a tankov na uliciach, ako tomu bolo začiatkom 90-tych rokov, ani Ruskom s oslneným elektorátom roku 1996. Veľmi vážna bude v tomto zlome pozícia ruskej oligarchie (nových ruských). Kto môže byť ich favoritom?

Pozícia V. Žirinovského sa bude s približovaním magického dátumu volieb marginalizovať, napriek tomu pravdepodobne ostane v skupine prezidentských kandidátov z jednoduchého dôvodu: každý kráľ potrebuje svojho šaša...

Stále sú šance G. Javlinského, ktorému sa dnes, vďaka zásadovým postojom aj voči B. Jeľcinovi, darí zapisovať sa do podvedomia väčšinového voliča, čo môže byť cennou volebnou devízou.

Dlhodobo sa môže pochváliť najvyšším prezidentským ratingom G. Ziuganov. Jeho šance sa môžu ale tesne pred voľbami skončiť. Jednak bude fungovať fenomén osobnej nepríťažlivosti G. Ziuganova a súčasná Komunistická strana Ruskej federácie zatiaľ neponúkla spoločnosti zjednocujúcu ideológiu. Moskovský primátor J. Lužkov môže uspokojiť okrem ľavého spektra voličov aj časť oligarchov, aj vplyvnú a niekedy nadmieru kriminalizovanú podnikateľskú sféru. Dnes ešte nemá štatút celoruského vodcu, pričom historickú antipatiu regiónov voči Moskve bude zrejme ťažké prekonávať. Napriek tomu má objektívne vyhovujúcu štartovaciu pozíciu.

Bývalý predseda vlády V. Černomyrdin, ako osoba, ktorá by možno uspokojila rozhodujúcu časť ruského národného kapitálu, má jeden zásadný nedostatok. Chýba mu jasná ideová prizma, resp. osobná charizma, čo môžu on a jeho štáb do volieb zvrátiť, takže jeho šance sú relatívne, najmä ak (ne)uspeje v kosovskej misii.

Je tu ešte za postkomunistický prístup k riadeniu Ruska kritizovaný J. Primakov. Situácia v Kosove, odmietnutie návštevy USA - to sú momenty, ktoré udržujú vysokú politickú dôveru v premiéra. Zvýšiť svoju bonitu mu pomohol aj zatiaľ dobre sa vyvíjajúci súboj s B. Berezovským, prostredníctvom ktorého sa dostal pod kožu B. Jeľcinovi.

Mohli by sme uvažovať aj o iných osobách, napríklad prečo nie A. Čubajs, ak sa už v Rusku nedodržiava starý cársky príkaz, že ryšaví nemajú povolenú štátnu službu, alebo B. Nemcov, alebo ktorýkoľvek zo súčasných vplyvných a dostatočne ambicióznych gubernátorov. Napríklad generál vo výslužbe A. Lebeď z Krasnojarského kraja alebo E. Rosseľ z Jekaterinburgu, neustále snívajúci o samostatnej Uralskej republike.

VECI NA STARÝCH MIESTACH

Vyzerá to, že B. Berezovskému ide o krk. Tak ako B. Jeľcin sa najlepšie cíti, keď ho tlačia k múru, B. Berezovskij prijíma neočakávane správne rozhodnutia pod tlakom. Bývalý (podľa prezidentovho výnosu) a súbežne činný (podľa stanoviska senátorov hornej komory - Rady federácie RF) generálny prokurátor J. Skuratov vydal začiatkom apríla 1999 zatykač na B. Berezovského za podozrenie z tunelovania a prania špinavých peňazí.

Súbežne sa na verejnosti objavilo niekoľko kompromitujúcich materiálov (okrem iného videokazeta nahého J. Skuratova s prostitútkami) a v Moskve sú všetci presvedčení, že to je práca B. Berezovského. Ten ako jeden z nemnohých v ruskom biznise a politike rozmýšľa niekoľko ťahov dopredu, dokonca vzniká dojem, že rozmýšľa, ako bude ťahať v ďalšej, ešte nezačatej hre. Vzniká logická otázka: vie tento zákulisný kardinál, šedá eminencia ruskej politiky, kto bude budúcim prezidentom? Presnejšie, už mu je jasné, koho by osobne rád videl v Kremli?

LEBEĎ FAVORITOM BEREZOVSKÉHO?

Načo je B. Berezovskému A. Lebeď v Krasnojarskom kraji? Je možné, že sa chce cez neho dostať k tunajšiemu hliníkovému impériu, čo pri záľube sústreďovania ľahko sprivatizovaného štátneho majetku nemusí byť zlou, ale predsa nie primárnou motiváciou. Prostredníctvom A. Lebeďa ako gubernátora a z toho plynúceho postavenia senátora - člena hornej komory ruského parlamentu - možno totiž vytvoriť cielenú protiváhu J. Lužkovovi.

Generál - gubernátor sa tak môže oligarchovi B. Berezovskému hodiť, nielen na vytváranie súčasnej politickej rovnováhy, na udržanie politického vplyvu v prítomnosti. V roku 2000 môže pôsobiť ako fenomén, ktorý by mohol odobrať hlasy inému, do oligarchovej skladačky nezapadajúcemu kandidátovi. Nakoniec A. Lebeď sa už v roku 1995 na takúto úlohu raz podujal, začo bol ocenený vymenovaním na post tajomníka Bezpečnostnej rady RF.

Je pravdou, že A. Lebeď sa o B. Berezovskom v minulosti vyjadroval v negatívach a skepticky. V poslednom období sa však zmenil a terajšia logika vzťahu A. Lebeďa stojí na konštrukcii: ak pokračoval v mojej práci, prečo sa k nemu obracať chrbtom? Je v Čečensku mier? Je! Ak ešte pripojíme fakty, podľa ktorých sa jedným z rozhodujúcich momentov pokusu o odvolanie B. Jeľcina z postu prezidenta, ktorý roztočila Štátna duma, stala práve možnosť klasifikovania začiatku vojny v Čečensku ako trestného činu, ktorého sa mal týmto dopustiť B. Jeľcin, vychádza nám, že ak sa bude skutočne A. Lebeď pokúšať o prezidentské kreslo, bude jeho mierová misia (aj v kontexte s Kosovom) silne forsírovaným argumentom pre voličov.

B. Berezovskij (dve "b") zatiaľ zvažuje, či by sa mal A. Lebeď uchádzať o prezidentské kreslo. Naopak, v Kremli vnímajú A. Lebeďa (dve "g", generál a gubernátor) ako toho, kto ohrozuje pohodu a pokojnú starobu B. Jeľcina a ruší jeho rodinné kruhy.

Napokon, v rámci politiky "dnes tak, zajtra inak", môže byť A. Lebeď obetovaný, alebo sa môže cez sibírsky Krasnojarsk vrátiť do Kremľa.

VÝHODNÉ - NEVÝHODNÉ

Z pohľadu B. Berezovského je hlavné dohodnúť sa na zaistení kontinuity súčasnej moci, t.j. prezidentom bude ten, kto bude schopný garantovať jeho záujmy. V rámci jediného cieľa, získania moci, má rád hazardné politické hry a drží v rukách ešte jeden tajný tromf, priateľstvo s prezidentom Bieloruska A. Lukašenkom. Aj keď toto tvrdenie, najmä po Lukašenkovom "upratovaní" situácie v krajine, sa zdá byť nepravdepodobné, B. Berezovskij sa výlučne riadi princípom párovej kategórie: výhodné - nevýhodné. Je schopný nadviazať s A. Lukašenkom výhodné obchodné styky, pričom Bielorusko nie je až taká chudobná krajina, ako ju prezentujú niektoré médiá. Navyše je tu reálny fenomén slovanstva, takže Zväz Rusko - Bielorusko môže po neúspechu projektu SNŠ získať novú dimenziu. Medzi ruskými gubernátormi je popularita A. Lukašenka neustále vysoká.

ZATKNÚŤ ALEBO NIE?

Je možné, aby jeden človek ovplyvňoval chod takej veľkej krajiny akou je Rusko? Aby si určoval kto, kedy, ako a najmä za akým účelom bude zvolený, resp. nezvolený? Samozrejme, že B. Berezovskij je "len" špička ľadovca ruskej spoločnosti, kde sa postupne v sfére moci presadzuje domáca oligarchia. Z teoretického pohľadu, vyjadrené slovami R. Michelsa, utváranie oligarchií v rámci rozmanitých foriem demokracií je jej organickým javom. Zatiaľ nie je jasné, aká forma demokracie sa vytvára v Rusku, resp. ju nemožno pomenovať klasickým politologickým slovníkom. Jasné je, že v procese jej formovania si oligarchovia utvárajú vlastné pravidlá hry, kde má jeden z najväčších oligarchov - B. Berezovskij - stále silné slovo.

Škandál spojený s B. Berezovským vedie priamo k B. Jeľcinovi. Aj keď mu zatvorili dvere do Kremľa, čím prišiel o jednu z veľkých devíz svojej moci, t.j. k priamemu prístupu k Jeľcinovi, na druhej strane drží prezidenta "v hrsti". Tomu sa môže stať, že to, čím je B. Berezovskij negatívne známy (opäť podľa Forbesu - vybudoval svoju kariéru pomocou korupcie organizovaného zločinu...) bude historicky charakterizovať aj "prvého demokratického prezidenta Ruska". On chce byť prezidentom, ktorý sa zapíše zlatými písmenami do histórie Ruska a akékoľvek spochybnenie tohto štatútu bude tvrdo odmietať. Preto bude okolie B. Jeľcina pracovať na tom, aby B. Berezovskij neprehovoril.

Niečo za niečo. On neprehovorí a oni ho podržia. Výsledkom tohto obchodu bolo aj neočakávané moskovské stretnutie B. Berezovského s J. Primakovom koncom apríla. Šedá eminencia ponúkla majstrovi kombinácií a aparátnickych hier "možnosť súkromného riešenia", inými slovami, účelové prímerie.

Účelové prímerie pred novým kolom mocenského súboja v Rusku.

To by si už ale zaslúžilo trochu pokoja.

Autor je diplomat

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984