SLOVO O SLOVE
Na koho "to" padne?
Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von - mnohí si iste pamätáme vyčítanku z detských rokov, ktorá sa pre postihnutého končila tak žalostne kruto. Musel, hoci iba na jednu hru, opustiť životom kypiacu spoločnosť svojich rovesníkov. Nikdy nám ani nenapadlo, že stačí vymeniť slovo za bombu a postihnutý odchádza nenávratne. Vietnam, Afganistan a najnovšie Juhoslávia sú míľniky, ktoré by mali pôsobiť ako vztýčený varujúci prst.
Na koho "to" padá v Juhoslávii? Kto zomiera? Nám neznámy Kosovčan alebo Srb, či príslušník iného národa? Parafrázujúc E. Hemingwaya, ktorý na otázku - Komu zvonia do hrobu? - dal odpoveď tak veľmi aktuálnu aj dnes - tebe zvonia! Na teba padajú bomby, človek.
Je výsmechom demokratického a civilizovaného sveta, v ktorom sa vedú nekonečné vedecké dišputy o prijatí či neprijatí trestu smrti pre vraha, o právach plodu v tele matky, keď sa zabíjajú samotné matky a dávajú sa zabíjať desiatky ľudí nie v afekte, ale úplne cieľavedome a plánovite a niekedy, žiaľ, vraj aj omylom. Čo nám to chcú "mocní" tohto sveta nahovoriť?
V snahe pomôcť si odpovedať na položenú otázku, pozývam si na pomoc myšlienky človeka, ktorý vie, o čom je reč. Francúzsky generál Jean Cot, kedysi veliaci jednotkám UNPROFOR sa nechal počuť, že verí "v európske urovnanie konfliktu". A pokračoval: "Domnievam sa, že Bill Clinton nemá moc vyriešiť balkánsku otázku. Ich záujmy (americké) nie sú našimi záujmami..."
Z kontextu slov je jasné, že pán generál má na mysli európske záujmy. Jeho názory sú mi blízke. Cítim sa byť Európanom aj obyvateľom Zeme.
Miroslav Jakab, Banská Bystrica
...o spravodlivosti
Úvodník B. Ondruša v SLOVE č. 9 hovorí o morálnej kategórii, ktorá zohráva veľkú úlohu aj v sociálno-politickej oblasti. Ide o spravodlivosť a nespravodlivosť. Úvodník vychádza z rozprávky a spravodlivosť pokladá za hodnotu, "bez ktorej život človeka nemá zmysel". Konštatuje potrebu spravodlivosti aj v našej spoločnosti.
Nemožno súhlasiť s názorom autora, že "spravodlivosť si nevyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, treba sa (iba) pozrieť pravde do očí".
Tvrdím, že je to naopak. Spravodlivosť v súčasnom svete je veľmi drahá. Drahé sú ministerstvá, zákonodarné zbory, súdnictvo, medzinárodné súdne dvory a inštitúcie a najdrahšia je armáda, ktorá sa pokladá za najväčšieho obrancu spravodlivosti.
Spravodlivosť by mala mať univerzálne kritériá a ako taká by mala byť súčasťou politiky každého štátu, súčasťou svedomia a vedomia každého politika. Žiaľ, tie časy sú ešte ďaleko. Ľudstvo sa však požiadavky spravodlivosti nevzdá.
G. Petrovič, Zvolen
