Svetový bezpečnostný poriadok je rozbitý

Narodeninová torta, ktorú si chystalo NATO k okrúhlemu výročiu, sa poriadne pripálila. Veľkolepé oslavy, ktoré pripravoval Washington už niekoľko mesiacov, sa napokon zmenili na vojnovú poradu s neurčitými závermi. Severoatlantická aliancia vstúpila do novej polstoročnice so stratégiou zavri oči a vpred...
Počet zobrazení: 1275

Narodeninová torta, ktorú si chystalo NATO k okrúhlemu výročiu, sa poriadne pripálila. Veľkolepé oslavy, ktoré pripravoval Washington už niekoľko mesiacov, sa napokon zmenili na vojnovú poradu s neurčitými závermi. Severoatlantická aliancia vstúpila do novej polstoročnice so stratégiou zavri oči a vpred...

Doterajší priebeh vojny v Juhoslávii dokazuje okrem iného aj to, že NATO síce disponuje obrovskou silou, ale nie je schopné predvídať. Ak generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Javier Solana v prvý deň leteckých útokov vyhlásil, že ich cieľom je "predísť ľudskému utrpeniu, násiliu a represiám civilného obyvateľstva Kosova", potom dnes na vlastné oči vidíme, že sa dosiahol presný opak. Nemožno sa preto čudovať, že keď NATO zúrivo zvyšuje intenzitu náletov tým viac, čím menej sa mu darí, Srbom to pripomína počínanie nacistov za druhej svetovej vojny. Konflikt sa tak dostal do patovej situácie. Miloševič už nemá čo stratiť a jeho kapitulácia je za takýchtio okolností prakticky vylúčená. Naopak, aliancia hľadá cestičky, ako vybŕdnuť z konfliktu s čo najčistejším štítom a pomaly, ale zreteľne ustupuje zo svojich požiadaviek. Občas sa zdá, akoby sa Belehradu ponúkala, akoby vysielala signály, že stačí jej náznak a ona prestane... V každom prípade, to, čo predvádza NATO v Juhoslávii, je už číre šialenstvo. Bomby likvidujú, čo im príde do cesty a na nejaké vojensko-strategické ciele sa už takmer zabudlo.

ŽIADNE ZÁUJMY

Keďže sa nemusíme zaťažovať demagógiou o zlých Srboch a dobrých Američanoch, mali by sme skôr pouvažovať nad skutočnými cieľmi tejto vojny. Tomu, že v tomto konflikte ide o ľudské práva Albáncov, už neveria ani tí, čo tieto reči šíria. Ak sa prenesieme o niekoľko týždňov dozadu, isto si spomenieme na toľkokrát zosmiešňovanú tlačovú konferenciu Billa Clintona niekoľko hodín pred náletmi, kde užasnutým Američanom ukazoval na mape, kde to Kosovo vlastne je. Istá novinárka sa ho vtedy spýtala, prečo treba ísť práve tam, prečo nie do Turecka alebo niektorých afrických štátov. Prezident USA odpovedal veľmi stroho, ale jasne: "No interests." (Žiadne záujmy).

Všetky doterajšie balkánske vojny sa ospravedlňovali všakovakými podružnými cieľmi, no vo všetkých išlo primárne o mocenské záujmy. Spojené štáty dali v tomto storočí nespočetnekrát najavo, že ľudské práva ich zaujímajú iba vtedy, ak ich dodržiavanie slúži americkým záujmom v danej oblasti. Treba si všimnúť aj ekonomickú stránku veci, tlaky zbrojárskych firiem, pohyb eura smerom nadol a vzostup dolára, ktorý, mimochodom, profituje z každej vojny. A v neposlednom rade nesmieme zabúdať, že akcia Spojenecká sila mala vytvoriť účinný precedens, podľa ktorého bude aliancia postupovať v budúcnosti.

SCHIZOFRENICKÝ DOKUMENT

Všetko však nakoniec dopadlo trochu inak. Aliancia síce 24. apríla na washingtonskom summite prijala Novú strategickú koncepciu NATO pre 21. storočie (ďalej NSK), ale odhodlala sa k tomu bez toho, aby precedens, ktorý jej mal tento zámer odobriť, sa skončil úspechom. Inými slovami, NATO sa pri zdôvodňovaní NSK odvoláva na akciu, ktorá je evidentne neúspešná a ktorá svojím priebehom skôr odstrašuje. Už tento fakt spochybňuje účinnosť takejto dohody.

Najvážnejším faktorom NSK je však toľko omieľaná, ale nerešpektovaná skutočnosť, že tento dokument je v príkrom rozpore s medzinárodným právom. V hre však nie je iba základný dokument svetovej organizácie. NATO svojím postupom pošliapalo Chartu OSN, Washingtonskú zmluvu, Záverečný akt KBSE, Ustanovuúci akt medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou - skrátka premenilo všetky základné dokumenty európskej a svetovej bezpečnosti na zdrapy papiera. Šmahom ruky zlikvidovalo celú konštrukciu, ktorá sa tak ťažko rodila od sedemdesiatych rokov.

NSK je vo svojej podstate hlboko schizofrenická. Na jednej strane sa hlási k Charte OSN a deklaruje, že Spojené národy majú primárnu zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na strane druhej si vymedzuje právo zasahovať aj mimo členských štátov aliancie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Inými slovami, OSN je zodpovedná za to, čo sa vo svete deje, ale rozhoduje o tom NATO. Tento zmätok vytvára v medzinárodných vzťahoch absolútny chaos, v ktorom rozhoduje každý a vlastne nikto. Čoraz častejšie sa v tejto súvislosti objavujú názory, že NATO za posledné týždne vytvorilo nový svetový poriadok. Je to skresľujúce tvrdenie. V skutočnosti aliancia iba rozbila už aj tak dosť vratký starý svetový poriadok, kým o ten nový si veľké starosti nerobí.

SMERUJEME K ZRÁŽKE CIVILIZÁCIÍ

Musíme si totiž uvedomiť jednu vec: Organizácia spojených národov už nie je schopná plniť svoje základné poslanie. Je naivné sa domnievať, že OSN bude zasahovať všade tam, kde o to Severoatlantická aliancia nebude mať záujem. Ak OSN stratila rešpekt v Európe, stratí ho aj v ostatnom svete, pretože mocnosti ako Čína, India a možno aj Rusko alebo Pakistan sa už nebudú cítiť viazané jej mandátom. Keďže NATO, lepšie povedané USA nebudú mať ani silu, ani chuť zasahovať vo všetkých konfliktných oblastiach planéty a pravdepodobne sa obmedzia len na teritórium Blízkeho východu a severnej Afriky, väčšina sveta ostane v bezpečnostnom vákuu. Za týchto okolností sa vojenské mocnosti (spomínaná Čína, India, Rusko, potenciálne aj Pakistan či Brazília) budú usilovať vytvoriť okolo seba silové centrá a na vymedzenom teritóriu uplatňovať politiku podobnú tej, ku ktorej smeruje NATO. Nie nadarmo hovorí šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer o Spojených štátoch ako o slnku, okolo ktorého sa teraz krútia väčšie i menšie štáty. Je viac ako možné, že takéto slnečné sústavy si budú chcieť vyrobiť aj iné, nezápadné mocnosti. Tým sme sa však dostali nebezpečne blízko k vízii, ktorú pred pár rokmi sformuloval Samuel Hunnington a ktorú pomenoval zrážka civilizácií.

NSK je formulovaná veľmi vágne. V čl. 38 sa síce spomína Stredomorie ako oblasť zvláštneho záujmu aliancie, nikde však nie je explicitne vysvetlené, kde všade si NATO vyhradzuje právo zasiahnuť. Aj to je znak nastupujúceho chaosu: v doterajšom svetovom poriadku mala Severoatlantická aliancia veľmi jasne vymedzené pole pôsobnosti. Teraz neexistuje právny rámec, ktorý by ju dokázal zastaviť. Jednoznačne tu ide o nahradenie jasných pravidiel medzinárodného práva hrubou nespútanou silou, čo je teda koncepcia, ktorá svojou filozofiou nepatrí do 21., ale do 19. storočia. Navyše sa v čl. 53 ods. f plánuje vytváranie väčšej vojenskej sily, čo môže potešiť vari iba zbrojárske firmy.

POLITICKÁ KAPITULÁCIA EÚ

NATO ako bezpečnostná organizácia sa jednoducho správa krajne nezodpovedne. Na oltár vlastných záujmov položila osud planéty. Formulácia čl. 6 totiž napovedá, že "základný a trvalý zmysel NATO" sa nezmenil: je to zachovanie slobody a bezpečnosti svojich členov. Aliancia teda nepreberá zodpovednosť za globálnu bezpečnosť, no napriek tomu si osobuje právo nebrať na ňu pri presadzovaní svojich záujmov ohľad. To jej, prirodzene, nebráni odvolávať sa na OSN, ak je to pre ňu výhodné (napríklad pri hospodárskom embargu) a tváriť sa, že o nijakej Charte OSN nemá ani potuchy, keď jej medzinárodné právo bráni v dlhodobých zámeroch. Skrátka, Severoatlantická aliancia komunikuje teraz s okolitým svetom ako koloniálne mocnosti s africkými panovníkmi v 19. storočí. Ak sa presadí svet podľa NATO, bude potrebné klásť veľký dôraz na pamäť a dávať dobrý pozor na fakty.

NSK je však zároveň aj politickou kapituláciou Európy. Vízie o politickom projekte silnej Európskej únie spľasli teraz ako bublina. Tým, že európski členovia NATO prijali NSK ako fakticky imperiálnu stratégiu, uznali aj hegemóniu Spojených štátov. Tak vlastne súhlasili s tézou, že EÚ predstavuje pre USA iba podriadeného účastníka medzinárodného diania, na ktorého sa ani veľmi nemusí brať ohľad. A to už nehovorím o dôsledkoch pre ázijské, africké a latinskoamerické krajiny, ktorým NATO svojou koncepciou de facto odkázala, že ich nepovažuje za rovnocenných partnerov pri vytváraní nových pravidiel medzinárodných vzťahov.

VINA KOFIHO ANNANA

Veľký podiel na takomto vyústení balkánskej krízy má však aj generálny tajomník OSN Kofi Annan. Bol to predsa on, ktorý pri svojej historickej návšteve sídla Severoatlantickej aliancie 28. januára 1999 vyhlásil, že "Spojené národy sa nezapoja do riešenia situácie v Kosove, pretože je tam už veľa iných aktérov" (písali sme o tom v SLOVE č. 1/1999 v článku Balkán ako model globálneho chaosu). Týmito slovami uvoľnil ruky aliancii a sám posvätil letecké útoky, pričom ho vôbec nezaujímalo, že šliape po základnom dokumente svojej organizácie. Neskôr sa postavil do úlohy hovorcu NATO, keď odkazoval Srbom, že ak nezastavia etnické čistky, nálety budú pokračovať, no vôbec nespomenul, že aliancia porušuje Chartu OSN. Aj pri jeho minulotýždňovej návšteve Moskvy vznikol dojem, že väčší záujem na zapojení OSN do riešenia situácie má Boris Jeľcin ako samotný generálny tajomník svetovej organizácie, keďže toto stanovisko neustále opakoval ruský prezident, kým Kofi Annan mlčal. Potom sa nemožno čudovať, že vznikajú najrôznejšie špekulácie o skutočnom "poslaní" tohto pôvodom ghanského diplomata, inak naturalizovaného Američana na poste najvyššieho predstaviteľa OSN. Ak Kofi Annan zmenil pôvodné stanovisko spred troch mesiacov a cíti potrebu hľadať riešenie situácie až teraz, po niekoľkých týždňoch bombardovania, je to prinajmenšom smiešne.

NACIONALISTICKÁ KONCEPCIA

NSK nesmierne skomplikovala situáciu krajín, ktoré sa chcú stať členmi NATO. Čl. 39 síce hovorí, že aliancia zostáva otvorená novým členom, ale to nič neznamená, lebo sa pri tom odvoláva na čl. 10 Washingtonskej zmluvy, ktorý umožňuje rozširovanie aliancie. Inými slovami, nič sa po tejto stránke nemení. Je to len opakovanie princípu, ktorý fungoval päťdesiat rokov. Čl. 35, ktorý hovorí o zvýšení úlohy kandidátskych krajín, však napovedá, že nároky na nových potenciálnych členov sa zvyšujú. Tieto štáty sa pravdepodobne budú musieť správať tak, akoby už boli členmi aliancie, no bez konkrétnych bezpečnostných záruk a bez jasne vyslovenej tézy, že druhé kolo rozširovania sa skutočne uskutoční. To vytvára pre tieto štáty oveľa väčšie bezpečnostné riziká ako v prípade, že by sa o členstvo v aliancii neuchádzali.

Na záver treba zdôrazniť, že Nová strategická koncepcia NATO pre 21. storočie je hlboko amorálnym dokumentom. Dokazuje totiž, že aliancia chce bezpečnosť svojich členov dosiahnuť ohrozením bezpečnosti iných štátov. Aj pohnútky kandidátskych krajín sú výsostne egoistické. V ich argumentácii sa štátny záujem nadraďuje nad záujem globálny, čo je vlastne nacionalistická koncepcia. Svet sa vôbec povážlivo nacionalizuje. Všimnite si štáty EÚ, ktoré sa čoraz väčšmi pokúšajú znížiť svoje výdavky na spoločné európske projekty. Ale aj na nadnárodnej úrovni môžeme pozorovať vo vzťahu k tretím krajinám zreteľný nárast euroegoizmu. To všetko tejto planéte nedáva dobrú perspektívu a neguje základný zmysel konca studenej vojny. Bez globálnej bezpečnosti a snahy dosiahnuť ju je akákoľvek predstava o bezpečnosti štátu či aliancie v konečnom dôsledku iluzórna. A cestu k tejto globálnej bezpečnosti si ľudstvo neotvorí nikdy, ak sa nenaučí meniť prežitý svetový poriadok na základe diplomatických konferencií, nie vojen. Vestfálskemu mieru predchádzala tridsaťročná vojna, Viedenskému kongresu napoleonské výboje, Versailleskému mieru prvá svetová vojna a Postupimskej konferencii druhá svetová vojna. Toto nie je perspektíva ľudskej civilizácie. Ľudstvo si musí osvojiť zásady medzinárodného práva práve tak, ako si osvojilo zákony svojich štátov. Ak štát vidí nedostatky vo vlastnej ústave, nemôže konať proti nej, kým parlament neschváli novú, resp. jej novelizáciu. Práve tak to musí platiť v medzinárodnom meradle. NSK nás v zmysle vytvárania medzinárodnoprávneho vedomia posunulo o niekoľko desaťročí späť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984