Juhoslávii hrozí jadrové zamorenie
Medzinárodná pacifistická organizácia International action center so sídlom vo Washingtone zverejnila 1. apríla vyhlásenie, v ktorom označila rozhodnutie Spojených štátov nasadiť bojové lietadlá A-10 Thunderbolt II proti cieľom v Kosove za "hrozbu obyvateľstvu a prírode celého Balkánu". O tri týždne neskôr NATO priznalo, že tieto lietadlá nesú uránovú muníciu.
Jeden typ protitankových striel, ktoré tieto lietadlá používajú, sa totiž vyrába z ochudobneného uránu (DU) - kovu s toxickými a rádioaktívnymi účinkami. Tento materiál, ktorý vzniká ako odpad v jadrovom priemysle, má niekoľko výnimočných vlastností. Je to prakticky najťažší kov, má 1,7-krát vyššiu hustotu než olovo, vďaka čomu získava vo forme náboja bezkonkurenčnú prieraznú silu, ktorou prenikne aj cez najpevnejší oceľový pancier. Skladovanie DU ako toxického a rádioaktívneho odpadu je nákladné. Preto ho priemysel poskytuje zadarmo. Okrem striel existujú aj tanky Abrams, ktorých pancier je spevnený DU. Tento kov obsahujú aj hroty niektorých riadených striel Tomahawk kvôli zvýšeniu hmotnosti a stability.
TESTY V ZÁLIVE
Nové zbrane Pentagon prvýkrát otestoval vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Armáda USA tvrdí, že počas konfliktu použili jej tanky 14 000 DU projektilov, britské tanky Challenger vystrelili minimálne ďalších 100. No absolútnu väčšinu uránovej munície vypálili lietadlá A-10: asi 940 000 nábojov. Podľa vojenskej príručky AMCCOM vzniká pri náraze strely na cieľ kvôli jej vysokej kinetickej energii také teplo, že DU sa okamžite vznieti a asi 70% strely zhorí. "Spôsobuje to dym s vysokou koncentráciou častíc DU. Tieto uránové častice môžu byť vdýchnuté alebo prijaté potravou a sú toxické." Vláda USA doteraz nepriznala, že by jej moderná munícia mala podiel na masovom výskyte rôznych ochorení západných veteránov a ich potomkov, ktoré sa súhrne nazývajú "syndróm vojny v Zálive". Avšak po žiadosti Saudskej Arábie musela americká armáda zozbierať všetku techniku zničenú strelami DU a odtransportovať ju do USA. Najväčšie nebezpečenstvo ale v irackej púšti zostalo a stále šíri hrôzu a smrť.
OBETE DÔSLEDKOV
Podľa britského Úradu pre atómovú energiu leží pri hraniciach s Kuvajtom asi 40 ton použitej uránovej munície. William Arkin, prezident washingtonského Institute of Science and International, odhaduje jej množstvo až na 300 ton. Našlo sa len asi 10% striel, zvyšok hlboko zafúkal púštny piesok. Keďže v južnom Iraku prichádzajú aj obdobia dažďov, je veľmi pravdepodobné, že toxicita zamorila spodné vody oblasti a dostala sa i do potravinového reťazca. Tak by sa dali vysvetliť sťažnosti irackých lekárov o katastrofálnych následkoch moderných zbraní na zdravotný stav civilistov. Súhlasia s tým tiež zahraniční vedci, ktorí pracovali priamo na mieste. Napríklad prezident Medzinárodného žltého kríža, nemecký epidemiológ profesor Siegwart-Horst Günther, ktorý v roku 1996 vydal po päťročnom bádaní fotografickú dokumentáciu s názvom "Uránové strely: ťažko poškodení vojaci, deformovaní novorodenci, umierajúce deti". Účinky DU na obyvateľstvo zadelil Günther do piatich kategórií: "zrútenie imunitného systému so silným nárastom infekcií; rozšírená tvorba herpesov; AIDS-pripomínajúce syndrómy; príznaky zatiaľ neznámej choroby pochádzajúcej z porúch obličiek a pečene; leukémia, anémia a zhubné nádory; geneticky spôsobené deformácie, zistené aj u zvierat". Profesor výslovne uvádza, že genetické znetvorenia irackých detí sú rovnaké ako u detí amerických a britských veteránov postihnutých tzv. syndrómom "vojny v Zálive". Ďalej spomína výskum amerických vedcov G. Bukowskú, D. Lopeza a F. McGeheeho, ktorí odhadli, že asi 50 000 irackých detí zomrelo v prvých ôsmich mesiacoch po vojne na rôzne choroby vrátane rakoviny, zlyhania obličiek a iných, predtým neznámych chorôb spôsobených použitím DU. Preto označil americký jadrový fyzik Leonard Dietz vojnu v Perzskom zálive za najviac toxickú vojnu v dejinách.
Na strely z ochudobneného uránu sa vzťahuje medzinárodný Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania konvenčných zbraní považovaných za extrémne škodlivé alebo s neobmedzenými účinkami z roku 1980. Napriek tomu ich práve teraz používa letectvo NATO proti juhoslovanským pancierom. Nestane sa Kosovo jadrovou púšťou? NATO šíri uránový odpad medzi obyvateľstvo, o ktorom tvrdí, že mu chce pomôcť. Evidentne tu nejde o osud kosovských Albáncov. Veď spomedzi všetkých národov Juhoslávie majú albánske rodiny najvyššiu pôrodnosť, a preto by masové nasadenie toxických a rádioaktívnych zbraní najkrutejšie postihlo budúce generácie práve tohto národa pod "patronátom" NATO.
Autor študuje politológiu a žurnalistiku na FiFUK
