Turecká vláda v obrátenom garde?
Predčasné parlamentné voľby v Turecku nepriniesli prekvapenie v tom, kto zvíťazil, ale v tom, kto bol porazený. Proislámska Strana cnosti (FP) síce so svojím tretím miestom v podstate uspela, no napriek tomu možno jej umiestnenie a zisk 15 percent hlasov považovať za porážku. Jej predchodkyňa, vlani zakázaná Strana prosperity, totiž vo voľbách v roku 1995 vyhrala s 21,3 percenta hlasov. Ešte vlani na jeseň sa islamisti cítili na koni. V októbri navrhli dokonca usporiadanie predčasných parlamentných volieb 27. decembra. Vzhľadom na to, že práve v decembri tradične prebieha posvätný mesiac moslimov (ramadán) a islamisti by mohli túto skutočnosť zneužiť vo svoj prospech, bol návrh odmietnutý.
Po tom, čo koncom novembra parlament vyjadril nedôveru menšinovej vláde Mesuta Yilmaza, predsedu konzervatívnej Vlasteneckej strany (ANAP), kvôli obvineniam zo spolupráce s mafiou a z korupcie, opäť cítili islamisti šancu na uchopenie moci. Predseda islamistickej FP Recai Kutan hneď oznámil, že z armádnych kruhov obdržal "pozitívne signály" voči svojej strane a očakáva ako šéf najpočetnejšej parlamentnej frakcie poverenie na zostavenie novej vlády. Vplyvná a mocná turecká armáda, ktorá sa považuje za strážkyňu laického charakteru štátu, prostredníctvom vyhlásenia generálneho štábu však varovala politikov, aby sa zdržali výrokov zaťahujúcich armádu do politických rokovaní o zostavovaní vlády. Ostatne, práve armáda v lete roku 1997 donútila k odstúpeniu prvú islámsku vládu v krajine, na čele s Necmettinom Erbakanom, pričom Stranu prosperity následne v januári Ústavný súd rozpustil. Nič však nebránilo jej pretransformovaniu sa na Stranu cnosti s pokračujúcim väčšinovým zastúpením v parlamente. Aby vojaci dodali dôraz svojmu vyhláseniu, rozhodla Najvyššia rada obrany o prepustení 86 dôstojníkov tureckej armády kvôli bližšie nešpecifikovanému porušeniu disciplíny. Pozorovatelia však oznámili, že dôstojníci boli prepustení do civilu kvôli angažovaniu sa v tábore radikálnych islamistov, ktorých armádne vedenie považuje za najväčšiu hrozbu moslimského, ale sekulárneho štátu. V rokoch 1997-98 tak armáda prepustila okolo 540 dôstojníkov a poddôstojníkov, ktorí sa nemali právo odvolať proti tomuto rozhodnutiu na vojenskom ani na civilnom súde.
Funkciou dočasného predsedu vlády, ktorý mal vytvoriť kabinet spravujúci krajinu do aprílových volieb, bol prezidentom Demirelom poverený začiatkom decembra dovtedajší vicepremiér Bulent Ecevit, inak predseda Demokratickej ľavicovej strany (DSP). Jeho návrh na vytvorenie trojkoalície DSP-ANAP-DYP však neuspel. Jeho predchodca na premiérskom kresle Mesut Yilmaz bol síce so svojou stranu ANAP do koalície ochotný vstúpiť, no Tansu Cillerová, niekdajšia predsedkyňa vlády a šéfka pravicovej Strany pravej cesty (DYP) ponuku odmietla, pretože mala sama premiérske ambície. Ju však prezident vytvorením kabinetu po neúspechu Ecevita nepoveril, ale zveril túto ťažkú úlohu niekdajšiemu členovi DYP, exministrovi obchodu a priemyslu a bývalému šéfovi obchodnej komory, nezávislému poslancovi Yalimovi Erezovi. Islamista Kutan bol ochotný s Erezom vstúpiť do novej koalície, no Cillerová, ktorá sa s Erezom rozišla v zlom, opäť nebola ochotná so svojou stranou vstúpiť do takej koalície, kde by hrala druhé husle. Ďalším variantom bolo, že by Erez zostavil vládu s pomocou Yilmazovej strany ANAP a s tichou podporou Kutanovej Strany cnosti, ak by sa zmiernili protiislámske aktivity, no ani tento projekt nevyšiel. Prezident Demirel využil svoju právomoc aby menoval vládu, ktorá nebude potrebovať dôveru parlamentu a poveril vedením kabinetu do aprílových volieb Bulenta Ecevita, čím mu tiež vytvoril dobrú štartovaciu čiaru pre víťazstvo jeho strany vo voľbách.
Ecevit jednoznačne šancu využil a ako skúsený politik doviedol svoju Demokratickú ľavicovú stranu (DSP) k volebnému víťazstvu. A ako vyšli ďalšie predpovede analytikov? Tí hodnotili ambície islamistov veľmi rozporne. Niektorí ich jednoznačne odsúvali na druhé miesto, iní pripúšťali, že by predsa len mohla Kutanova Strana cnosti voľby vyhrať. Prekvapením bol teda jej pokles na tretie miesto. Podľa očakávania sa do parlamentu dostala aj Yilmazova ANAP a Cillerovej DYP, hoci obom oproti voľbám v roku 1995 pokleslo percento voličských hlasov. Naďalej zostáva otázne, či úspech Ecevitovej DSP nebol taký výrazný práve na úkor hlasov pre Yilmazovu ANAP. Tá je však jednoznačne pripravená podieľať sa na koalícii s DSP, pričom na čele kabinetu zrejme dôjde k obrátenému garde a bývalý premiér Yilmaz sa stane vicepremiérom svojho bývalého zástupcu Ecevita. Tento variant, ktorý by vyhovoval aj armáde, však ešte potrebuje podporu niektorého politického subjektu. Jazýčkom na váhach sa tak stalo nečakane úspešné pravicovo-radikálne Nacionalistické hnutie (MHP), ktoré sa nachádza na rovnakej strane politického spektra ako Cillerovej DYP a Kutanova FP...
Autor je komentátor denníka PRÁCA
