Spod japonského slnka

Eva Lukáčová, víťazka súťaže Rubato 1999 v kategórii poézia, vyštudovala na FFUK v Bratislave japončinu a angličtinu. Zdá sa, že profesná orientácia výrazne ovplyvnila jej ďalší život a nazeranie na svet. Ako poetka je známa zo stránok časopisov, ale príležitosť knižne debutovať dostala až ako víťazka spomínanej súťaže.
Počet zobrazení: 1878

Eva Lukáčová, víťazka súťaže Rubato 1999 v kategórii poézia, vyštudovala na FFUK v Bratislave japončinu a angličtinu. Zdá sa, že profesná orientácia výrazne ovplyvnila jej ďalší život a nazeranie na svet. Ako poetka je známa zo stránok časopisov, ale príležitosť knižne debutovať dostala až ako víťazka spomínanej súťaže.

Lukáčová sa vo svojom debute s tajomným názvom Divosestra predstavila ako kultivovaná poetka tematizujúca pocity mladej ženy žijúcej na hraniciach dvoch kultúrnych svetov prostredníctvom básní písaných dôsledne voľným veršom.

Lyrická obraznosť jej básní sa odvíja od naratívneho základu, ktorý nadobúda lyrickú dimenziu využívaním exotických motívov z japonského života a kultúry. Slovenský čitateľ bude asi vnímať tieto obrazy citlivejšie ako pocity lyrického subjektu autorky ako svedectvo o živote ľudí, žijúcich v nám vzdialenej kultúre. V Lukáčovej zbierke sa len ojedinele nachádzajú básne založené na hromadení na seba vzájomne logicky nenadväzujúcich obrazov ponúkajúcich empatickejšie dešifrovanie. Metafory sa v Lukáčovej básňach neobjavujú často, skôr verí zvýrazňovaniu sémantiky jednotlivých slov najmä prostredníctvom ich osamostatňovania vo forme veršových presahov.

Lukáčovej básnický pohľad je založený na senzuálnom vnímaní, ktoré prehodnocuje a vyberá z neho detaily vhodné na vyjadrenie básnického posolstva. Má cit pre prelínanie prírodných motívov s motívmi zaznamenávajúcimi individuálne konanie postáv. Vzájomným prelínaním týchto motívov ponúka čitateľovi svoj pohľad na človeka, jeho myslenie a najmä cítenie.

Napriek tomu, že v zbierke Divosestra (pravdu povediac, nie som schopný presne dešifrovať názov zbierky, azda ide o metaforické naznačenie druhého pólu, alebo akejsi vnútornej rozpoltenosti lyrickej hrdinky) sa veľmi často vyskytujú exotické motívy, pochádzajúce z japonského kultúrneho kontextu, nenadobúdajú tieto motívy symbolickú podobu. Zostávajú skôr v rovine pomenovania a tak sa stáva, že autorka neeliminuje svoj európsky spôsob vnímania a zostáva stále Európankou, ktorá akoby zvonka sledovala všeličo zaujímavé, neraz podobné a hodné zovšeobecnenia, čo platí pre človeka vo všeobecnosti a nie pre jednotlivú kultúru.

Jej lyrická hrdinka zjemňuje hrany života. Nezapiera svoju ženskú podstatu a zamiešava medzi básne zaznamenávajúce dotyky s reálnou skutočnosťou básne, hovoriace o jej pocitoch vo vzťahu k blízkym mužom (Medzi šípkami, Lavička, R, Ópiový mak). Zbierka je venovaná Mirovi. Kto sa skrýva za týmto menom, bežný čitateľ nedokáže dešifrovať. Občas sa zdá, že sa najintímnejšími básňami prihovára manželovi, inokedy azda priateľovi-milencovi, ale dokonca aj k synovi. Nuž neviem, dešifrovať adresáta v tomto prípade nie je tak dôležité. Dôležitejšie je, že tieto básne nesú výraznú pečať európskeho cítenia a prežívania ľúbostného vzťahu medzi mužom a ženou, tentoraz predkladaného v ženskej variácii. Divosestra Evy Lukáčovej je poéziou motivicky exotickou, ale cítením lyrickej hrdinky predsa len oveľa tradičnejšou.

Autor je literárny vedec a pedagóg

Eva Lukáčová: Divosestra Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov Bratislava 1999

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984