Reklama
Reklama

Líce a rub ideológie Tonyho Blaira

S ideológiami je to obyčajne ako s hovorcami vplyvných osobností: oveľa zaujímavejšie je to, čo zamlčujú, ako to, čo hovoria. Vôľa k moci je vždy úskočná, dobre vie, že ak sa chce presadiť v epoche demokracie, tak sa musí zapáčiť väčšine, a to aj vtedy, keď v skutočnosti obhajuje záujmy menšiny. Čo však ideológia nových labouristov naozaj chce, čo naozaj dosahuje? Čo sa skrýva za úsmevom Tonyho Blaira? Na túto otázku chce odpovedať nasledujúca zlomyseľná esej.
Počet zobrazení: 682

S ideológiami je to obyčajne ako s hovorcami vplyvných osobností: oveľa zaujímavejšie je to, čo zamlčujú, ako to, čo hovoria. Vôľa k moci je vždy úskočná, dobre vie, že ak sa chce presadiť v epoche demokracie, tak sa musí zapáčiť väčšine, a to aj vtedy, keď v skutočnosti obhajuje záujmy menšiny. Čo však ideológia nových labouristov naozaj chce, čo naozaj dosahuje? Čo sa skrýva za úsmevom Tonyho Blaira? Na túto otázku chce odpovedať nasledujúca zlomyseľná esej.

POLITIKOV SPOZNÁTE PODĽA TOHO, O ČOM SNÍVAJÚ

Je ťažké zhrnúť Blairov celkový pohľad na svet. Ak sa na okamih vzdialime od konkrétnych problémov súčasnej Británie, tak sa nám za slovami a gestami vodcu labouristov objaví akýsi "Blairland", teda krajina, o akej Blair sníva. Táto krajina by bola národným štátom a národ by bol v prvom rade spoločenstvom. Zdá sa, že osobne nie je schopný prijať príliš veľa odchýlok od jadra tradičnej britskej kultúry, napriek formálnej službe "rozmanitosti". Blair je viazaný politickým štýlom obnovy a posilňovania tradičných hodnôt. Tiež zastáva politickú kultúru súťaže, odmeňovania a štandardov. Takýto štýl bol zároveň politickou kultúrou vo východnej Európe: Nemecká demokratická republika odmenila cenou alebo medailou štvrtinu dospelej populácie. Negatívnou stránkou tejto záležitosti je opovrhovanie netalentovanými. Z Blairovho morálneho sveta sú vylúčení aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi národa: tento fakt poukazuje na jeho niekedy až prekvapujúco okatý rasizmus. Blairland je tiež ekonomika voľného trhu, možno viac pre svoj homogenizujúci účinok ako pre čisto ekonomické dôvody. Relatívne novou z hľadiska politického dôrazu je myšlienka národného vedomia ako prvok súťaže medzi národmi (toto nie je charakteristické len pre Blaira, aj dve kampane Clintona a Gora a kampaň Schrödera boli založené na tejto myšlienke). Ako vlastenec, Blair vidí svet štruktúrovaný na národy. Na druhej strane ako väčšina nacionalistov, aj on úmyselne konštruuje svet ako národný, pričom posilňuje národné štruktúry. Blair sa odvoláva na umenie, spoločnosť, kultúru a technológiu ako na "britské" a robí takú politiku, aby posilnil štruktúry národného štátu.

KAM VLASTNE BLAIR PATRÍ?

Z teoretického hľadiska možno Blairove názory zaradiť k európskej liberálno-konzervatívnej tradícii. Spájajú vieru v liberálnu otvorenú spoločnosť so strnulou vierou v legitimitu národného štátu, národnej kultúry a národnej spoločnosti. Do tejto kategórie patria aj názory Margaret Thatcherovej: v tomto zmysle neexistuje žiaden nový "blairizmus", a nie je na ňom ani nič osobitne britského.

JEHO TRETIA CESTA

Od víťazstva Gerharda Schrödera sa zdá, že "tretia cesta" sa stala definitívnou témou európskych médií. Blair podobne ako ďalší politici "tretej cesty" často hovorí o reforme. Toto slovo má prekrútený význam: ako reformy označuje zmeny, ktoré posilňujú existujúce sociálne štruktúry. Skutočné reformy sú vylúčené zo serióznej úvahy. Dobrým príkladom je zavedenie minimálnej kvóty pre ženy v politike. Ide o dlho odkladané reformy v Británii, pre Blaira však takéto návrhy znamenajú návrat do minulosti, návrat k dogmatickej ideológii. Vo východnej Európe počet žien zastúpených v parlamente po zavedení demokratických "reforiem" dramaticky klesol. Pre niektorých ľudí návrat do minulosti znamená skutočný pokrok: sú to intuitívni konzervatívci a Blair vo všeobecnosti patrí do tejto kategórie.

PREDSTAVA O EURÓPE

Blairovo vlastenectvo je najzreteľnejšie vo vzťahu k Európe. Ak tu Blair predstavuje čosi nové, je to "euroskepticizmus ako štandard" pre európskych politikov. Obe najväčšie strany v Británii sú dnes euroskeptické. Blairova politika smerom k Európskej únii sa veľmi nelíši od politiky jeho predchodcov, avšak v dôsledku meniacej sa Európy je základ viditeľnejší. Posadnutosť národným pokrokom a národnými štruktúrami je pre Blaira typická. Toto nie je úplne nový štýl politiky: Thatcherová od Európy notoricky požadovala "svoje peniaze späť". V skutočnosti je taký starý ako európsky národný štát, avšak Blairovi sa darí presviedčať ľudí, že ide o ideológiu novú. Svojou definíciou je protieurópska. Británia ako národný štát nemá právo požadovať, aby si ponechávala príjem z daní vybraných v Británii. Na druhej strane otázka európskych daní z prevodov je veľmi citlivá politická záležitosť a žiadny národný politik by ani len neuvažoval o takejto myšlienke. Trend ide opačným smerom. Tony Blair bol zvolený na základe sloganu "Nová Británia", avšak Británia nie je nová. (Skoncovanie s Britániou v prospech Európy by už bolo čosi nové. Post-Británia by bola nová, Ex-Británia by bola nová, Nová Británia si protirečí). Blairova politika vo vzťahu k Európe je v praxi obranná nacionalistická reakcia, čo je nacionalistami už tradične prezentované ako "národná obnova" alebo "národná záchrana". Poslednú vec, ktorú Európa potrebuje, je generácia populistických "generalissimov", obiehajúcich Novú Britániu, Nové Francúzsko, Nové Nemecko atď.

Z krátkodobého hľadiska Blair predstavuje návrat k nacionalistickému (vlasteneckému) idealizmu inšpirovanému odmietaním "Európy". Toto odmietanie je sčasti založené na logickom osobnom záujme. Pravdepodobne je už väčšine obyvateľov západnej Európy jasné, že ich životný štandard sa zníži v akejkoľvek podobe zjednotenej Európy. Avšak ten pravý, nefalšovaný záväzok voči národnej identite je dôležitejší. Tonymu Blairovi a ďalším politikom ako on sa darí prezentovať túto obavu z "Európy" ako národnej inovácie.

NIEKTORÉ ZNAKY "BLAIRLANDU"

  • Vláda zaručuje existenciu národa. Zdôrazní sa nadčasovosť národov.
  • Etická legitimácia sociálnej politiky bude spočívať na samozrejmej spoločenskej zmluve medzi príslušníkmi národa.
  • Ochrana dedičstva sa prijme ako štandardná politika.
  • Európa bude v Británii prezentovaná ako skupina národov. Európska únia bude v prvom rade prezentovaná ako obchodné združenie.
  • Národným symbolom sa bude pripisovať väčší význam a dôraz sa bude klásť na kolektívnosť. V zmysle pravidelných spoločných aktivít sa vytvorí mnoho nových tradícií.
  • Etika bude súčasťou práv a povinností: pojem spravodlivosť sa vytratí z politickej scény.
  • Spoločnost bude monoetická a mierne multikultúrna.
  • Demokracia, dialóg, argumenty, ľudské práva a národné záujmy majú prednosť pred inováciou.
  • Hodnoty spoločenstva majú prednosť pred inováciou. Štát by mal blokovať inováciu presadzovaním hodnôt spoločnosti.
  • Niektoré hodnoty sú hodnotami spoločenstva: nie sú predmetom debát a nie sú ani "na politickej scéne".
  • Pochybovanie o základných hodnotách spoločenstva poškodzuje spoločenstvo. Tí, ktorí o nich pochybujú, nemôžu sa dožadovať žiadneho práva na slobodu vyjadrovania.
  • Kvalita má prednosť pred rovnosťou.
  • V osobnom raste talentovaných černochov by nemala stáť žiadna prekážka.
  • Spoločnosť, v ktorej talentovaní černosi majú možnosť dosiahnuť elitnú kariéru spravodlivou súťažou, a v ktorej všetci ostatní černosi pracujú ako čističi, má prednosť pred spoločnosťou, v ktorej sú všetci černosi zamestnaní na priemernej úrovni a poberajú priemerný plat ako belosi.
  • Prístup ku kariére by mali mať talentovaní ľudia.
  • Prístup ku kariére aj v zmysle politickej funkcie by nemali mať netalentovaní alebo priemerní ľudia.
  • Netalentovaní a priemerní ľudia by mali byť vylúčení z politických postov a vedúcich spoločenských a ekonomických funkcií.
  • Modernizácia spoločnosti sčasti spočíva v záruke, že politické funkcie a dôležité posty budú obsadené talentovanými ľuďmi, čím sa zabezpečí stále vylúčenie netalentovaných a priemerných ľudí.
  • Tolerancia netalentovaných a priemerných ľudí by narušila historický pokrok.
  • Talentovaní ľudia by mali slúžiť spoločnosti: netalentovaní ľudia by mali slúžiť talentovaným ľuďom.
  • Je povinosťou štátu uľahčiť prístup talentovaných ľudí ku kariére a zabrániť netalentovaným a priemerným ľuďom urobiť kariéru v oblasti sociálnej, výchovnej alebo ekonomickej.
  • Štandardy by mali byť vo všetkých oblastiach prijímané kontinuálne.
  • Spoločnosť, ktorá testuje a hodnotí, je lepšia ako spoločnosť, ktorá tak nekoná.
  • Jednotlivci by skôr mali bojovať za to, aby dosiahli vyšší štandard, ako mať ideály (tie štandardom nie sú).
  • Počet skúšok, ktorými prejde každý jednotlivec za svoj život, by mal byť čo najvyšší a úroveň každej skúšky by mala dosahovať maximum.
  • Skúška, ktorú jednotlivec zloží tento rok, by mala mať vyššiu úroveň ako tá istá skúška pred rokom.
  • Ľudský jedinec, ktorý je úspešný, je lepší ako ľudský jedinec, ktorý zlyhá.

Autorka študuje medzinárodné vzťahy na PFUK v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama