Reklama
Reklama

Na post prezidenta jedenásť kanditátov

Slovenská vláda v utorok, 6. apríla, opätovne rokovala o povolení preletov lietadiel NATO nad územím SR. Kabinet podľa slov svojho predsedu Mikuláša Dzurindu vyslovil súhlas a rozhodol aj o zapojení Slovenska do humanitnej pomoci postihnutým obyvateľom Juhoslávie.
Počet zobrazení: 538

Slovenská vláda v utorok, 6. apríla, opätovne rokovala o povolení preletov lietadiel NATO nad územím SR. Kabinet podľa slov svojho predsedu Mikuláša Dzurindu vyslovil súhlas a rozhodol aj o zapojení Slovenska do humanitnej pomoci postihnutým obyvateľom Juhoslávie. Hoci hovorca premiéra Martin Lengyel ešte vo Veľký piatok potvrdil, že predchádzajúci súhlas vlády s preletmi ponad SR sa týkal iba tankovacích a dopravných prostriedkov Aliancie, z vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí vydaného v utorok, 6. apríla, bolo zrejmé, že ešte 24. marca slovenský kabinet vyjadril súhlas na prepravu bojových lietadiel NATO cez vzdušný koridor ponad slovenské územie. Situácia s vysvetľovaním povolenia a s tým súvisiacej predchádzajúcej požiadavky Aliancie skomplikovala situáciu na slovenskej politickej scéne do takej miery, že M. Dzurinda na mimoriadnom zasadnutí vlády, kde členovia kabinetu po druhý raz vyjadrovali svoj postoj k preletom, zaviazal prítomných ministrov mlčanlivosťou o ich rozhodnutí s tým, že verejnosť o takomto postupe bude informovať samotný premiér po návrate z Talianska. Vládny postup v tejto otázke podrobil neľútostnej kritike predseda parlamentu Jozef Migaš. Vytkol kabinetu, že o požiadavke NATO i o stanovisku vlády SR neinfomoval premiér parlament zavčasu. Mikuláš Dzurinda napokon v piatok, 9. apríla, oboznámil zákonodarný zbor o tom, že ponad Slovensko nepreletelo do tohto dátumu ani jedno bojové lietadlo NATO.

Kým sa verejnosť podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky diferencovala na dva takmer rovnaké tábory v otázke postoja k bombardovaniu Juhoslávie, slovenský parlament mal na programe tri Ficove novely ústavných zákonov, ktorých zámerom bolo predĺžiť zadržanie podozrivých osôb z 24 na 48 hodín. Návrh malej revízie ústavy z pera Roberta Fica podporilo napokon 85 poslancov, teda o päť menej, ako treba v prípade schválenia ústavného zákona. Ficova iniciatíva neuspela najmä preto, lebo niektorí poslanci z radov SDK mu naznačili, že ústava nie je trhací kalendár.

Na rokovanie pléna parlamentu prišla aj dlhoočakávaná kauza bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby, Ivana Lexu, ktorého vyšetrovatelia vinili zo siedmich trestných skutkov. V skorých ranných hodinách v piatok, 9. apríla, napokon zákonodarný zbor odsúhlasil zbavenie imunity už druhého poslanca za HZDS, avšak len v piatich skutkoch. Ešte pred tým však mandátový a imunitný výbor NR SR neprijal odporúčanie, aby mohli vyšetrovatelia uvaliť na exriaditeľa tajnej služby aj väzbu.

Polnoc 9. apríla bol hraničný termín podania kandidatúr na post prezidenta Národnej rade SR. Prvým oficiálnym kandidátom sa ešte pred záverečným dátumom stal košický primátor a predseda Strany občianskeho porozumenia Rudolf Schuster, ktorému vyjadrilo podporu 65 poslancov parlamentu z klubov SDK, SOP, SMK a SDĽ, ale aj občania svojimi podpismi na petíciu. Prekvapenie sa konalo v piatok popoludní, keď poslanci Národnej rady SR za HZDS oficiálne ohlásili kandidatúru predsedu hnutia Vladimíra Mečiara na post hlavy štátu. Oveľa menej prekvapení týmto rozhodnutím boli mnohí politici i novinári, ktorí dobre poznajú taktické manévrovanie slovenského expremiéra. Celkove sa registrovalo v NR SR jedenásť prezidentských kandidátov.

V sobotu snemovalo KDH, pričom rozhodovalo vlastne o koexistencii s SDK. Napokon sa snem rozhodol pre dvojité, avšak obmedzené členstvo tých poslancov kresťanskodemokratickej platformy SDK v materskom hnutí, ktorí chcú naďalej pôsobiť v SDK.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama