Kosovská otázka po našom
Okamžite organizovaná petícia, protestná demonštrácia pred americkým veľvyslanectvom, spoločná akcia nacionalistov a komunistov. Niečo, čo sme ešte nezažili, pričom tieto udalosti nevyvolala zhoršujúca sa sociálna situácia. Na Slovensku sa dnes nehovorí o rozpočte, poklese hodnoty koruny, či ďalšom prepade podnikov. Témou dňa sa stali udalosti, odohrávajúce sa stovky kilometrov od našich hraníc.
Možno je to dôkaz, že naši ľudia sa ešte nemajú tak zle. Najskôr však ľudia potrebujú ventilovať napätie, ktorého je v našej spoločnosti, ťažko skúšanej sociálnou a hospodárskou katastrofou, zdedenou po Mečiarovej vláde, stále viac. Pre šikovných propagandistov bývalých vládnych strán je hračkou nasmerovať rozhorčenie občanov žiaducim smerom, najmä ak parlament bude rokovať o zbavení imunity Ivana Lexu. Vykresliť súčasnú vládu ako bandu zločincov, pre ktorú ľudské životy nič neznamenajú, bude pre obhajcov bývalého šéfa SIS veľmi dôležité. Zo skutočného zločinca potom ľahko urobia obeť krvilačnej svorky.
PROBLÉM HLAVNE PRE SDĽ
Verejná mienka však naozaj nie je naklonená na prospech náletov. Zdá sa, že podobne hodnotí aj súhlas slovenskej vlády s preletom vojenských lietadiel ponad naše územie. Pravdepodobne takýto postoj zastávajú najmä ľavicoví voliči, pre ktorých sú solidarita a mier cennými hodnotami. Najviac pozornosti sa tak sústredilo na reakcie SDĽ a tá nereagovala dosť razantne a jednoznačne. Hoci jej predstavenstvo prijalo prvé stanovisko už v deň vydania rozkazu šéfa NATO a vyzvalo v ňom Alianciu, aby "spolu s BR OSN a OBSE" hľadala mierové riešenie konfliktu. V prvý deň útokov potom vedenie SDĽ vyjadrilo poľutovanie nad leteckými útokmi, ktorých "obeťou je i civilné obyvateľstvo, pričom nie je isté, čo povedie k očakávanému výsledku. Napokon pred týždňom vyzvala SDĽ všetky zainteresované strany, aby sa urýchlene posadili za rokovací stôl, lebo vojenské nálety "nemôžu byť riešením krízy v Kosove. Hovoriť o mieri nie je nikdy neskoro."
Lenže v médiách sa viac objavili vyjadrenia ministra obrany a šéfa zahraničného výboru parlamentu, ktoré také jednoznačné neboli. SDĽ nevyslala signál, aký jej voliči očakávali, avšak ako vládna strana to vôbec nemá jednoduché, veď spoluzodpovedá za našu zahraničnú politiku. Jej priority definuje programové vyhlásenie vlády, ktoré sa v tomto bode zhoduje s programom ľavicových demokratov. Prioritou je aj členstvo SR v NATO.
BYŤ ČLENOM NATO MÁ VÝZNAM
Nálety na Juhosláviu pravdepodobne oslabujú podporu slovenskej verejnosti pre tento cieľ, čo je nepochybne zámerom SNS či HZDS. Ale práve nesúhlas s takýmto postupom NATO by mal byť impulzom, aby sme sa o členstvo usilovali ešte viac. Chceme iba vykrikovať, protestovať a apelovať, alebo máme ozajstný záujem meniť agresívnu politiku Aliancie? Iba členská krajina môže reálne ovplyvňovať rozhodnutia NATO, hlas každého člena má rovnakú váhu. Naviac si môžeme zachovať autonómiu, veď letecké útoky niektorí z členov NATO nepodporili. Podpis pod Severoatlantickú zmluvu nás automaticky nezaväzuje zúčastniť sa na každej vojenskej akcii NATO, hlasovať o nej však budeme.
Neúprimný je postoj národniarov. Protest proti bombardovaniu zdôvodňujú "slovanským bratstvom" so Srbmi. Je však zaujímavé, že podobne bratsky sa nikdy nesprávali k Čechom, nehovoriac už o nenávisti voči "slovenským bratom" Dzurindovi či Migašovi. Miloševič určite nie je bližším Slovanom, ako predstavitelia slovenských vládnych strán, blízkosť k SNS je v inom. V nacionalizme, šovinizme, nenávisti k iným národom a rasám. Nie náhodou je pre Annu Malíkovú politický vzor srbský ultranacionalista a neofašista Vojislav Šešelj. Tu nejde o slovanstvo.
MILOŠEVIČ A JEHO OBETE NACIONALIZMU
Treba zdôrazniť, že práve srbský extrémny nacionalizmus priviedol Kosovo do občianskej vojny. Miloševič začal v roku 1989 búrať jeho autonómiu, ktorá "za socializmu" nikomu neprekážala. Na Miloševičov šovinizmus doplatili aj Slováci, ktorí stratili mnohé výhody a dnes im srbská vláda nijak nezaručuje rozvoj vlastnej národnej identity. Miloševič je naviac diktátor, ktorý likviduje aj nezávislé médiá a vyhnal tisíce študentov zo škôl do ulíc. Juhoslávia rozhodne nie je slobodná krajina.
Iracionalita postoja slovenskej verejnosti je však v tomto prípade pochopiteľná. Vojna nie je nikdy riešením problémov. Najviac na ňu doplatia nevinní, diktátorov sa ani nedotkne. NATO robí Miloševičovi službu, keď terorizuje Srbov namiesto neho. Preto požiadavka na okamžité zastavenie náletov je oprávnená. Hovoriť o mieri nie je nikdy neskoro!
