Reklama
Reklama

Kto je William Walker?

Počet zobrazení: 736

"Masaker, veľmi vážny zločin proti ľudskosti a neopísateľné zverstvo." Takto sugestívne sa 16. januára vyjadril William Walker, šéf Kosovskej verifikačnej misie OBSE, po zhliadnutí 45 zastrelených Albáncov v kosovskej dedine Račak. Walkerove slová vzápätí putovali médiami do celého sveta. "Račakský masaker" sa stal témou dňa mimoriadnej schôdzky veľvyslancov krajín NATO. Generálny tajomník Javier Solana hovoril o "zámernom a surovom vraždení albánskych civilistov". Hovorca ministerstva zahraničných vecí James Rubin sľúbil nepochybnú odpoveď NATO. Tá napokon prišla 24. marca ako agresia proti zvrchovanému štátu.

Rozhodujúcu kampaň NATO proti Juhoslávii spustili emotívne a nepodložené obvinenia šéfa misie OBSE Williama Walkera o srbských vrahoch dedinčanov z Račaku. Zdokumentované svedectvo reportérov americkej agentúry Associated Press, ktoré spochybnilo oficiálnu Walkerovu verziu, svetové médiá - okrem francúzskych denníkov Le Monde a Le Figaro - ignorovali. A rachot rinčiacich zbraní a vyhrážok "tvrdohlavému" Miloševičovi už úplne prehlušil významnú správu tímu fínskych patológov, ktorá po pitve obetí z Račaku nepotvrdila vinu srbskej polície. Walker je dôležitým aktérom geopolitickej hry Spojených štátov na Balkáne. Na tlačovej konferencii ministerstva zahraničných vecí 8. januára, na otázku, či jeho kosovský tím nevykonáva aj výzvednú činnosť ako iracká UNSCOM, odpovedal: "Dúfam, že každý v mojej misii sa snaží získať čo najviac špionážnych informácií." Podobnosť medzi funkciou Walkera v Srbsku a Butlera (UNSCOM) v Iraku je nápadná. Ak sa vojská NATO nezastavia v medziach "irackého scenára" a podarí sa im pozemne obsadiť Kosovo, prípadne celé Srbsko, bude Walker zrejme architektom nového, prozápadného poriadku. Nahliadnime trochu do jeho minulosti a zistíme, že pre svoju funkciu v krvácajúcej juhosrbskej provincii spĺňa všetky kvalifikačné požiadavky.

Diplomat v období "konfliktov nízkej intenzity"

Čerstvý šesťdesiatnik William Walker má za sebou tridsať rokov práce diplomata na pôde Latinskej Ameriky. Kariéru začal roku 1962 v Peru. Vyjmúc obdobie rokov 1964-67, ktoré strávil v Japonsku, pôsobil postupne v Brazílii (1969-72), Bolívii (1983), Paname (1985), Hondurase (1980-86) a najdlhšie v Salvádore (1974-92).

Dôležitým medzníkom jeho života bol rok 1985, keď sa ako známy expert na Latinskú Ameriku stal zástupcom štátneho tajomíka ministerstva zahraničných vecí Elliota Abramsa. Walkera špeciálne poverili riadením "interamerických vzťahov". V tom čase už bola voči Strednej Amerike slušne rozbehnutá "mnohotvárna" a "sofistikovaná" politika, ako sa chválil vtedajší šéf americkej diplomacie George Schultz. Znamenala podporu "demokracie" s hospodárskou a vojenskou pomocou krajinám, ktoré z pohľadu stratégov strácali "stabilitu" a predstavovali hrozbu "národným záujmom" USA. Inými slovami, bolo treba politicky znovu ovládnuť región a pripútať ho k severoamerickému imperializmu. Reaganova vláda urobila zo Strednej Ameriky "testovací model" pre operácie "konfliktu nízkej intenzity", ktoré vojenskí stratégovia vyvinuli pre boj s revolučnými hnutiami v treťom svete tak, aby ich záujmy neprehrali ako vo Vietname. Walker, skúsený diplomat, odišiel začiatkom 80. rokov na tento nevyhlásený front. Ako zástupca šéfa diplomatickej misie spolupracoval so CIA a s argentínskymi vojenskými poradcami pri zakladaní polovojenských oddielov v Hondurase: zostalo po nich 200 "nezvestných" študentov a odborárov.

Účastník operácie Irán-contras

Operácia Irán-contras v rokoch 1985-86 bola tajnou operáciou americkej vlády na podporu "contras" - pravicovej, protisandinovskej guerilly v Nikarague. Kongres prijal v roku 1984 Bolandov zákon zakazujúci akúkoľvek materiálnu podporu protivládnych skupín v Nikarague. Preto musela Rada národnej bezpečnosti (NSC) nájsť skrytejší spôsob: presvedčila Kongres, aby založil fondy pre "humanitárnu pomoc". Tieto peniaze sa potom tajne použili na výzbroj pre contras, no minuli sa za pár mesiacov. NSC sa opäť vynašla. Vyslala plukovníka Olivera Northa, vrchného koordinátora vládneho protiteroristického programu, na Blízky východ, aby rozbehol Operáciu "Democracy". Spočívala v ilegálnom predaji zbraní fundamentalistickému režimu v Iráne, pričom zisky šli cez švajčiarske kontá a fondy CIA priamo na nákup zbraní - pre nikaragujské contras.

Po viacerých podozreniach Kongres menoval roku 1986 Lawrencea Walsha za nezávislého vyšetrovateľa prípadu Irán-contras. Jeho Záverečná správa vyšla v auguste 1993. Walsh v nej konštatoval, že "vysokopostavení vládni úradníci porušili zákony a vládne nariadenia vo veci Irán-contras". Medzi 11 odsúdenými funkcionármi vlády nájdeme aj Elliota Abramsa, už spomínaného štátneho tajomníka ministerstva zahraničia pre Strednú Ameriku. Najzaujímavejší je pre nás fakt, že jeho zástupca William Walker bol podľa vyšetrovateľa Walsha dôležitou postavou v ilegálnej sieti pašovania zbraní. Pod maskou humanitárnej operácie pracoval Walker na leteckej základni Ilopango v Salvádore, kde sa zbrane a munícia prekladali do strojov letiacich na základne contras v susednom Hondurase. Meno Williama Walkera sa v záverečnej správe uvádza na trinástich miestach.

Ochranca eskadier smrti v Salvádore

V roku 1993 zverejnila Komisia pravdy OSN o Salvádore, že v dvanásťročnej občianskej vojne zahynulo 70 - 80 000 civilistov a 540 000 ich muselo utiecť z domova. Vyše 90% zločinov majú na svedomí vládne vojská a polovojenské eskadry smrti, na ktorých "fungovanie" prispela vláda USA jednou miliardou dolárov. Pod tlakom týchto obvinení odtajnila vzápätí CIA 12 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že vlády Reagana i Busha vedeli o prepojení salvádorskej armády s fašistickými eskadrami smrti. Dokumenty naznačujú, že Reaganova aj Bushova vláda udržiavali dobré vzťahy s fašistickým dôstojníkom Robertom DôAubuissonom, ktorého CIA opisuje ako "hlavného prisluhovača bohatých statkárov a koordinátora pravicových eskadier smrti, ktoré zavraždili niekoľko tisíc podozrivých ľavičiarov a ich sympatizantov". V roku 1989 ho Walker, veľvyslanec v Salvadore, pozval na slávnostnú párty v deň osláv nezávislosti. O pár mesiacov neskôr komando Atlacatl, trénované na vojenskej School of Americas v americkej Georgii, zavraždilo šiestich jezuitov a ich chyžnú s dcérou, len kvôli sympatiám k ľavicovej armáde, postupujúcej na hlavné mesto. Walker pred novinármi popieral, že zodpovednosť nesie armáda, veď USA ju vtedy podporovali sumou 250 000 dolárov denne. Dokonca aj po troch rokoch pre Washington Post povedal: "Fakt, že boli oblečení vo vojenských uniformách nedokazuje, že boli vojaci."

Strategické záujmy, nie humanizmus

Keď William Walker, veterán zasahovania a agresie USA voči Latinskej Amerike, na pohrebe obetí z Račaku prirovnal Srbov k diablovi, neurobil to zo spravodlivého rozhorčenia nad smrťou nevinných. Keď necítil rozhorčenie po masakri 800 roľníkov v salvádorskej dedine El Mozote, nemohlo ho dojať ani 45 mŕtvych Albáncov. Nie, diabolizoval Srbov preto, lebo súčasťou veľkej geopolitickej hry, v ktorej pôsobí, je aj presne takéto divadielko pred svetovými médiami. Hoci malé, no psychologicky účinné. Dennodenné vystupovanie pred medzinárodným publikom zatiaľ spĺňa svoju funkciu - dokáže zahaliť strategické záujmy veľmocí do ideálov humanizmu, ľudských práv a mieru.

Autor študuje politológiu a žurnalistiku na FF UK

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama