Zatknutie Ta Moka znamená definitívny koniec polpotovcov
Americký mäsiar na dôchodku Salvatore Rosa (79) sa dopustil (zrejme v stareckom pomätení zmyslov) strašného činu - svoju manželku dobil na smrť, odborne ju rozporcoval a naložil do mrazničky. Pri zatýkaní policajtom svoju účasť na vražde kategoricky poprel. Približne v rovnakom čase na druhom konci zemegule v Kambodži, zatkli posledného vodcu Červených Kmérov - jednonohého Ta Moka (72), ktorého pre jeho krutosť prezývali "mäsiar". Hoci má Ta Mok aj vzhľadom na dlhodobý pobyt v džungli podlomené zdravie, jeho myseľ je čulá a na zločiny, ku ktorým dal príkaz alebo ich sám spáchal, si určite pamätá. Všetko však nasvedčuje tomu, že svet bude musieť opäť stráviť opakujúci sa paradox. Jedného mäsiara, ktorý možno ani nie je zodpovedný za vraždu, ktorú spáchal, zrejme odsúdia na smrť v elektrickom kresle a druhého, ktorý je spoluzodpovedný za masové vyvražďovanie príslušníkov vlastného národa a na mnohých vraždách sa dokázateľne osobne podieľal, zrejme z politických dôvodov "v mene zmierenia" oslobodia.
Kambodžský premiér Hun Sen sa nedávno počas oficiálnej návštevy Pekingu prirovnal k záhradníkovi, ktorý vypestoval svoju krajinu z popola občianskej vojny. Bývalý člen Červených Kmérov, ktorý zbehol do susedného Vietnamu a na čele ďalších zbehov s podporou vietnamských vojakov zastavil kolesá krvavej polpotovskej mašinérie, mal a má právo kriesiť krajinu z popola. Ak však nechá nepotrestaných vojnových zločincov, ktorí pripravili o život takmer dva milióny osôb, zostane krv nevinných aj na rukách tohto kambodžského "záhradníka".
Peking v rokoch 1975-79 podporoval teror maoistických fanatikov vedených dnes už mŕtvym Pol Potom a pomáhal Červeným Kmérom aj v odboji proti vietnamskej armáde. Proces proti zvyšným polpotovským vodcom Peking odmieta, pretože by sa pri ňom mohlo odhaliť v akej veľkej miere sa Čína na vyvražďovaní Kambodžanov svojou vojenskou a inou podporou vlády Červených Kmérov podieľala. Dnes je Čína tretím najväčším investorom v krajine a vlani do spoločných projektov vložila 112 miliónov dolárov. V Pekingu počas návštevy Hun Sena bolo podpísaných päť dohôd, čo ešte viac posilní hospodárske a politické zväzky oboch krajín.
Otázne je, do akej miery sa prejaví spomínané utuženie vzťahov pri hlasovaní v Bezpečnostnej rade. Právni experti OSN totiž odporučili postaviť približne 12 vysokých kmérskych predstaviteľov pred medzinárodný tribunál, kde by sa mali zodpovedať za spáchané zločiny proti ľudskosti. Takýto tribunál by mala podľa predstáv USA vytvoriť Bezpečnostná rada OSN, pričom zámer by mohlo zmariť veto zo strany Číny. Súčasné vedenie Kambodže má iné predstavy o vysporiadaní sa s minulosťou. Na rozdiel od americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej nepokladá proces pred medzinárodným tribunálom za cestu k zmiereniu, ale za cestu k destabilizácii krajiny. Premiér Hun Sen presadzuje podľa vzoru Juhoafrickej republiky vytvorenie "komisie pravdy a zmierenia", ktorá by vyšetrila tento občiansky konflikt.
Pripomeňme si, že proces rozpadu politickej a vojenskej štruktúry Červených Kmérov odštartoval fakticky v roku 1996 prechod polpotovského ministra zahraničných vecí a podpredsedu vlády Ieng Saryho (69) spolu s 10 000 bojovníkmi na stranu kambodžskej vlády. Na žiadosť kabinetu dostal vtedy Ieng Sary od kráľa Sihánuka milosť a mohol sa vybrať do Thajska na operáciu srdca. Ďalší pokles vplyvu hnutia Červených Kmérov nastal vlani na jar po rozkole v jeho radoch, ktorý spôsobili vojenské neúspechy v boji proti vládnej armáde a po ďalších masových prechodoch členov hnutia na stranu vlády. V apríli tiež zomrel na srdečný záchvat kmérsky vodca Pol Pot. Rozklad vrcholných štruktúr oslabeného hnutia bol dokončený, keď sa v novembri bezpodmienečne vzdali najvyšší vodca a premiér Červených Kmérov Khieu Samphan a ideológ hnutia Nuon Chea. Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ta Mok, ktorého zatkli začiatkom tohto mesiaca, bol skutočne posledným členom vrcholného vedenia, ktorý sa ešte pohyboval na slobode.
HUN SEN ZA POCHOVANIE MINULOSTI
Snaha vydať kmérskych vodcov do rúk spravodlivosti by podľa Hun Sena mohla vyvolať paniku medzi Kmérmi, ktorí sa už vzdali a zapojili sa do radov regulárnej kambodžskej armády. Ostatne, protivládne hnutie sa vláde podarilo rozbiť tým, že výmenou za ukončenie občianskej vojny ponúkla amnestiu kmérskym vodcom. Khieu Samphan a Nuon Chea majú Hun Senov sľub, že môžu dožiť život ako prostí občania. "Mäsiara" Ta Moka, ktorého zatkli v prvej polovici marca na hraniciach s Thajskom, síce obvinili podľa zákona z roku 1994 ukladajúceho doživotie členom Červených Kmérov, ktorí budú usvedčení z "rozvracania kráľovskej vlády a orgánov verejnej moci", no predstavitelia v Phnom Penhi rozhodne vylúčili postavenie Ta Moka pred súd v zahraničí. Na tlak zo strany medzinárodnej verejnosti Hun Sen odpovedá: "Keby sme týchto ľudí dali do väzenia, nemôžeme vylúčiť, že by bola obnovená občianska vojna. Mali by sme vykopať jamu, pochovať v nej minulosť a hľadieť do budúcnosti. Je to čisto kambodžské riešenie. Poznáme pravý liek na tento problém. Keď sa cudzinci budú snažiť ešte niečo urobiť, nikdy to nepominie."
Veľmi dôležité z hľadiska vnútropolitického vývoja v krajine je, že Hun Senovo riešenie otázky vysporiadania sa s minulosťou má aj podporu kráľa Norodoma Sihánuka a predsedu parlamentu, princa Norodoma Ranariddha. Práve napätý vzťah princa Ranariddha (zaštiťujúceho sa svojím kráľovským otcom) s politickým konkurentom Hun Senom, je druhou výbušnou náložou latentne ohrozujúcou krehký mier v krajine. V prvých slobodných voľbách pod patronátom OSN v roku 1993 zvíťazil Ranariddhov Jednotný národný front pre nezávislú, neutrálnu, mierovú a spolupracujúcu Kambodžu (FUNCINPEC). Princ po voľbách uzavrel s Hun Senom, predsedom Strany kambodžského ľudu (PPC) združujúcej bývalých komunistov voľnú koalíciu, ktorá mala ukončiť utrpenie krajiny sužovanej vojnovými rozbrojmi. Obaja politici sa stali rotujúcimi premiérmi, no nemohli sa zhodnúť na rozdelení svojich právomocí, čo vyústilo v roku 1997 vo vzájomné ozbrojené stretnutie, po ktorom princ Ranariddh musel utiecť do exilu. Po naliehaní medzinárodného spoločenstva a kráľa Sihánuka sa vďaka japonskému sprostredkovaniu podarilo oboch politikov uzmieriť. Vlani sa uskutočnili nové voľby pod patronátom OSN, v ktorých tento raz zvíťazila PPC. Nezískala však dostatok kresiel aby mohla vytvoriť vládu sama, takže po krátkom čase nefunkčného vládnutia sa Hun Sen dohodol s Ranariddhom o novom usporiadaní moci. Kráľ Norodom Sihánuk koncom novembra oficiálne menoval Hun Sena jediným premiérom krajiny, v ktorého vláde získali zastúpenie aj predstavitelia monarchistického FUNCINPEC. Na druhej strane princa Ranariddha po dohode zvolili za predsedu parlamentu.
Zmierením dvoch ambicióznych politikov sa vytvorili predpoklady nielen pre potrebné ústavné zmeny, ale i pre konsolidáciu politických a hospodárskych pomerov v krajine. Dnešná navonok bezproblémová komunikácia Hun Sena a Ranariddha otvorila tiež možnosti v kontaktoch s okolitým svetom, predovšetkým možnosť plnoprávneho zastúpenia v OSN, určenia termínu pre vstup do prestížneho Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a vôbec možnosť poskytovania zahraničnej finančnej pomoci nutnej pre rozvoj hospodárstva Kambodže.
Autor je komentátorom denníka PRÁCA
