Ekonomické záujmy poškodzujú koalíciu
Už starí Rimania prišli na to, že vládca musí dať ľuďom chlieb a hry. Chlieb, aby sa najedli a hry, aby sa zabavili a nemysleli na svoje starosti. Zdá sa, že ani moderná doba neprinesie nové pravidlá do politiky. Opäť sa v nej pohybujú tí, ktorí ponúkajú vecné riešenia konkrétnych problémov obyčajných ľudí a tí, ktorí ich nemajú a tak občanov aspoň zavádzajú a tvrdia im, že dôležité je čosi iné.
Najnovším dôkazom tohto tvrdenia je kauza okolo deblokácií ruského dlhu voči Slovensku. Ministerku financií Brigitu Schmögnerovú v nej obvinili z nahrávania jednej súkromnej firme. Spolu s ňou sa v tom vezie aj šéf Slovenských elektrární, pričom najdôležitejšie je, že obaja spolu s generálnym riaditeľom onej firmy sú členovia SDĽ, takže by malo ísť o zneužívanie politického postavenia. Na prvý pohľad to tak naozaj vyzerá a problém je v tom, že novinári si vystačili iba s tým jediným. Skutočnosť je však iná a pozornejšiemu pozorovateľovi sa celá kauza rýchlo objaví v inom svetle.
Povrchné obvinenie
Zopakujme si stručne, čo sa vlastne minulý týždeň v médiách objavilo. Niektorí novinári od kohosi dostali kópiu listu ministerky financií adresovaného jej ruskému kolegovi, v ktorom Brigita Schmögnerová oznamuje, že Slovenské elektrárne budú prostredníctvom Devín banky dovážať po tri roky čierne energetické uhlie, jadrové palivo a elektrickú energiu z Ruska na Slovensko, a to v rámci deblokácií ruského dlhu voči nám. Problém je však podľa novinárom v tom, že Devín banka má akési dlhy voči štátu a že ministerka financií, minister hospodárstva, podpredseda vlády pre ekonomiku a premiér sa dohodli, že to deblokovať bude môcť až po ich splatení a iba v prípade, že bude vybraná v konkurze. To sa nestalo, z čoho novinári rýchlo dedukovali, že Brigita Schmögnerová porušila vládne dohody a dobré mravy, aby nahrala slušný kšeft svojmu straníckemu kolegovi.
Ide o miliardu
Pravda je však taká, že ministerka za SDĽ sa v tejto kauze vôbec "nevezie" sama. Už 16. februára totiž predstavenstvo Slovenských elektrární rozhodlo (bez konkurzu, priamym zadaním), že deblokáciami za 150 miliónov amerických dolárov ročne poveria Devín banku. Jeho šéfom síce je zástupca SDĽ, za toto rozhodnutie však hlasovalo všetkých 5 členov predstavenstva, teda aj tí, ktorých tam navrhli ďalšie koaličné strany. O tomto rozhodnutí bol v prvom rade informovaný príslušný rezortný minister a tým nie je Brigita Schmögnerová, ale Ľudovít Černák. S jeho vedomím a na žiadosť šéfa Slovenských elektrární Štefana Košovana oboznámila ministerka Schmögnerová inkriminovaným listom ruského ministra financií Michaila Zadornova o výbere Devín banky. Samozrejme, nemusela konať tak rýchlo - mohla sa odvolať na dohodu vo vláde i na skutočnosť, že Devín banka nebola vybraná v konkurze. Ak by list neposlala, kauza by vlastne ani nevznikla. Lenže Schmögnerová mala na svoje konanie veľmi dobrý dôvod, a tým je 1 miliarda slovenských korún.
Aby bolo jasné, čo za miliardu to je, musíme sa o pár rokov vrátiť. Keď sa vláda Vladimíra Mečiara rozhodla dostavať 1. a 2. blok jadrovej elektrárne Mochovce, požičala si na to od ruskej vlády. Čas ubehol a do konca januára 1999 mali Slovenské elektrárne zaplatiť ruskej vláde prvých 27 miliónov amerických dolárov, čo je dnes viac ako 1 miliarda korún. Samozrejme, naše elektrárne ich nemajú a ani tak skoro mať nebudú. Ministerka Schmögnerová preto požiadala svojho ruského partnera, aby počkal so splátkou aspoň do konca marca a aby bol ochotný odpísať ju z ruského dlhu. Michail Zadornov s odkladom o dva mesiace súhlasil a pripustil diskusiu aj o možnosti vzájomného zápočtu. To je veľmi dôležité, lebo elektrárne nie sú schopné zaplatiť miliardu ani v marci a keďže majú na túto pôžičku štátnu záruku, musel by ju "zatiahnuť" štátny rozpočet. A všetci dobre vieme, čo by to znamenalo, keby 1. apríla musela odísť do Ruska miliarda štátnych peňazí.
A tu sa dostávame na koreň celej kauzy. Do konca marca, teda v priebehu dvoch týždňov sa musí Slovensko s ruskou vládou dohodnúť na vzájomnom zápočte, inak budeme musieť platiť. A Devín banka je jediný subjekt, ktorý ponúkol, že dokáže súhlas ruskej strany získať. Preto vybrali ju, a preto to museli urobiť tak rýchlo. Ministerka Schmögnerová, ale aj generálny riaditeľ Slovenských elektrární síce nerešpektovali niektoré dohody, ale všetko robili v súlade so zákonom a usilovali sa štátu zachrániť jednu miliardu. Je však otázne, či po celej tej medializácii bude ochotná ruská strana ešte na dohodu pristúpiť. Kto potom zachráni miliardu z našich daní?
Kto stojí v pozadí
V celej kauze ostáva nezodpovedaná ešte jedna otázka. Kto ju vlastne vyvolal, kto dal ministerkin list novinárom, veď k takému listu sa nedostane hocikto. A prečo to urobil. Odpoveď na túto otázku naznačil v rozhovore pre denník Pravda generálny riaditeľ Devín banky Ľubomír Kanis. V prvom rade vysvetl, že nie banka štátu, ale štát banke dlhuje značnú sumu peňazí, čo môže dokázať, preto príslušné dokumenty poslal premiérovi Dzurindovi i ekonomickým ministrom. Oveľa zaujímavejšie je však to, že Devín banka ponúkla dovoz uhlia z Ruska za ceny o 10 % nižšie, než to urobili iné firmy v minulom roku. Tým naviac štát platil v dolároch. Devín banka to odpíše z ruského dlhu, takže my nemusíme zaplatiť ani korunu. Lenže oné firmy, prídu o veľký kšeft, nečudo, že sú nervózne a keďže majú svojich ľudí aj na najvyšších miestach na ministerstve financií (verejne sa hovorí o štátnom tajomníkovi Vlastimilovi Podstránskom, ktorý zastupuje Stranu maďarskej koalície), rozhodli sa prejsť do útoku a rozbehli diskreditačnú kampaň, namierenú proti ministerke Schmögnerovej a v konečnom dôsledku proti celej SDĽ.
Spravodlivosť opäť raz ostala slepá. Namiesto pásky jej tentoraz prelepili cez oči stodolárovky, lebo ekonomické mafie nepoznajú zľutovania, ani pokoru. Je najvyšší čas, aby všetkým kšeftárom, ktorí sa chcú nabaliť na úkor ostatných ľudí, všetkým neplatičom daní, ktorí sa vozia v luxusných autách konečne vláda klepla po prstoch. Je najvyšší čas, aby sa zaoberala konkrétnym riešením konkrétnych problémov, ktoré ľudí naozaj trápia.
