Šachová partia na bankovom trhu
Keď pred časom krachovali banky u našich českých susedov, iba sme si spokojne mädlili ruky, že u nás je to všetko v poriadku a že banky jednoducho u nás skrachovať nemôžu. Realita dnešných dní nás však veľmi rýchlo poučila o našom omyle. A iba potvrdila dlhý čas opakované, že bez reštrukturalizácie bankového sektora sa slovenská ekonomika nepohne ani o piaď.
Je viac ako isté, že budúci rok spečatí osud niektorých slovenských bánk a bankrot už nebude ničím výnimočným. To, čo pre občanov SR bolo donedávna iba zlým snom, prípadne literárnym alebo filmovým príbehom s reálnym základom sa stalo skutočnosťou. Na začiatku bol spoločný problém všetkých finančných ústavov - dominancia slovenských vlastníkov z radov nefinančných spoločností.
Banky nie sú dojné kravy
Už poriadne dlho sa diskutovalo o potrebe rešukturalizácie štátom vlastnených bánk, a ich následnej privatizácii. Trieštili sa názory i predstavy - najskôr reštrukturalizovať a potom predať kontra predať tieto banky, povedzme za korunu, ale v takom stave, v akom sú. Isto, obe riešenia majú svoje výhody i negatíva. U finančných expertov však prevažuje zásadné stanovisko, že banky v takom stave, v akom sú, nie sú predajné ani len za tú symbolickú korunu. Žiaden zahraničný strategický investor by totiž nešiel do čistenia úverového portfólia za existujúcich podmienok. Minulý týždeň štátny tajomník ministerstva financií Viliam Vaškovič prezentoval názor ministerstva podložený argumentmi predstaviteľov Svetovej banky a viacerými zahraničnými expertmi: ozdravenie bánk treba urobiť tak, aby dosiahli minimálne 8-percentnú kapitálovú primeranosť a maximálne 15 percent klasifikovaných úverov.
Ibaže NBS má na celý problém predsa len iný pohľad - predať banky za korunu, ale s patričným minimalizovaním nákladov štátu na ich ozdravenie. Dá sa stotožniť s názorom, že NBS a ministerstvo financií môžu mať v bankovej sfére odlišné priority. Ministerstvo chce aspoň aký-taký výnos z predaja, NBS bude však reagovať primeranou reštriktívnou politikou.
Na reštrukturalizáciu priskoro?
Vládny kabinet by mal tento týždeň na svojom zasadnutí rozhodnúť o presune 76 miliárd Sk klasifikovaných úverov zo Všeobecnej úverovej banky (VÚB), Slovenskej sporiteľne (SLSP) a Investičnej a rozvojovej banky (IRB). V ten istý deň by sa mali podpísať zmluvy s finančným a právnym poradcom na privatizáciu VÚB, SLSP a Banky Slovakia, čím sa ukončí prvá etapa predprivatizačnej reštrukturalizácie bánk. Stratové úvery zo spomínaných bánk sa prevedú na Konsolidačnú banku Bratislava, š.p.ú. a Slovenskú konsolidačnú, a. s. Ukončením prvej etapy reštrukturalizácie by mali SLSP, VÚB a IRB spĺňať limit osempercentnej kapitálovej primeranosti pri maximálnej výške 15 % klasifikovaných úverov vo svojom portfóliu. Privatizácia VÚB, SLSP a Banky Slovakia by sa mala začať do konca prvého polroka 2000, kedy už bude vypracovaný tender na ich odpredaj. Podľa doterajších odporúčaní auditorov dôjde podľa V. Vaškoviča k odpredaju majoritných balíkov vo všetkých spomínaných inštitúciách. Jedným z predpokladov reštrukturalizácie podnikov je schválenie zákona o konkurze a vyrovnaní, ku ktorému však už v tomto roku podľa V. Vaškoviča nedôjde. Na jeho prijatie je totiž potrebná novelizácia približne ďalších 22 právnych noriem. Zákon o konkurze a vyrovnaní by mal zlepšiť postavenie veriteľa, pričom štát by mal stratiť svoje prioritné postavenie pri vymáhaní pohľadávok voči podnikom v konkurze.
Bankári so stratami
Bankový sektor vykázal v závere tohtoročného tretieho štvrťroka stratu 9,5 miliardy Sk. Bilančná suma bánk, pôsobiacich na slovenskom peňažnom trhu, predstavovala k uvedenému obdobiu 743,1 miliardy Sk a oproti začiatku roka poklesla o 53,2 miliardy Sk. Zhoršená finančná situácia podnikateľských subjektov ovplyvnila rast nesplácaných úverov s negatívnym dopadom na kvalitu úverových portfólií bánk. Najmä banky v reštrukturalizácii obmedzili úverové aktivity, čo následne spomalilo finančné toky do podnikovej sféry. V sledovanom období vzrástli klasifikované aktíva a vo viacerých bankách pokračovalo zaostávanie tvorby rezerv a opravných položiek, vyplývajúcich z rastu nesplácaných úverov a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie. Dôsledkom tohto vývoja sa zvýšila nekrytá strata bankového sektora v porovnaní s decembrom 1998 o 9,7 miliardy Sk na 29 miliárd Sk. To všetko iba komplikuje proces ozdravenia bankového sektora.
Aj dobrú banku možno položiť
Zavedenie nútenej správy v IRB, v Priemyselnej banke a odňatie licencie AG banke prežívame čoraz intenzívnejšie. Svedčí o tom aj nedávna panika klientov Poštovej banky, ktorí si masovo začali vyberať svoje vklady. A to napriek tomu, že vklady fyzických osôb sú podľa zákona chránené. Horšie sú na tom podnikatelia. No a najhoršie tí, ktorí svoje vklady zverujú rôznym spoločnostiam na vysoké zhodnotenie. Vo finančnom svete totiž platí zásada - čím väčší obnos, tým väčšie riziko. Záleží iba na nás, či ho chceme podstúpiť.
Autorka je zástupkyňa šéfredaktora v Hospodárskom denníku
