Desať rokov po tom

„Bučko skutočne krásne recituje,“ zašepká Peter priateľovi do ucha a potom obaja odmenia herca potleskom.
Počet zobrazení: 1117

„Bučko skutočne krásne recituje,“ zašepká Peter priateľovi do ucha a potom obaja odmenia herca potleskom.

„Majakovskij je predsa len Majakovskij,“ uznáva aj Daniel. „Navyše, prebásnil ho Feldek. Znamenite! Ozaj? Čítal si v Nedeľnej Pravde jeho poému k úmrtiu Raisy Gorbačovovej? Vynikajúce! Presvedčivé!“

„Ja skôr kupujem Smenu,“ hovorí Peter. K 7. novembru tam mal perfektnú báseň Znova trúbi Auróra akýsi Dzurinda zo Spišskej. Revolučné verše, perestrojkové!“

„Ach, perestrojka,“ nahlas uvažuje Daniel, „kedy sa jej u nás dočkáme?“

„A či si nepočul Jakeša na októbrovom zasadaní ÚV KSČ?“ karhá ho kamarát. „Dušoval sa, že budúci rok na XXI. zjazde dôjde k omladeniu kádrov vo vedení strany.“

„Hádam už konečne Čalfa a Štěpán prevezmú kormidlo,“ Daniel zalomí ruky a pokračuje: „Pozri, Zväz ochrancov prírody má nového ústredného tajomníka. Práve ide rečniť Vladimír Ondruš. Pred 10 rokmi sa nedal zviesť provokatérmi a v televíznych debatách obhajoval princípy socializmu.“ Ondruš číta prejav, no po chvíli si naši dvaja mládenci našli novú tému rozhovoru.

„Ten nový minister vnútra a životného prostredia Mečiar,“ začne Peter, „to je osobnosť! Podnikový právnik z Nemšovej - a vyzná sa. A tie jeho razantné prejavy. Ako ten 21. augusta po demonštráciách. Pre rozvracačov spoločnosti sú vraj basy prázdne…“

„Tak veru,“ súhlasí Daniel. „Ako dobre, že strana pri 30. výročí vstupu spojeneckých vojsk odpustila tým šesťdesiatosmičkárom, ktorí sa dodatočne podrobili sebakritike v duchu Poučenia z krízového vývoja. Tak isto ako minister financií Michal Kováč.“

„Ja zase do istej miery súhlasím s tými, čo každý marec organizujú sviečkovú demonštráciu,“ namieta Peter. „Majú pravdu, keď žiadajú odluku cirkvi od štátu. V celom modernom svete to tak chodí.“

„Na tom určite čosi je,“ reaguje Daniel. „Prosím ťa, kto to tam sedí za predsedníckym stolom medzi Schusterom a Čičom?“

„To je predsa Štrasser. Jeho pesnička desiaty raz za sebou zvíťazila v Zlatom palcáte. Ten za ním je jadrový fyzik z Dubny Duka - Zólyomi a vedľa aktivista Zväzu československo-sovietskeho priateľstva z Martina Moric.“

„Peter, ty tu fakt poznáš každého,“ uznanlivo prikyvuje jeho priateľ.

„Veď v našom zväze pracujem o niečo dlhšie ako ty“, vysvetľuje. „Teraz ide zaspievať naša rocková hviezda Stano Panis ruské častušky. Počúvaj!“

„A kto sú tamtí traja vzadu v kúte, čo stále vyrušujú?“ vyzvedá sa Daniel, keď sa za mladých umelcov ujal slova od rečníckeho pultu zväzák Maroš Kramár.

„To vyzerá na Weissa z Ústavu marxizmu - leninizmu, Gála a Markuša,“ odpovedá Peter. „Asi zase dávajú dokopy dajakú sociálno-ekonomickú anylýzu. Tá spred 12 rokov im nevyšla. Vraj sa má socializmus zrútiť.“

„Ha-ha-ha,“ zasmeje sa druhý mládenec. „U nás zapustil tuhé korene. No predsa by mohol byť o niečo ľudovejší. Taký ľudový, ako boli komunisti v 30. rokoch.“

„Pravdu vravíš,“ pritakáva Peter. „Čo keby sme my, mladí v strane iniciovali vznik ľudovej platformy?“

„Ale súdruhovia - Muránsky a Lipšic - čo neustále kecáte?!“ napomína pred nimi sediaci muž. „Ste na slávnostnom zhromaždení na záver Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva. Tak sa podľa toho aj správajte!“

Obaja oslovení zmĺkli. Iba potom Peter, keď po Internacionále vychádzali zo sály Domu ROH pomedzi zuby precedil: „Odkedy ten Ivan Mikloš postúpil z fakultného na ústredný výbor SZM tvári sa dajako veľmi dôležite.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984