Oheň na streche
Prezident Rudolf Schuster si dovolil nevymenovať dvoch kandidátov za členov Ústavného súdu SR, ktorých nominovala koaličná vláda. Upred nostnil iných, navrhnutých parlamentom. A oheň je na streche.
Ako to už pri personálnych otázkach býva, hlava štátu pri výbere 9 z 18 uchádzačov o post sudcu ÚS SR, ktorých odobrila NR SR, neuspokojila v podstate nikoho. V. Mečiar vyhlasuje čosi o degradácii ústavnosti, premiéra "to mrzí". Prezident si musel vypočuť nelichotivé komentáre najmä od politikov SDK, ale aj zo svojej "rodnej" SOP, o pravicových novinároch ani nehovoriac.
Urazená márnomyseľnosť
A čo dotknutí vládni kandidáti? Poslanec za SOP Peter Kresák sa distingvovane odvoláva na Schusterove svedomie a vedomie. Pracovať na Ústavnom súde sa v zabehnutých demokraciách považuje za vrchol kariéry každého právnika. Ak by však chceli všetci zbehlí v tomto odbore postúpiť na ÚS SR, kto zostane v snemovni v čase, keď sa prijímajú zákony a nie malá, ale veľká novela Ústavy klope na dvere? Právny expert DS v Ústavnoprávnom výbore NR SR, literát Peter Zajac? Alebo jeho kolegyňa, pôvodne učiteľka matematiky, predsedníčka SNS Anna Malíková? Zástupca SDĽ v parlamente, právnik Ladislav Orosz nepodľahol pokušeniu, jeho podpredseda vo výbore Lajos Mesáros z SMK však áno. Ako sa vyjadril druhý "ukrivdený" Ján Drgonec? Prezidentove rozhodnutie vysvetľuje ako "generačné vnímanie sveta a životných hodnôt". Bez spochybňovania odborných kvalít tohto doterajšieho sudcu ÚS SR, nedá nám, aby sme nekonštatovali, že bude čosi pravdy na tom, že Drgonec si niekedy nevie dávať pozor na jazyk. Viackrát to potvrdil nenáležitým komentovaním šteklivých káuz, ktorými sa Ústavný súd zaoberal.
Parlament v súlade s právnymi normami navrhol prezidentovi dvojnásobný počet ašpirantov na deväť miest členov ÚS SR, ktoré sa po 7 rokoch uvoľnia 20. januára 2000. Odhlasovala ich vládna väčšina, Schuster si z nich vybral podľa vlastného zváženia. Má znamenať súčasná kritika koaličných partnerov, že sami neodsúhlasili všetkých 18 kandidátov odborne zdatných, a že niekoľkí z nich boli iba do počtu?
Farizejská opozícia
Mečiar donedávna ÚS SR opakovane nazýval chorým prvkom spoločnosti. Pričom práve jeho druhá vláda a parlament v roku 1993 tento tím odborníkov nominoval. On osobne, vtedy ako zastupujúci prezident (pred zvolením Michala Kováča) vybral svojmu srdcu najbližších a na čelo tohto úradu vymenoval Milana Čiča. To, že popri prezidentovi si ÚS SR ako jediný ústavný inštitút zachoval určitú nezávislosť myslenia, je najmä Mečiarova "chyba". Keď sa pred necelými dvoma rokmi uvoľnilo na ÚS SR jedno kreslo, HZDS postupovalo presne tak, ako teraz vyčíta vládnej štvorkoalícii. Spolu so SNS a ZRS odhlasovalo za kandidátov zo straníckych štruktúr mimoriadne zviazaného experta Jána Cupera a štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti Ľubomíra Dobríka. Kováčovi vtedy nezostalo nič iné, len aby vybral toho druhého, ktorého funkčné obdobie sa končí 28. 2. 2005.
Novopečený predseda Ján Mazák bol doposiaľ štátnym tajomníkom ministra Jána Čarnogurského. Takisto nám nejde o to, aby sme znevažovali jeho odbornosť, ale na rozdiel od Dobríka zastával aj funkciu podpredsedu SOP, dokonca prvého. Naozaj je veľká záhada, prečo ho na druhý najvyšší stranícky post zvolili delegáti snemu ešte v lete tohto roka, keď sa už hovorilo o Čičovom nástupcovi.
Pozor, výťah!
Ak dnes líder SOP Pavol Hamžík tvrdí, že podľa gentlemanskej dohody miesto šéfa ÚS SR malo pripadnúť jeho strane, natíska sa otázka, koho do tejto funkcie vlastne pripravovali? Mazáka zvolením za podpredsedu SOP určite nie. Skôr počítali s verejne uznávaným Kresákom. Prečo sa ako nezávislý poslanec, zvolený však za Schusterovu stranu do parlamentu, znevidel politickým činovníkom, ťažko povedať. Prezidentský stolec obsadil kandidát SOP, podobne aj funkciu šéfa ÚS SR. Najmenšia koaličná strana tak umožňuje podozrenia, že vznikla preto, aby sa stala výťahom pre kariéry viacerých ambicióznych ľudí. Človek sa ani nečuduje, že koaličným partnerom dochádza trpezlivosť. Je však otázne, čo R. Schusterovi M. Dzurinda, J. Migaš a B. Bugár sľúbili, keď sa SOP v októbri 1998 vzdala jedného ministerského kresla.
Význam ÚS ešte zdôrazní chystaná novelizácia Ústavy SR, ktorá predpokladá zefektívnenie jeho činnosti, osobitne pri uskutočňovaní jeho rozhodnutí v praktickom živote. Ako sa ukázalo v čase bašovania tretieho Mečiarovho kabinetu, môže byť aj nepríjemným zdvihnutým prstom nad nelegitímnymi činmi vládnej moci a neraz schválneho obchádzania Ústavy zákonodarným orgánom. Preto by personálne rošády na základe partajných záujmov mali stáť bokom. Mimochodom, spomínané ústavné zmeny sa majú dotýkať i rozšírenia počtu sudcov ÚS SR. Po doterajších skúsenostiach s obsadzovaním týchto postov sú namieste obavy, že medzistranícke i vnútrostranícke škriepky budú pokračovať.
