Liečba šokom
Práca Metodicko-výskumného kabinetu sa posledný rok líši od ostatných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú výskumom verejnej mienky. Pred necelým polrokom odhadoval preferencie Mečiarovho hnutia na viac ako 30 percent, kým SDĽ len na desať. S prekvapujúcimi (pre niekoho až šokujúcimi) výsledkami prišiel aj pred niekoľkými dňami. Sotva vzniknutá strana Roberta Fica Smer zaznamenala až 12-percentnú popularitu. Vzhľadom na nedávnu politickú minulosť tohto ambiciózneho mladého právnika i jeho vyhlásenia o stredoľavej orientácii a národnom dôraze pripravovaného subjektu už z prvého pohľadu na tabuľku vyplýva, že "skóruje" najmä na úkor SDĽ (zaznamenala historický prepad na 7,5 %), ale zrejme aj SNS (7 %), SOP (5,3 %) a HZDS (25,8 %). Nepochybne až čas ukáže, do akej miery sú tieto trendy smerodajné - osobitne po tom, čo R. Fico predstaví svoj program a s napätím očakávané nové tváre v politike. Spoliehať sa však, že sa "to" nejako utrasie, by mohlo byť smrteľne nebezpečné - najmä pre ľavicových demokratov. SDĽ si síce dosiaľ držali obligátnych 12 - 14 percent, no pri absencii charizmatických vodcov a potláčaní svojej ľavicovosti v terajšom vládnom guláši kritika vo vlastných radoch značne narastá. Robert Fico bol jediný, kto bodoval za SDĽ v rebríčkoch popularity politikov. Ako sa môže cítiť Peter Weiss alebo Jozef Migaš, keď pred nimi výrazne nedominujú iba R. Schuster, M. Dzurinda či V. Mečiar, ale napríklad aj Anna Malíková?! Stranícki náčelníci SDĽ, ale i jej ministri a poslanci by sa mali nad tým minimálne zamyslieť. Aj nad svojimi krokmi, výrokmi, mediálnou i personálnou politikou. Dostať sa do pozície sedempercentného jazýčka na váhach medzi demokratickou a nacionálno-populistickou pravicou by bolo pre modernú ľavicovú stranu, za akú sa SDĽ považuje, maximálne nedôstojné.
