Schudobnení učitelia
Problém delenia peňazí a vlastne aj majetku sa stal kardinálnou otázkou 90. rokov. To, čo bolo majetkom štátu, muselo prejsť do súkromných rúk, aby bol efektívnejší chod celého hospodárstva, a aby sme konečne nastúpili cestu k ekonomickej prosperite. Do súkromných rúk od neefektívnych podnikov cez "meď, bronz, striebro, zlato" prešlo aj to, čo priamo z ústavy vyplýva, že je majetkom štátu. Avšak efektivita, prosperita sľubovaná na úrovni Švajčiarska sú na míle vzdialené od skutočnej reality. Nevidíme to, nechceme to vidieť alebo nám na tom nezáleží? Naše zdravotníctvo, školstvo, je na kolenách. Priemerný plat v školstve je asi 8 500 Sk, v republike asi 10 500 Sk. Nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka je 6 730 Sk, v preddôchodkovom veku je to 10 450 Sk. Skutočne úspech. Keď je na sklonku svojej kariéry, dosiahne priemerný plat v štáte. V diskusii s priateľom som sa dozvedel, že učitelia nemôžu teraz chcieť vyššie platy, lebo by to bolo pre štát sebazničujúce. A to, že generálni riaditelia, riaditelia, kindermanažmenty i obyčajné manažmenty majú také platy, aké majú, to nie je sebazničujúce? Za to, že podnik, ktorý má zisk ani nie vlastnou zásluhou a nadelí si platy, aké chce (všetko sa dá dohodnúť, aj 12-mesačné odstupné, aj poistenie proti prepusteniu a iné výhody), je kto zodpovedný? Verím, že ďalší čitatelia ma podporia, čím aspoň trochu dajú širokej verejnosti najavo, že učitelia sú predsa len potrební, a tiež chcú mať určitú životnú úroveň. Chcú riadne šatiť svoje deti, mať slušné bývanie a auto a aspoň raz do roka ísť s rodinou na dovolenku. Zatiaľ som schopný zabezpečiť si to, ale za cenu iných prác, doučovania. A ubezpečujem vás, že nie som jediný, kto takto žije v snahe zachovať si aspoň priemerný štandard.
