Prezident chystá medaily
Od prezidenta Rudolfa Schustera sme sa dočkaliuž rozličných prekvapení, ale to najnovšie mnohým vyrazilo dych. A to doslova.
Sobotňajšie vyhlásenie, že hlava nášho štátu má v úmysle pri príležitosti 10. výročia novembrových udalostí udeliť vyznamenania nielen hlavným aktérom, ale aj tým, čo stáli - či chceme alebo nechceme - na druhej strane barikád, sa zdá byť naozaj absurdné. Nik neupiera napr. Petrovi Weissovi, že na rozdiel od prestarnutých zakuklencov na Hlbokej ceste (vtedajšie sídlo KSS) pochopil, o čo ide už pred 17. novembrom 1989 a na rozdiel od tých, ktorí niesli svoj kus zodpovednosti za to, čo sa na Slovensku dialo posledné dve desaťročia, neváhal sa spolu s Pavlom Kanisom, s ktorým sa striedal za televíznymi okrúhlymi stolmi, zastať čestných radových členov strany.
Rad za transformáciu
Nastupujúce nové sily v KSS mali nepochybne podiel na tom, že novembrové a decembrové dni prebiehali v Bratislave podstatne nežnejšie ako v Prahe, kde neraz naberali antikomunistickú hystériu. Aj "vďaka" dogmatickým vyhláseniam vtedajšieho vedenia KSČ. Ak raz bude SDĽ rozdávať rady za transformáciu bývalej štátostrany na modernú ľavicu, iste sa nezabudne na Weissa, Kanisa, Ftáčnika a ďalších. Málokto spochybňuje úlohu Milana Čiča, Rudolfa Schustera, ale aj iných členov KSS na ústrednej či regionálnej úrovni, ktorí vtedy - neraz neoprávnene opľuvaní - hasili, čo sa dalo. Aj oni sa zaslúžili o to, že prechod politickej moci na Slovensku bol podstatne kultivovanejší ako v Čechách. Za to si na jar 1990 od radikálov z VPN museli vypiť nejeden kalich horkosti.
Napokon, historickú úlohu zohrali aj bývalí komunisti priamo na čele VPN, ktorí podobne ako Vladimír Ondruš v televíznych debatách hovorili o spravodlivejšom demokratickom socializme, zavrhovali privatizáciu veľkých priemyselných podnikov či parceláciu roľníckych družstiev. Nič na tom nemení fakt, že o niekoľko mesiacov našli prístav svojej politickej kariéry v pravicových či centristických stranách. Človek sa v dramatických chvíľach histórie rýchlejšie vyvíja. Už ostáva iba otázkou vkusu a svedomia, o koľko stupňov zmení svoj svetonázor.
Nevhodné znamienko rovnosti
Napriek tomu všetkému prezident by mal byť pri udeľovaní štátnych vyznamenaní opatrnejší. Nemôže predsa dávať znamienko rovnosti medzi tými, čo išli v časoch, keď minister národnej obrany ČSSR ponúkal armádu proti demonštrujúcim študentom, s kožou na trh a tými, čo sa podieľali na tom, aby sa vojaci alebo Ľudové milície nezneužili na krvavé zásahy. Ak si ktosi zaslúži najvyššie morálne ocenenie, tak sú to najmä protestujúci študenti, ktorí sa v bratislavských uliciach objavili už 16. novembra 1989, ako aj tí, čo v prvých dňoch po tragédií na pražskej Národnej triede zapĺňali najprv auly vysokých škôl na diskusných zhromaždeniach a neskôr aj námestiach. Vtedy ešte väčšina novodobých "odbojárov" sedela v teplých bytoch pri televízoroch.
Potreba sebareflexie
Mnohí z tých, čo nostalgicky spomínajú na prednovembrové časy, by hádam mali dokázať prehltnúť horkú slinu. Ak si naozaj priali demokratickejšiu, slobodnejšiu spoločnosť a súčasne si uvedomovali, že osobitne v 80. rokoch išla naša ekonomika z kopca, čo by sa i bez "zamatovej" veľmi rýchlo odzrkadlilo aj na sociálnej situácií širokých vrstiev obyvateľstva (vtedajší premiér Ladislav Adamec sa tým netajil), tak vari uznajú, že k radikálnej zmene muselo dôjsť. Neboli to však reformovaní, perestrojkovaní komunisti, no ľudia z Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, ktorí sa na to pripravovali a plne prevzali iniciatívu do svojich rúk. Nepochybne ich za to história v budúcnosti objektívne zhodnotí - bez toho, či dostanú od Schustera metály alebo nič.
Spochybnení hrdinovia
Ak sa hovorí o medailách, iste treba dobre zvážiť, komu konkrétnemu by sa mohli pripäť na hruď. Po desiatich rokoch sa, nepochybne, musí zvážiť, či sa nespreneveril ideálom, ktoré v novembri deklaroval na uliciach a námestiach. Spomínali sme mladých ľudí. No dali by ste Rad Bieleho dvojkríža študentskému lídrovi, ktorého neskôr súdili za falzifikáciu podpisov pod volebnú listinu a v spolupráci s tajnou službou vystupoval v televízií so zaštvorčekovanou tvárou ako utajený svedok proti prezidentovi? Vyznamenali by ste tých ponovembrových politikov, ktorí nesú zodpovednosť za kriminalitou páchnucu privatizáciu, za zneužívanie SIS, prepojenie štátnych orgánov s podsvetím, za rozbujnenú korupciu a klientelizmus? Ak už necháme bokom nevyužité možnosti Slovenska v medzinárodnom integračnom procese, viacerí protagonisti politických zmien svoju príležitosť prepásli, mnohí ju ani poriadne nedostali, iní sa dopustili kardinálnych chýb.
Tragikomická hystéria
Vyvolávanie novej antikomunistickej hystérie, ktorú k nám chcú opäť podľa vzoru Prahy prepašovať, vyznieva v tejto súvislosti skôr tragikomicky ako vážne. Pri sledovaní programu českých televíznych spoločností uplynulý týždeň niekedy človeku až mráz prechádzal po chrbte, keď "muži novembra" dehonestovali Alexandra Dubčeka. Akoby to nebol nik iný, ako neukojený starec, chorobne dychtiaci po prezidentskom stolci. Petr Pithart, Václav Havel a ďalší pri tomto výročí dopriali "šesťdesiatosmičkárom" skutočne ľadovú sprchu. Ak sme už pri hlavných aktéroch Novembra ´89, tak hádam zo žijúcich by si vyznamenanie zaslúžil iba hudobník Michael Kocáb, ktorý pred 10 rokmi sprostredkoval okrúhle stoly OF s Adamcom a ako jediný na 100% splnil svoj sľub: aktívne vyprevadil sovietske vojská z Česko-Slovenska a odišiel z vysokej politiky bez toho, aby sa zdiskreditoval.
Netušíme, kto radí Schusterovi pri udeľovaní štátnych medailí, ale nie je to dobrý našepkávač. Drvivá väčšina "nominovaných" ešte ostáva v aktívnej politike a naďalej robí chyby, ale súčasne i pokusy o reparát. Preto by bolo múdrejšie počkať. Dúfajme, že prekonajú márnomyseľnosť Burianovho Antona Špelca - ostrostrelca. Osobitne v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii.
