Rozpočtové zodpovednosti a nezodpovednosti
Schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte sprevádzajú rituálne ťahy, bez ktorých sa tento každoročný proces nemôže obísť. Ministri, ktorých rezorty dominujú na výdavkovej strane, chceli oproti návrhu ešte viac, spolu boli požiadavky vyššie o 55 miliárd, čiže asi o štvrtinu rozpočtu. Výnimkou bol minister práce Peter Magvaši.
Opozícia kritizuje návrh akosi z princípu a do veľkej miery za veci, ktoré niekoľko rokov v rámci rozpočtu nedokázala urobiť sama. Vyčíta rozpočtu reštriktívnosť, hoci sotva o nej možno hovoriť v pravom zmysle; navrhuje sa schodok 18 miliárd, v celom okruhu verejných financií 28 miliárd. HZDS a SNS žiadajú rozvojové impulzy, ale nespomínajú cenu za ne v ich vlastnom podaní: prinajmenšom desať miliárd hroziacich realizácií štátnych záruk za úvery a 25 miliárd splátok - len úrokov! Okrem toho, niektoré rozvojové impulzy rozpočet obsahuje. Kľúčovou vecou je reštrukturalizácia bankovej sféry a podnikov. Bez nej je akýkoľvek rozvoj nemysliteľný, išlo by len o vŕšenie problémov v doterajšom, alebo podobnom štýle. Ďalšie zdroje idú na bytovú výstavbu, na malé a stredné podnikanie a podporu exportu. 100 miliónov eur, s ktorými sa ráta v rozpočte na programy Phare, sa pri konkrétnych projektoch doplní niekoľkonásobne väčšími finančnými prostriedkami z fondov EÚ.
Nároky rastú, príjmy sú limitované
Inou vecou je, že vo výdavkovej časti nároky rastú, a to nielen objektívne, ale zotrvačnosťou nehospodárnosti. Fňukať nad tým je zbytočné, mala by sa ale nájsť guráž na urýchlenú reformu trvale deficitných systémov s klesajúcou funkčnosťou a čoraz vyššími finančnými potrebami. V druhom roku vlády je najvyšší čas urobiť rýchle kroky, ktoré síce postihnú určitý okruh občanov (prepúšťaním, väčšími vzdialenosťami a čiastočným uhrádzaním služieb a pod.), ale položí sa zdravý základ do budúcnosti. Inak tu bude nespokojnosť všetkých - lekárov i pacientov, učiteľov i rodičov a študentov, poľnohospodárov, vedcov, umelcov, kultúrnych pracovníkov, úradníkov verejnej správy.
Príjmové možnosti rozpočtu sú obmedzené. 2,5 miliardy korún mala vopred a isto priniesť daň z motorových vozidiel. Po jej zamietnutí výpadok teraz zaplatia všetci motoristi bez ohľadu na vek a objem motora svojho auta, len v závislosti na spotrebe a množstve najazdených kilometrov. Malý príklad. Ak má motorista auto do 1300 cm3 staršie ako 8 rokov - takých je takmer polovica - zaplatil by ročnú daň 700 Sk. Teraz ich na spotrebnej dani zaplatí pri kúpe 350 litrov benzínu. Pri spotrebe 8 litrov na 100 km najazdí 4375 kilometrov. Nad ne vlastne platí dodatočnú daň, ktorú by zaň uhradili majitelia veľkých a terénnych vozov (tam sa navrhovala daň 40 000 Sk ročne). Na neprijatie dane z motorových vozidiel doplatia tí, ktorí potrebujú svoje auto ku každodennej doprave do zamestnania a ročne najazdia 10 000, 20 000 a viac kilometrov.
Daň z príjmov ako kameň úrazu
Osobitnou kapitolou sú dane z príjmov. Je jasné, že dane majú byť v trhovej ekonomike čo najnižšie, občan či podnikateľ ich použije racionálnejšie a spravidla užitočnejšie ako štát. Ten však musí plniť rad funkcií, mnohé z nich trvale, iné pretrvávajú z minulosti alebo vyplývajú z transformačného obdobia. Je tiež pravda, že s rastom daňového zaťaženia nerastú úhrnné rozpočtové príjmy, naopak, podľa Lafferovej krivky začnú v určitom momente klesať. Treba tento bod hľadať a dosiahnuť optimálnu sadzbu v kombinácii s motivačným odpisovaním nákladov zo základu dane. V našej situácii, mimochodom nový zákon sa vzťahuje na daňové príjmy rozpočtu 2001, neplatí daň z príjmov vôbec alebo platí ju len symbolicky 90 percent právnických osôb. V roku 1998 odviedli 24,7 mld. Sk, o dve miliardy menej ako fyzické osoby. Prestanú podnikatelia maximalizovaním nákladov minimalizovať zisk, ak bude sadzba nižšia? Príklad z Maďarska kríva na jednu nohu - tam je totiž dôslednejší postih "neúspešného podnikania", neplnenia záväzkov voči partnerom a štátu. Tieto veci sa tak, ako v západnej Európe všeobecne vnímajú ako protispoločenské konanie, nie ako akceptovateľnú šikovnosť.
Pripomienok k návrhu štátneho rozpočtu budú desiatky, stovky. Oprávnených i neoprávnených, reálnych i nereálnych. Adresátom je vláda, ale najmä ministerstvo financií. Terčom bude aj o rok, ak sa do záverečnej podoby podarí záujmovým skupinám presadiť iracionálne zmeny a hospodárenie štátu sa dostane do problémov. Opäť budeme počúvať a čítať neomylných vševedkov, ktorí aj na najzložitejšie veci majú poruke jednoduché, jednovariantné riešenia.
Autor je komentátor Hospodárskych novín
