Dedinka kdesi v Rakúsku

Zwentendorf by bol neznámou dedinkou, ak by nepostavili pri nej stavbu za miliardy šilingov, ktorá je dnes pomníkom absurdity. Ide o dokončenú atómovú elektráreň, ktorá nikdy nebola v prevádzke. Je to pikantný paradox, ale táto budova vplýva na osudy jadrovej energetiky rovnako ako povestná elektráreň v ukrajinskom Černobyle. O stavbe rakúskej elektrárne sa rozhodlo v roku 1958. Začala sa v roku 1972 a skončila o päť rokov neskôr. Odporcovia jej spustenia mali námietky voči bezpečnosti v prípade zemetrasenia a uloženiu jadrového odpadu. Lenže činnosť odporcov sa svojským spôsobom spojila s istými politickými záujmami a problém sa stal prestížnou otázkou. Jadrová energia sa stala akýmsi „fackovacím panákom“ sporov medzi rakúskymi ľudovcami a socialistami. Ľudovci sa postavili proti a socialisti (menovite kancelár Kreisky) za jadrovú energetiku. V roku 1978 Kreisky prehral referendum o Zwentendorfe. Rakúšania si mohli dovoliť nespustiť jadrovú elektráreň najmä preto, lebo majú 9 vodných na Dunaji a energetická bilancia krajiny nie je taká napätá, ako v prípade ich susedov. Niektorí rakúski politici protestujú proti jadrovým elektrárňam nielen na Slovensku, ale aj v Česku a v Slovinsku. Spolitizovanie problému smeruje k zaujímavému rakúskemu mlčaniu o elektrárni v Maďarsku. Dunajská dedinka Zwentendorf je zároveň obdobou inej dunajskej dediny - Gabčíkova. Vodné dielo na Dunaji bolo tiež odborným problémom, ktorý sa v Maďarsku stal nástrojom politického boja.