Reklama
Reklama

Nezávislosť s krvavou príchuťou

Krátko po podpísaní mierového paktu medzi oboma znepriatelenými stranami konfliktu vo Východnom Timore koncom apríla Austrália informovala, že súčasťou plánu je záväzok odzbrojiť proindonézske milície.
Počet zobrazení: 576

Krátko po podpísaní mierového paktu medzi oboma znepriatelenými stranami konfliktu vo Východnom Timore koncom apríla Austrália informovala, že súčasťou plánu je záväzok odzbrojiť proindonézske milície.

Milície totiž zintenzívnili akcie po januárovom vyhlásení indonézskeho prezidenta Habibího, že poskytne obyvateľom spomínaného územia šancu vystúpiť zo zväzku, nad ktorým drží Jakarta patronát. Vojenský veliteľ indonézskych ozbrojených síl v oblasti plukovník Tono Suratman dokonca oznámil, že milície odzbroja v nasledujúcich týždňoch. V skutočnosti však pakt nič nehovoril o pokoji zbraní a predstaviteľ Fóra pre jednotu, demokraciu a spravodlivosť José Estevao Soares, ktorý dohodu v mene proindonézskych milícií podpísal, deklaroval, že je pripravený čeliť akejkoľvek situácii, vrátane odchodu do hôr a ďalších rokov boja. Zároveň odmietol plány Jakarty na usporiadanie referenda o autonómii Východného Timoru. Konflikty so stúpencami nezávislosti sa stupňovali ďalej a referendum museli viackrát odložiť.

Pripravení na samostatnosť? Šéf milícií Enrico Guterres, ktorý v predvečer referenda uzavrel s predstaviteľom prívržencov úplnej nezávislosti dohodu o zákaze nosenia zbraní mimo vymedzených priestorov pre pokojný priebeh hlasovania, pri odovzdávaní svojho hlasu v referende vyhlásil, že nech bude výsledok akýkoľvek, budú ho jeho prívrženci akceptovať. Hoci nielen zástupcovia OSN dohliadajúci na konanie referenda, ale aj predstavitelia Jakarty označili priebeh hlasovania za regulárny, vyvolali ozbrojení členovia milícií zrážky ohrozujúce aj členov tímu OSN. Vývoj tak naznačil, že napriek referendu a akýmkoľvek sľubom či dohodám, zostanú vzťahy vo Východnom Timore napäté...

Jeden z dvojice východotimorských laureátov Nobelovej ceny za mier Carlos Felipe Ximenes Belo sa už vo februári vyjadril, že bývalá portugalská kolónia nie je na nezávislosť pripravená a bude potrebovať desať až pätnásť rokov prechodného obdobia. Ako vyhlásil biskup z Dili, potrebuje Východný Timor čas na zblíženie dvoch odlišných skupín - zástancov nezávislosti a integrácie. Aj austrálsky premiér John Howard varoval pred nebezpečenstvom občianskej vojny a vyslovoval sa pre spomalenie cesty vedúcej k plnej nezávislosti. Podľa neho je Austrália za dlhé obdobie autonómie Východného Timoru, než sa stane nezávislým, čo mu pomôže získať väčšiu politickú, ekonomickú a sociálnu stabilitu. Pritom je Austrália ochotná Timoru pomáhať v prechodnom období. Na druhej strane vodca východotimorských povstalcov José Alexandro (Xanana) Gusmao označoval všetky výzvy na oddialenie nezávislosti za nezodpovedné.

Budúcnosťou je Gusmao Gusmao, o ktorom najvyšší predstaviteľ timorského odboja v zahraničí a spolulaureát Nobelovej ceny za mier José Ramos Horta povedal, že práve on mal Nobelovu cenu dostať, je evidentne u miestneho obyvateľstva najrešpektovanejšou osobou. Prvoradou podmienkou pre riešenie problému Východného Timoru bolo prepustenie Gusmaa z jakartskej väznice Cipinang do domáceho väzenia - súkromnej rezidencie obohnanej vysokým plotom, kde sa potom konali rokovania východotimorskej opozície o spoločnom postoji k budúcnosti tohto teritória. Gusmao si vo väzení odpykával 20-ročný trest, na ktorý ho odsúdili v roku 1992 (pôvodne šlo o rozsudok smrti).

Tento študent jezuitského seminára získal už v roku 1973 cenu za poéziu a aj počas pobytu vo väzení napísal zbierku básní, ktorú mu vydali v Portugalsku. Keď Indonézia obsadila Portugalskom opustený Timor, pripojil sa k hnutiu Fretilin, bojujúcemu za nezávislosť, a stal sa vodcom jeho vojenského krídla. Jeho úsilie o prímerie s Jakartou viedlo v roku 1983 až k rozštiepeniu hnutia, no dnes Gusmao pevne stojí za nezávislosťou svojej vlasti, čo zodpovedá náladám miestneho obyvateľstva. Odpor proindonézskych milícií naznačuje, že cesta k stabilite nebude jednoduchá.

Autor je šéfredaktor časopisu EXPO journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama