Večná otázka: Už zase?

Pod pojmom reforma verejnej správy si väčšina ľudí predstavuje organizačnú zmenu a problémy: ďalšie úrady, nové alebo aspoň iné okresy a kraje, na tú istú vec znovu vynakladané finančné prostriedky, boje o stoličky funkcionárov a úradníkov, zmätok, kým sa nový systém ako-tak vžije. Vtedy sa všetci chytia za hlavu: Zase?! Musí každé práve vládnuce politické zoskupenie takto potvrdzovať svoju silu?
Počet zobrazení: 1151

Pod pojmom reforma verejnej správy si väčšina ľudí predstavuje organizačnú zmenu a problémy: ďalšie úrady, nové alebo aspoň iné okresy a kraje, na tú istú vec znovu vynakladané finančné prostriedky, boje o stoličky funkcionárov a úradníkov, zmätok, kým sa nový systém ako-tak vžije. Vtedy sa všetci chytia za hlavu: Zase?! Musí každé práve vládnuce politické zoskupenie takto potvrdzovať svoju silu?

Občania o otázku správy vecí verejných, hoci ide priamo o ich politické práva, v skutočnosti nejavia výrazný záujem. Pravdepodobne vidia v nej iba pramálo možností na zásadné zmeny vo výkone moci a napĺňaní demokratických mechanizmov. Politici o nej hovoria viac, viac si ju aj uvedomujú, ale iba veľmi ťažko pristupujú k rozhodnutiam o systémových zmenách.

Na čo máme a na čo nie

Potvrdzuje sa, že štát nie je schopný riešiť čoraz väčšie množstvo problémov. Nezamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo, verejné financie, regionálny rozvoj... Tento negatívny trend je pritom dlhodobý. Pri hlbšom pohľade zistíme, že náš model usporiadania verejnej správy je stále veľmi centralistický. Od kompetencií až po financie má štát, jeho inštitúcie a orgány podstatné množstvo rozhodovacích právomocí.

Tento model možno v mnohom vyhovoval pre spoločnosť do roku 1989, ale v súčasnosti je už zastaraný, málo efektívny a dokonca retardujúci. Potrebujeme preto nájsť model, v ktorom sa riadenie verejných záležitostí rozloží na širšie spektrum, v ktorom štát odovzdá zodpovednosti a právomoci iným subjektom - v prvom rade územnej samospráve a jej demokraticky voleným predstaviteľom, ale perspektívne i súkromnej sfére či tretiemu sektoru. Potrebujeme decentralizáciu a demokratizáciu, ak sme sa tak rozhodli pretvoriť spoločnosť. Otázka znie, či politické sily majú dosť sily, aby sa k takýmto kľúčovým zmenám odhodlali.

Občanom viac právomocí

Decentralizácia je synonymom pre priblíženie vecí verejných občanovi. Celkom určite nielen priblíženie geografické, ale najmä v zmysle reálneho dosahu, vplyvu občana na túto činnosť. Na Slovensku sa po zrušení systému národných výborov zaviedol na najnižšej úrovni tzv. duálny model, t. j. oddelený výkon štátnej správy a oddelený výkon samosprávy. Iste sa nedá povedať, že občan nemá vplyv na štátnu správu, ten je však sprostredkovaný "na dlhé lakte", uplatňovaný prostredníctvom voľby politickej reprezentácie. Parlament - vláda - ministerstvá - krajské - okresné - iné úrady - predsa je to len dosť dlhý reťazec. A nič na tom nemení počet úradov a ich rozmiestnenie v území.

V územnej samospráve je vplyv občana väčší, priamejší z jedného dôvodu: medzi reprezentáciou, ktorú si občan priamo volí na miestnej úrovni, a úradmi, ktoré činnosť vykonávajú, už niet medzistupňov. Bezprostrednosť tohto spojenia by bola oproti štátnej správe zreteľnejšia aj na regionálnej samosprávnej úrovni, ktorej zavedenie je v kontexte myšlienok reformy verejnej správy nevyhnutné.

Priblíženie sa k občanovi teda neznamená menej kilometrov v nohách, ale viac rozhodovacích právomocí v jeho rukách. Keďže rozsah právomocí štátnej správy sa pri zriadení 8 krajov a 79 okresov v roku 1996 nezmenšil a rozsah právomocí miest a obcí nezväčšil, o nijakej podstatnej demokratizačnej vnútornej obsahovej zmene nemôže byť ani reči. Reforma verejnej správy v SR zaznamenala od roku 1990 napr. vznik úradov všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, obvodných úradov a ich neskoršie zrušenie, zriadenie krajských úradov, či integráciu roztrieštenej štátnej správy (čo bolo prínosom). Všetko to patrilo do rangu organizačných a formálnych zmien, a tak reforma síce pokračovala, ale veľmi nenapredovala.

Pred kľúčovým rozhodnutím

Práca na reforme verejnej správy, ku ktorej sa prihlásili parlamentné politické strany vo volebných programoch a vláda SR v programovom vyhlásení, dospela do etapy spracovania projektu Stratégia decentralizácie a reformy verejnej správy v SR. Jej autorom je splnomocnenej vlády Viktor Nižňanský. Iná situácia spočíva v tom, že predložený projekt stavia na obsahu reformy, na vnútorných zmenách pri spravovaní verejných záležitostí, nie na počte štátnych alebo samosprávnych jednotiek. Kľúčové politické rozhodnutia, ku ktorým sa musí vyjadriť vláda a vzápätí parlament, spočívajú v rozhodnutí o novom rozdelení kompetencií medzi štát a územnú samosprávu. Skutočne nové rozdelenie však nemôže znamenať nič iné, než decentralizáciu a posilnenie územnej samosprávy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré reprezentuje na princípe dobrovoľného členstva 95 percent sídiel v SR, je jednoznačne zástancom decentralizácie a posilnenia územnej samosprávy. Ocenilo fakt, že sa po dlhých rokoch spracoval východiskový materiál, pripravujúci takéto rozhodnutie. Bez neho by sme prešľapovali na mieste. Sklamanie v mnohých vzbudilo možno to, že stratégia neobsahuje mapky, nové sídla, či nové hranice. Ako teraz lobovať za svoje záujmy? To však nie je nedostatok, ale prednosť stratégie, ktorá vychádza z kľúčových otázok. Na druhej strane to neznamená, že niet nejasných, alebo i sporných tém, na riešení ktorých budú musieť pracovať ešte celé tímy.

Reforma verejnej správy má legislatívne, finančné, organizačné, vnútro- i medzinárodnopolitické súvislosti a nemožno ju vyriešiť jednorazovo. Je to celý rad závažných rozhodnutí a dôsledkov, každá reforma má radostné i bolestné stránky. Efekty sú ďaleko pred nami a neobjavia sa o jeden-dva mesiace. Jedného dňa by sme sa však mali rozhodnúť, či sa chceme o ne pokúsiť. Reforma bude nevyhnutne znamenať aj organizačné zmeny. Takže už zase? Ale pokiaľ ide o skutočnú vnútornú reformu v prístupe k spravovaniu vecí verejných, želajme si, aby nebola odsunutá na neurčito - už zase...

Autorka je tlačová tajomníčka ZMOS

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984