Reklama
Reklama

Izraelské kultúrne vojny

V Izraeli sa národná a náboženská identita navzájom prekrývajú a tvoriví umelci čelia viacerým problémom. Je otázkou, či dochádza k prehlbovaniu kultúrneho rozchodu, alebo sa izraelská kultúra jednoducho viac diverzifikuje.
Počet zobrazení: 454

V Izraeli sa národná a náboženská identita navzájom prekrývajú a tvoriví umelci čelia viacerým problémom. Je otázkou, či dochádza k prehlbovaniu kultúrneho rozchodu, alebo sa izraelská kultúra jednoducho viac diverzifikuje.

"Chcem písať ako britský spisovateľ", hovorí Joshua Kenaz, známy izraelský bestselerový autor. "V podstate som normalizátor. Milujem túto krajinu, s jej rôznymi komunitami a kultúrami. Chcem, aby to tu bolo normálne,tak ako v iných krajinách." Toto želanie je pochopiteľné, ale politika je stretová. Avšak nielen búrlivá politika strán spotrebuváva množstvo času a energie Izraelčanov, ale aj politika veľkých životných otázok- otázok viery a identity, ktoré sa vynárajú v nespočetných asociáciach a náznakoch. Postavy z Kenazových románov, žijúce svoje tuctové životy a hovoriace lámavou hebrejčinou, sa zdajú byť spočiatku mimo veľkých národných debát. Napriek tomu, že sa o to nesnažia, opak je pravdou. V poslednej knihe Kenaz vykresľuje príbeh nešťastných rodičov hľadjúcich svojho strateného syna s pomocou kabalistu. Do deja zasahuje jasnovidec s nadprirodzenými schopnosťami pôsobiaci na zanedbanej klinike v Tel Avive. Normálny život? Nový módny výstrelok? Alebo sú to príznaky zlovestného náboženského fundamentalizmu, ktorý postupne získava vplyv na politické centrum.

Slovo "normálny" je tak bežné, že zriedkavo býva vyložené. V tomto kontexte však nadobúda špeciálnu hodnotu. Sionizmus bol predpokladom "normalizovania" židovského stavu, prinajmenšom pre Židov žijúcich v sionistickom štáte. Sám zakladujúci otec David Ben-Gurion vo svojej historickej reči pred Knessetom poukázal na zabudované výnimočnosti v koreňoch sionizmu. "V jednom smere sa židovský ľud odlišuje od každého iného: jeho viera a národnosť sú navzájom prepletené." Počas celej svojej politickej kariéry Ben-Gurion zápasil s rabínskymi a náboženskými politikmi a staval sa na odpor proti náboženskej ortodoxii. Právo návratu (r. 1950) umožnilo každému Židovi imigrovať do Izraela. Automaticky sa natískala otázka: kto je vlastne Židom. V súvislosti s tým Ben-Gurion hlásal, že existuje toľko odpovedí, koľko je náboženských skupín a poňatí judaizmu. V prvých dekádach mnoho vlád pohorelo na konflikte okolo otázky identity Žida a na ďalších výbuchoch nábožensko-svetského kultúrneho boja. V súčasnosti viaceré prieskumy verejnej mienky upozorňujú na to, že Izraelčania sa cítia byť viac ohrození nábožensko-svetskou schizmou ako konfliktom s Arabmi (väčšina verí v skoré dosiahnutie riešenia prostredníctvom dohody).

Svetsky zmýšľajúcich Izraelčanov desí predovšetkým evidentná strata vplyvu. Prívrženci ortodoxného prúdu, ktorí považujú intelektuálov za heretikov, majú vlastnú formu kultúry a aj kultúrnej podpory. Stovky vykladačských a kazateľských spisov je každoročne vydávaných a predávaných za symbolickú cenu s veľkodušnou subvenciou štátu. Podobne sú na tom nespočetné knihy pre deti, audio a video kazety. Multikulturalizmus sa stáva problémom, keď ortodoxnosť, oddávajúca sa novej politickej moci, sa snaží vnútiť žeravé znamenie judaizmu zvyšku, alebo ak zvyšok verí, že práve to sa deje. S podporou svetskej inteligencie stále viac a viac Izraelčanov dospieva k tomuto záveru.

V umení sa konflikt prejavuje skoro až v komickej podobe. Príkladom je drobný incident, ktorý však mal vážne dôsledky. Dvadsiaty prvý apríl- Deň Nezávislosti Izraela oživil nepríjemné spomienky na fiasko osláv päťdesiateho výročia štátu Izrael. Spor sa týkal zmyselného vyjadrenia oddanej cirkevnej piesne avantgardnou baletnou skupinou "Batsheva", vedenou Ohadom Naharim. Ortodoxní protestovali. Nezhoda dosiahla vrchol. Izraelský prezident navrhoval kompromis- účinkujúci mali mať oblečené dlhé pančuchy. Radšej ako pristúpiť na tento vonkajší zásah do umenia, Naharin a jeho skupina uprednostnili stiahnutie sa z osláv. Mnohí na svetskej strane chápali prípad "pančucha" ako ohrozenie slobody prejavu. Liberálne zmýšľajúca inteligencia videla vo všeobecných voľbách sedemnásteho mája rozhodujúci moment, kedy racionálny, liberálny Izrael sa musí konečne postaviť proti fundamentalizmu.

Yitzhak Laor, izraelský básnik a "post-sionistický" kritik, varuje pred tým, aby boli všetci ortodoxní hádzaní do jedného vreca. Sionistická inteligencia stratila svoju hegemóniu nad, ako dúfala budúcim kultúrne homogénnym Izraelom a zúrivo búcha okolo seba a zameriava sa hlavne na každého s bradou a pejzami. Ultra-ortodoxní, držiaci sa teologických výhrad voči nemesianistickému sionistickému štátu, sa spájajú s ozbrojenými osídlencami, ktorí svojou mesianistickou horúčkou zabezpečujú ideologickú kampaň Netanyahovmu "národnému táboru". Laor vníma nárast anti-ortodoxnosti ľavice ako výraz hnevu a pocitu viny vyplývajúcich z konfliktu s Palestínčanmi, čo je skutočnou podstatou krízy identity izraelskej inteligencie. Podľa jeho slov "problémom nie je fundamentalizmus, ale skôr sú to politické problémy, ktoré všetko "znárodňujú", "judaizujú".

David Grossman nedávno verejne kritizoval intelektuálov, čo sa na "každú pobožnú osobu pozerajú s nepochopiteľnou nevraživosťou a to je v podstate forma rasizmu". Teraz keď už Palestínčania nebudú dlho zotrvávať v pozícií kolektívneho nepriateľa, práve ortodoxní ich nahradia v tejto úlohe. Grossmanove verejné obvinenie bolo reakciou na vlnu kritiky voči nemu samotnému a ďalším dvom najznámejším izraelským autorom - Amosovi Ozovi, A. B. Yehoshuovi, ktorí sa pridali k Hnutiu za reformu judaizmu. Zároveň vyzvali ostatných autorov, aby ich nasledovali. Danými krokmi vyjadrovali protest proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu v prospech neortodoxných hnutí, snažiacich sa o oficiálne uznanie po boku ortodoxie. Grossman na objasnenie dodáva: ak sú ultra-ortodoxní diskriminovaní kvôli svojej viere, naša solidarita je prejavom demokratického princípu.

Výzva troch autorov bola o to prekvapujúcejšia, že vo svojich literárnych dielach mali sklon k zabráneniu nárastu fundamentalizmu a náboženskému oživeniu, čo každodenne tak veľmi skúšajú Izraelčanov. V protiklade s tým, divadlá v Tel Avive sú doslova zaplavené úspešnými hrami zdôrazňujúcimi náboženské polemiky, ktoré vplývajú na politiku krajiny. Náročná literatúra zjavne potrebuje viac času, aby sa prispôsobila hlbokým zmenám, ktoré politický život a jeho teatrálne zrkadlo bleskovo odrážajú.

Autorka študuje medzinárodné vzťahy na UMB v Banskej Bystrici

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama