Reklama
Reklama

Ázijské jadrové preteky

Vyhlásenie predsedu Komisie pre indickú jadrovú energetiku Rádžagópalu Šidambarama, že India je schopná vyrobiť neutrónovú bombu, prišlo len mesiac po tom, čo susedná Čína informovala, že vlastní technológiu potrebnú na zostrojenie neutrónovej zbrane. Tieto kroky svedčia o tom, že obavy sa stali skutočnosťou a že v juhovýchodnej Ázii prebiehajú zúrivé preteky v jadrovom zbrojení.
Počet zobrazení: 393

Vyhlásenie predsedu Komisie pre indickú jadrovú energetiku Rádžagópalu Šidambarama, že India je schopná vyrobiť neutrónovú bombu, prišlo len mesiac po tom, čo susedná Čína informovala, že vlastní technológiu potrebnú na zostrojenie neutrónovej zbrane. Tieto kroky svedčia o tom, že obavy sa stali skutočnosťou a že v juhovýchodnej Ázii prebiehajú zúrivé preteky v jadrovom zbrojení. Prispela k nim aj vojna v Juhoslávii, ktorú si v Ázii vysvetlili tak, že odteraz budú USA bombardovať, kde sa im zachce a koho sa im zachce - ak ich neodstraší vlastníctvo nukleárnych zbraní.

Keď India po sérii výbuchov v máji minulého roka oficiálne oznámila, že vlastní atómové zbrane, niektorí pozorovatelia sa domnievali, že tlak opozície, u ktorej sa predpokladali aspoň zvyšky ducha Maháthmu Gándhího, znemožní vedeniu štátu v Naí Dillí rozvíjať indický jadrový program aj naďalej. Už vtedy sa veľmi mýlili. Opozícia totiž nekritizovala samotný fakt, že sa India zmocnila najstrašnejšej zbrane, akú ľudstvo pozná, ale iba načasovanie nukleárnych pokusov a babrácky postup indickej diplomacie po týchto udalostiach. V tom čase totiž panoval celonárodný konsenzus, že India má právo vlastniť nukleárne zbrane ako jedinú záruku bezpečnosti vlastného územia. Preto aj akékoľvek pripustenie možnosti podpisu Zmluvy o zákaze jadrových skúšok (CTBT) dodnes vníma väčšina obyvateľstva takmer ako vlastizradu a nemožno očakávať, že politici sa k tejto téme budú vyjadrovať pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami.

Fait accompli

Na druhej strane treba poukázať na skutočnosť, že India je doterajším efektom svojho jadrového programu sklamaná. Tajne totiž dúfala, že keď ho predstaví svetu ako fait accompli (hotovú vec), medzinárodné spoločenstvo akceptuje Naí Dillí ako oficiálnu jadrovú veľmoc. To sa však nestalo. Namiesto toho po uvalení hospodárskych sankcií na Indiu poklesol jej export a prílev zahraničných investícií, hoci ekonomika krajiny preukázala v týchto ťažkých časoch prekvapujúcu pružnosť.

To však neznamená, že jadrové skúšky nepriniesli pre Naí Dillí nijaké výhody. Priamo totiž otvorili novú etapu v americko-indickom dialógu, v rámci ktorého sa India usiluje využiť rast antičínskych nálad v USA a ospravedlniť svoj jadrový program potrebou nukleárnej obrany voči Pekingu. Naí Dillí tým skutočne dosiahol niekoľko vyjadrení Washingtonu o "porozumení pre indické bezpečnostné potreby", no americký strach zo šírenia nukleárnych zbraní a eskalácie napätia medzi Indiou a Pakistanom bol väčší. Preto momentálne India skúša vymeniť svoju ochotu podpísať v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti (určite to však nebude tento rok) CTBT výmenou za zrušenie sankcií. USA naznačili, že na tento obchod sú ochotné pristúpiť pri rokovaní o pôžičke Indii od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, kde po prvýkrát neboli proti, ale zdržali sa hlasovania.

Internacionalizácia Kašmíru

Hlavný strategický cieľ Indie - presadiť sa v južnej Ázii ako regionálny hegemón a geopolitický súper Číny - sa jej však zatiaľ darí plniť len s obrovskými ťažkosťami a za cenu neúmerne vysokých nákladov. Túto snahu komplikuje jednak úzka vojenská spolupráca Číny a Pakistanu a jednak skutočnosť, že Naí Dillí sa napriek očividne sa zlepšujúcim vzťahom s USA nepodarilo presvedčiť Washington, aby ho "podržal" v dlhoročnom spore s Pakistanom. Spojené štáty totiž dúfajú, že raz budú mať za pomoci Islamabadu cez Afganistan prístup k surovinám v severných častiach regiónu. Okrem toho, Pakistanu sa vydaril jeho strategický zámer: internacionalizovať spor o Kašmír a pritiahnuť USA do úlohy sprostredkovateľa, proti čomu sa India vždy striktne stavala. Nukleárny program teda zatiaľ priniesol Naí Dillí iba jeden podstatný výsledok: India bola zahrnutá medzi ústredné geopolitické úvahy.

Táto vzmáhajúca sa mocnosť však naďalej bojuje o miesto na slnku. Má geostrategickú víziu svojej regionálnej úlohy, hoci pravdepodobne preceňuje svoje schopnosti. Indické, ale aj pakistanské nukleárne testy totiž devalvovali jadrové zbrane na jednotku sily. Alebo inak povedané: ak zatiaľ dokážeme udržať svetový mier, nie je to vďaka existencii atómových zbraní, ale napriek nim. Paradoxne je dnes pravdepodobnosť použitia nukleárnych bômb väčšia ako v čase bipolárneho súperenia veľmocí.

2060 výbuchov

Práve preto sme presvedčení, že jadrové mocnosti musia nájsť v sebe silu a politickú vôľu, aby začali uvažovať o celosvetovej dohode, ktorá by presunula všetok jadrový arzenál pod medzinárodnú kontrolu. V čase, keď vážne hrozí zneužitie nukleárnych zbraní v regionálnych konfliktoch či dokonca na teroristické účely, niet inej možnosti, ako udržať globálnu bezpečnosť. Okrem toho, naša Zem v rozmedzí rokov 1945 - 1998 vydržala už 2060 jadrových výbuchov (z ktorých viac ako polovicu - 1032 - uskutočnili Spojené štáty). Odkiaľ berieme istotu, že modrá planéta bude donekonečna znášať naše šialené pokusy na nej?!

Jesenné parlamentné voľby v Indii majú teda veľký medzinárodný význam. Politická scéna v tejto krajine, ktorá v uplynulých dňoch dosiahla už jednu miliardu obyvateľov, je značne nestála. Za štyri roky sa tu vystriedali štyri koaličné vlády. A hoci zahraničná alebo bezpečnostná politika sa v celej polstoročnej histórii nezávislej Indie nikdy nestali predmetom volebného boja, tentoraz to bude určite inak. Ako bude voličstvo reagovať na možnosť podpísania CTBT, je nepredvídateľné. Indický nukleárny program sa totiž stal medzičasom symbolom národného sebavedomia. A proti tomu sa vo voľbách nedá bojovať.

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama