Reklama
Reklama

Deväť statočných

Ukrajina sa pripravuje na sviatok demokracie - voľby. V sobotu 30. októbra 1999 by sa mali uskutočniť voľby prezidenta vo všetkých 24 oblastiach, Autonómnej republike Krym a mestách Kyjev a Sevastopoľ. Súčasný prezident Leonid Danilovič Kučma bol inaugurovaný 19. júla 1997 a aj keď kandiduje, jeho možné zotrvanie v prezidentskom kresle nie je až také isté. Bude musieť zvládnuť osem protikandidátov.
Počet zobrazení: 1444

Ukrajina sa pripravuje na sviatok demokracie - voľby. V sobotu 30. októbra 1999 by sa mali uskutočniť voľby prezidenta vo všetkých 24 oblastiach, Autonómnej republike Krym a mestách Kyjev a Sevastopoľ. Súčasný prezident Leonid Danilovič Kučma bol inaugurovaný 19. júla 1997 a aj keď kandiduje, jeho možné zotrvanie v prezidentskom kresle nie je až také isté. Bude musieť zvládnuť osem protikandidátov.

Ústredná volebná komisia Ukrajiny ukončila 1. augusta 1999 registráciu kandidátov a osvedčila, že deväť z celkom 15 uchádzačov spĺňa zákonom stanovené podmienky. Okrem Leonida Kučmu sa do súboja o prezidentský post zapoja: predseda komunistickej strany Peter Simonenko bývalý predseda vlády Jevgenij Marčuk, od 7. júla 1998 predseda Verchovnej rady (parlamentu) Ukrajiny Oleksander Tkačneko, predseda Socialistickej strany Aleksandr Moroz, bývalý minister zahraničných vecí a predseda Národného ruchu Ukrajiny Genadij Udovenko, bývalý minister životného prostredia a líder odštiepeneckej časti Národného ruchu Jurij Kostenko, predsedníčka Progresívnej socialistickej strany Natália Vitrenková a primátor mesta Čerkassy a súbežne prezident Asociácie miest Ukrajiny Vladimir Olijnik.

Ak registrácia L. Kučmu, P. Simonenka, J. Marčuka a G. Udovenka prebehla bez väčších ťažkostí, ostatní sa museli poobracať, aby vôbec splnili elementárne podmienky. Napriek tomu ústredná volebná komisia odmietla šesť kandidatúr zaregistrovať, pretože sa nepreukázali, že majú k dispozícii jeden milión podpisov. Tak sa do užšieho finále nedostal ekologický aktivista a predseda Strany zelených Ukrajiny Vitalij Konov, napriek tomu, že Černobyľ je na Ukrajine ešte stále otvorenou ranou. A prekvapujúco ani človek známy svojou proruskou orientáciou - predseda Slovanskej strany Ukrajiny Aleksandr Bazilok. Ten dodal svoje podpisové archy iba 15 minút pred oficiálnym ukončením procedúry. Ústredná volebná komisia však narátala len 800 000 platných podpisov.

Nevyužívať nezákonné metódy

Prezident L. Kučma bol v čase ohlásenia rozhodnutia ústrednej volebnej komisie na dovolenke na Forose, ale nenechal si ujsť príležitosť, aby okomentoval svojich protikandidátov. Pre neho sú to jednoducho tzv. protikandidáti. Zrejme mu v miestach, kde bol internovaný prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov ušlo, že niektorí tzv. protikandidáti sa medzi sebou dohodli o pravidlách predvolebného súboja. Simonenko, Moroz a Tkačenko, ku ktorým sa ex post pripojil aj Kostenko, sa zaviazali, že nebudú počas volebnej kampane využívať kompromitujúce materiály, kriminálne štruktúry a iné nezákonné metódy. K dohode sa zatiaľ nepripojil G. Udovenko a N. Vitrenková ju nazvala nomenklatúrnymi hrádkami.

S malou rezervou možno tento pokus vnímať aj ako snahu o konsolidáciu politických elít, ale ako platformu o akýsi jednotný blok voči L. Kučmovi. Ak budú v septembri zjednocovacie tendencie medzi kandidátmi konvergovať, bude sa súčasný prezident dostávať do zložitej situácie. Navyše sa bude musieť vyjadriť k téme kompromitujúcich materiálov, kriminálnych štruktúr. Ak bude mlčať, to znamená, že s nimi v rámci svojej volebnej stratégie kalkuloval. Ak nie, potom nie je relevantný dôvod takúto platformu ignorovať pri zachovaní ideologických rozdielností.

Ďalší z kandidátov J. Marčuk tiež nezaháľa. Celoukrajinská koalícia Náš prezident Jevgenij Marčuk sa rozrástla o ďalšie tri politické subjekty: Sociálnodemokratický zväz, Kongres ukrajinských nacionalistov a Zelená strana Ukrajiny. V súčasnosti združuje 14 politických subjektov, ktoré sa hrdo označujú - aby bol stranícko-pojmový guláš dokonalý - ako strany pravicového zamerania. Jeden z aktivistov tejto koalície, bývalý politický väzeň I. Lukjanenko vysvetľuje podporu bývalého generála Služby bezpečnosti tým, že jedine J. Marčuk môže Ukrajine vrátiť stratenú nezávislosť. Možno, že narážal na ruský pôvod L. Kučmu, alebo sa riadi závermi zo štúdie Zbigniewa Brezinského Plán pre Európu, kde sa okrem iného hovorí o konsenze vo veci možného začlenenia Ukrajiny pod správu Kremľa.

Aj v prípade volieb na Ukrajine, hlavným prvkom vplývajúcim na voličské rozhodnutie je ekonomická situácia v krajine. Až potom nasledujú akési charakterové vlastnosti kandidátov.

Kompenzácia dlhov

V čase ukončenia registrácie kandidátov vrcholila na Ukrajine energetická kríza, ktorá donútila prezidenta k zmene vo vláde. O svoj post prišiel prvý podpredseda vlády V. Kuratčenko, ktorý navrhol prehodnotiť kurz ekonomickej reformy a zaviesť do nej prvky plánovania a najmä skorigovať vzťah Ukrajiny k Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke. Energetická kríza dopadla predovšetkým na obyvateľstvo, ktoré začína byť nespokojné a ktorého sa dotkne ešte sekundárne - škodami a stratami pri zbere úrody. Pokus o presun zodpovednosti z prezidentských pliec na prvého podpredsedu vlády a následne na plecia oblastných a miestnych administrácií sa v rozbiehajúcej predvolebnej eufórii ukazuje ako neefektívny, ale je zrejmé, že sa vláda V. Pustovojtenka postaví za súčasného prezidenta. Keď už nič iné, bude aspoň absorbérom útokov a kritiky na hlavu štátu. Voľby však ukážu, či toto bolo dobrým kalkulom, alebo zbytočnou obeťou V. Pustovojtenka, ktorý manévruje na poste predsedu vlády od 16. júla 1997.

Kompenzácia dlhov za dodávky ruského plynu, na ktorom sa dohodli v júli v Kyjeve s expredsedom vlády Ruska S. Stepašinom, sa uskutočňuje formou odovzdania pre Ukrajinu zbytočných ťažkých strategických bombardérov Tu-95 a Tu-160. Ukrajina, ktorá nie schopná ekonomicky obsluhovať takúto techniku, si plánuje nechať pár kusov, ktoré chce využívať na vynášanie kozmických objektov do kozmu a jeden kus do leteckého múzea. Otázkou je, či si po nedávnej zmene Moskva zoberie "letecký šrot" ako kompenzáciu za plyn. Dlh voči Rusku má hodnotu 1 mld. USD, plus 800 mil. USD dlhu neštátnych ukrajinských firiem. Ukrajina sa zaviazala v rámci dohody START 1 zlikvidovať uvedené bombardéry do 4. decembra 2001. Ak si ich nezoberie Rusko, USA poskytnú ešte v tomto roku Ukrajine dodatkovo 569 mil. USD na likvidáciu niektorých zbraňových systémov. Koľko z tejto sumy a v prospech koho sa bude krútiť v rámci prezidentskej volebnej kampane, zatiaľ nie je jasné.

Samozrejme, že predvolebná situácia, mimo "demokratického" predvolebného súboja charakteristického pre postsovietsky priestor (artikulácia antimoskovského, teda antisovietskeho postoja, súboj kompromitujúcich materiálov, klamstvo ako metóda), dáva priestor aj pre rôzne predvolebné odhady. Tesne po ukončení registrácie kandidátov médiá zverejnili, že k urnám by mohlo ísť cca 80 % voličov. Teda akýsi postsocialistický normál. Zaujímavejšie však je, že až 55% respondentov sa vyslovilo, že svoj hlas odovzdá inému kandidátovi, než doterajšiemu prezidentovi L. Kučmovi.

Je to náš sused

Z celkovej masy Ukrajincov sa podľa predbežných odhadov 25% voličov bude orientovať na kandidáta, ktorý bude "schopný" riešiť ekonomické problémy krajiny. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že až 43% voličov nepovažuje straníckosť kandidáta za dôležitú a 16% priorizuje charakterové vlastnosti kandidátov. Komu je jedno, čo sa deje na Ukrajine, chcem pripomenúť: Ukrajina je náš sused a jeho europeizácia je v našom záujme. Nezávislá Ukrajina, akokoľvek bola, je a bude pre Slovensko strategicky významná. To ešte nemusí znamenať, že bude demokratickou a prosperujúcou krajinou s veľkým "U".

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama