Boj o prirodzené monopoly
Celé leto čakala na dokončenie júnová schôdza Národná rada SR. Vari najviac pozornosti púta v jej programe vládny návrh novely zákona o veľkej privatizácii (zákon č. 92/91), ktorá sa stala predmetov nových sporov vnútri koalície. Hoci sa zdá, že vládne strany sa dokázali dohodnúť.
Údajné problémy vyvolal postoj SDĽ, ktorá navrhla, aby sa v zákone objavila malá časť z inej právnej normy - zákona o strategických podnikoch, ktorý bol od začiatku predmetom kritiky odborníkov i opozície. SDĽ ho preto po voľbách navrhla zrušiť.
Súčasná vláda v časti D (privatizácia) svojho programového vyhlásenia prisľúbila, že "prehodnotí a nanovo definuje strategický záujem a účasť štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a iných, s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností štátu". Novela zákona o veľkej privatizácii je prvým krokom k naplneniu tohto sľubu, pretože ruší zákon o strategických podnikoch. Druhý urobila SDĽ - navrhla do zákona č. 92 zaradiť aj paragrafy, ktoré úplne alebo čiastočne vyjmú z privatizácie niektoré podniky. Neprivatizovať by sa mal "lesný pôdny fond", ako aj objekty a stavby, ktoré mu slúžia i "majetok Slovenskej pošty" a "majetok Slovenského vodohospodárskeho podniku". V prirodzených monopoloch - rozvodných energetických závodoch, SPP, Slovenských elektrárňach a Transpetrole navrhuje SDĽ neprivatizovať aspoň 51 perc., v Slovenských telekomunikáciách 34, rovnako, ako v Slovenskej poisťovni a 51% akcií by si mal nechať štát aj v Slovenskej sporiteľni.
Problémy s verejnou kontrolou
Najväčší odpor však vyvolala požiadavka, aby vláda prijímala privatizačné rozhodnutia "po vyjadrení NR SR". Vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic na tlačovke KDH vyhlásil, že požiadavka, aby parlament rozhodoval o privatizácii, je protiústavná. Vzápätí SDĽ vysvetlila, že snemovňa by nemala rozhodovať, ale iba sa vyjadriť, lebo čl. 119 Ústavy SR rozhodovanie o privatizácii dáva do výlučnej kompetencie vlády, čo svojím výrokom z 21. 11. 1996 potvrdil aj Ústavný súd. Keď Lipšic zistil, že mu ktosi dal zlú formuláciu návrhu SDĽ, zakontroval opäť. Povedal, že ak parlament nerozhodne, môže zastaviť proces privatizácie a teda obmedziť ústavnú právomoc vlády. Ľavicoví demokrati teda pridali k svojmu návrhu i lehotu a NR SR sa bude musieť vyjadriť do jedného mesiaca.
Návrh SDĽ je pritom pokusom o transparentnosť privatizácie podnikov, ktoré majú prirodzene monopolné postavenie na trhu, sú teda vo výhode. Dnes síce potrebujú investície, lenže tie pre zahraničný kapitál nie sú problémom. Aj vicepremiér Ivan Mikloš v strednodobej hospodárskej koncepcii priznáva, že "dve vlny privatizácie nevytvorili silné a efektívne vlastníctvo podnikov", lebo prvá "nebola sprevádzaná silnými reguláciami kapitálového trhu" a druhá bola "podriadená politickým záujmom". Ani dnes to nie je lepšie. Chýba moderná a účinná legislatíva na reguláciu prirodzených monopolov, klientelizmus a korupciu sa Dzuridnovej vláde tiež nepodarilo odstrániť.
Ak bude musieť vláda predkladať privatizačné rozhodnutia poslancom, dozvie sa o nich verejnosť. Bude sa o nich hovoriť a písať v médiách, budú sa k nim vyjadrovať odborníci i laici. Konečné rozhodnutie bude na vláde. Tomu, čo navrhuje SDĽ, sa hovorí verejná kontrola vlády a my ju v procese privatizácie rozhodne potrebujeme viac ako západné štáty. Čestná vláda sa nemá čoho báť. Neobstojí ani varovanie, že diskusiou v parlamente sa rozhodovanie pribrzdí. Rýchlosť prerokovania návrhu závisí od pripravenosti a ochoty vládnej väčšiny, opozícia to môže zdržať maximálne pár hodín.
Zvláštna zmena názorov
Najzaujímavejšie je, že ešte 26. apríla pravicoví politici takí radikálni neboli. SLOVO má k dispozícii kópiu zápisu z rokovania šéfa FNM Ľudovíta Kaníka, ministrov privatizácie a hospodárstva Márie Machovej a Ľudovíta Černáka a štátneho tajomníka ministerstva financií Viliama Vaškoviča o budúcnosti zákona o strategických podnikov. Všetci štyria sa zhodli na tom, že treba "ponechať zákon" a novelizovať ho tak, aby si štát v prirodzených monopoloch (vrátane vodohospodárskeho podniku a pošty) zachoval minimálny podiel 50,1%.
Ministerka za SOP Mária Machová dnes hľadá argumenty, prečo neobmedzovať privatizáciu prirodzených monopolov, ale koncom apríla nenašla ani jeden aspoň pre zrušenie zákona o strategických podnikoch. Z obsahového hľadiska dnes SDĽ navrhuje takmer navlas to isté, pod čo sa pred štyrmi mesiacmi spomínaní politici podpísali. Ostáva teda nezodpovedané otázka: Prečo ten obrat o 180 stupňov?
Autor je hovorca SDĽ
