Reklama
Reklama

Džugo

Bol a je medzi účastníkmi protifašistického odboja a v generácii vekom skúsenejších právnikov pojem. Ak by ktosi v ich spoločnosti začal o generálovi Rašlovi hovoriť ako o Tónovi, nevedeli by, o kom je reč. Táto originálna prezývka mu jednoducho prischla. Pretože väčšinu rovesníkov prežíva vo svojej osemdesiatosmičke pri plnom vedomí, svedomí, logickom úsudku a takmer encyklopedickej pamäti, pôsobí na mnohých, najmä čo sú dosiaľ spriahnutí s fašizoidnou ideológiou ľudáckeho režimu, ako červené súkno.
Počet zobrazení: 1205

bol a je medzi účastníkmi protifašistického odboja a v generácii vekom skúsenejších právnikov pojem. Ak by ktosi v ich spoločnosti začal o generálovi Rašlovi hovoriť ako o Tónovi, nevedeli by, o kom je reč. Táto originálna prezývka mu jednoducho prischla. Pretože väčšinu rovesníkov prežíva vo svojej osemdesiatosmičke pri plnom vedomí, svedomí, logickom úsudku a takmer encyklopedickej pamäti, pôsobí na mnohých, najmä čo sú dosiaľ spriahnutí s fašizoidnou ideológiou ľudáckeho režimu, ako červené súkno. Zlikvidovať ho a to aj fyzicky sa pokúšal kadekto. Nemeckí nacisti i ich domáci prisluhovači, Beriovi komisári, najtlčhubejší internacionalisti, normalizátori i nová sorta ľudákov, nespočetní anonymovia, konkrétni prokurátori a publicisti tzv. novodobej demokracie. O to cennejšie je na tomto viacnásobnom politickom väzňovi, ktorý mal ako "špión, sabotér a zradca" na konte o. i. doživotný trest odňatia slobody, nevyliečiteľný zmysel pre humor a sebairóniu. "Prišlo po mňa komando," oznámil susedovi, keď s nami kráčal dolu 98 schodmi od svojej vilky pod bratislavským Bôrikom k obľúbenej kaviarni. Narodil sa síce v dedinke pri Trnave, ale detstvo a mladosť prežil kúsok od svojho terajšieho bydliska, v rázovitej štvrti Zuckermandel. Odtiaľto kráčal do Masarykovho reálneho gymnázia, kde sa osudovo zoznámil s Gustávom Husákom, na Právnickú fakultu Univerzity Komenského a v ústrety udalostiam, v ktorých nebol iba pasívnym pozorovateľom, ale ich aktívne spoluvytváral. A keď mu to už neumožňovali, tak ich aspoň s povestným umením nazerania i za roh, komentoval bez toho, aby si dával na ústa obrúsok. Vari aj preto mal toľkých neprajníkov. Neraz si naňho vysokí politici a stranícki činitelia spomenuli, až keď im začalo tiecť do topánok. Hádam si na uvážlivé Rašlove slová pamätá predseda reformujúcej sa KSS Peter Weiss, keď si k sebe na začiatku roka 1990 pozval skúsených predstaviteľov ľavicovej inteligencie, ktorých strana v predchádzajúcom období nechcela počúvať. Už ich je z roka na rok menej. Neraz sa až z memoárovej literatúry, či vedeckých diel dozvedáme o hĺbke ich myšlienok a zmysle skutkov. Džugo Rašla je jedným z posledných žijúcich formovateľov doby, keď sa Slováci vysekávali zo škrupín zápecníctva, malosti a večnej podriadenosti. Za to, že Slovensko ktosi zvonku, ale najmä z domácich opakovane sťahuje k zemi, Rašla ani ľudia jeho krvnej skupiny nemohli a nemôžu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama