Reklama
Reklama

Na prelome tisícročí

Suchá správa TASR informovala, že sa na 9. svetovom kongrese rusistov zúčastnilo vyše 500 odborníkov z viac ako 40 krajín. Podujatie trvalo takmer týždeň (16. - 21. augusta 1999). Rokovania prebiehali v piatich sekciách: v lingvistickej, literárnovednej, metodickej a kulturologickej.
Počet zobrazení: 644

Suchá správa TASR informovala, že sa na 9. svetovom kongrese rusistov zúčastnilo vyše 500 odborníkov z viac ako 40 krajín. Podujatie trvalo takmer týždeň (16. - 21. augusta 1999). Rokovania prebiehali v piatich sekciách: v lingvistickej, literárnovednej, metodickej a kulturologickej.

Zakladateľovi modernej ruskej literatúry Alexandrovi S. Puškinovi, v súvislosti s jeho okrúhlym jubileom, venovali organizátori celý deň s tým, že poldeň vyčlenili na návštevu brodzanského múzea a na stredoeurópske pomery jedinečného múzea slovensko-ruských vzťahov. Brodzany napriek tomu, že sa zbavili mýtu Puškinovej prítomnosti, sú dnes predovšetkým "živým" múzeom, ktoré ochotne poskytuje inšpiratívne priestory na vedecké či pedagogické podujatia. Súčasne má ambície evokovať atmosféru doby a kultúrneho dobového rodinného prostredia. Menej šťastné sú zatiaľ expozície "ideové". Zreteľne nesú pečať poslednej prednovembrovej reinštalácie z roku 1989, či skôr jej narýchlo a povrchne robených ponovembrových úprav.

Obnovený záujem o ruštinu

Samotný kongres prebiehal v budovách Strojníckej a Stavebnej fakulty STU, ktorá, ako to pripomenul jej prorektor v uvítacom príhovore, nielen zaskočila za logickejšiu Filozofickú fakultu, ale má aj záujem o vyučovanie ruského jazyka a literatúry. A to preto, lebo "technická univerzita veľmi výhodne spolupracuje s mnohými medzinárodnými inštitúciami v krajinách, kde je dorozumievacím jazykom práve ruština". Tento moment zmyslu ruštiny ako komunikačného prostriedku podčiarkol v príhovore i minister školstva Milan Ftáčnik. Mimochodom predniesol ho peknou ruštinou, za čo ho odmenili prítomní búrlivým potleskom. Počet zúčastnených krajín je podľa neho "závažné svedectvo o význame jedného zo slovanských jazykov - ruského jazyka pre vzájomnú komunikáciu mnohých štátov sveta a tým aj jedna z ciest k ich bližšiemu porozumeniu a chápaniu sa v rôznych oblastiach spoločenského života". Tieto aspekty, ale i nevyhnutnosť dezideologizácie nazerania na vyučovanie ruského jazyka a literatúry rezonovali i vo vystúpení veľvyslanca Ruskej federácie v SR Alexandra G. Akseňonka.

Najmä v prejavoch staršej ruskej rusistickej generácie často zaznievali nostalgické tóny za postavením ruštiny - či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo v krajinách niekdajšieho socialistického bloku. Tieto kolonialistické tóny našťastie logicky absentovali najmä vo vystúpeniach strednej a mladšej generácie. Navyše, napr. v literárnovednej sekcii, popri tradičnom moskovskom a peterburskom centre sa silne presadzovala podnetná bieloruská (Minsk), moldavská (Kišinev), tradične silná poľská (Krakov, Lublin a p.), česká (Brno, Olomouc, Ostrava) a slovenská (Nitra, Bystrica, Prešov, Bratislava) rusistika. Ani nie tak doslovným preberaním západoeurópskych modelov, ale skôr schopnosťou využitia kombinácie pohľadu zvnútra a zároveň zboku, formulovaním literárnoteoretických kategórií a konštatovaním literárnohistorických zákonitostí, ktoré nenivelizujú literatúru na "odraz reality", no súčasne reflektujú rôznorodosť ruskej a rusky písanej literatúry z hľadiska jej rozličných podôb a statusov.

Tieto tendencie sa dali vybadať aj z výstavy rusistických publikácií niektorých zúčastnených krajín a z predajných stánkov viacerých európskych vydavateľstiev. Nechýbala medzi nimi ani kniha prác nebohého Ivana Slimáka Čas, človek, literatúra, ktorý sa výrazne zaslúžil o nomináciu Bratislavy na konanie kongresu, ale si na otváracom ceremoniáli, žiaľ, nevyslúžil ani zmienku. Nieto ešte symbolickú minútu ticha - ako je to zvykom za všetkými, čo odišli medzi slavistickými kongresmi.

Jazyk na meniacich sa trhoch

Ruština v dobe meniacich sa trhov - aj tak by bolo možné pomenovať lajtmotív kulturologickej a najmä metodickej sekcie, ktoré hádam najbezprostrednejšie reflektovali tento fenomén v prístupe k filozofii nových učebníc a učebných textov a v spôsobe ich prezentácie. V nijakom prípade však nešlo o jednoduchú komercionalizáciu ruštiny, i keď ponúkané učebnice, učebné texty, pracovné zošity, sady testov, audio a videokazety či CD-romy ruských vydavateľstiev (napr. peterburský Zlatoust) cenami nijako nepripomínali halierové sumy, na ktoré sme si zvykli z bývalých Ruských kníh. Istá "depatetizácia", napr. diskusiami okolo vypracovania nevyhnutnej štandardizácie povinného penza znalostí na získanie certifikátov, nie je na úkor statusu ruštiny v dnešnom svete. Veď, ako to podčiarkli v príhovoroch všetci významní účastníci otváracieho ceremoniálu, ruština ostáva významným komunikačným kanálom a je len samozrejmé, ak sa dostane na svoje prirodzené miesto v kontexte výučby cudzích jazykov - na miesto inštitucionálne nepreferované.

Literárnovedná a lingvistická rusistika sa, aj keď pomaly (tu by som podčiarkla generačnú výmenu, ktorá zmení v najbližšom desaťročí charakter Medzinárodnej asociácie učiteľov ruského jazyka a literatúry - MAPRJAL založenej v roku 1967 v Paríži a ktorá združuje 87 národných a štátnych asociácií), ale prirodzene prestáva vydeľovať do čohosi osobitého. Skôr sa usiluje hľadať prirodzené miesto v kontexte a nevyhnutnom usúvzťažnení s inými filológiami. O to viac, že viacerí renomovaní vedci pôsobia ako hosťujúci profesori na rozličných európskych a svetových univerzitách. Súčasťou ich prirodzenej vedeckej výbavy je aj iná, a to nie vždy ďalšia slovanská filológia. Črtalo sa to i v celkových hodnoteniach jednotlivých sekcií a ich odporúčaniach pre MAPRJAL, kde rezonovali potreby modernizácie rozličného typu rusistických databánk, aktuálnej internetovskej prezentácie, organizovania menších a predmetom jasne formulovaných podujatí a podobne. Pravda, MAPRJAL je ešte len na začiatku tejto cesty, ale vznikajúce prirodzené vedecké spoločenstvo ruských, bieloruských, moldavských, českých, slovenských, poľských, rakúskych, nemeckých, španielskych a ďalších rusistov je hádam zárukou, že táto organizácia nepôjde cestou udržiavania si skostnatelosti - hoci skončený kongres to v mnohom ešte potvrdzoval.

Životaschopnosť svetovej organizácie

Pre mňa ako štyridsiatničku, narodenú v Československu, to signalizoval napr. fakt, že deň skončenia podujatia - 21. august - nikomu neprišlo na um pripomenúť. Na druhej strane sa ma ako hostiteľku a rusistku dotkla opovážlivosť nemenovaného slovenského vydavateľstva, ktoré, zrejme bez povolenia, v jeden deň na najfrekventovanejšom mieste v budove Stavebnej fakulty rozložilo stôl so skvostami typu Mráz prichádza z juhu, hrubo politicky zneužijúc slavistickú myšlienku.

Bez ohľadu na tieto škvrnky však aj bratislavský kongres potvrdil životaschopnosť tejto organizácie či už v zmysle vedeckej podnetnosti v oblasti lingvistiky, kulturológie a literárnej vedy, alebo v schopnosti metodicky reflektovať požiadavky nového tisícročia. Posledné podujatie tohto druhu pred vstupom do tretieho milénia tak postavilo otázky, na ktoré by mal dať budúci kongres o päť rokov v Petersburgu odpoveď.

Autorka je pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV

Zatiaľ nehodnotené
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama