Reklama
Reklama

Predpovede na chladný október

V lete v Kyjeve namerali 32 stupňov Celzia. Len politike sa ani v týchto tropických horúčavách nechcelo ísť na dovolenku. Prezidentská predvolebná kampaň naberá nové obrátky.
Počet zobrazení: 461

V lete v Kyjeve namerali 32 stupňov Celzia. Len politike sa ani v týchto tropických horúčavách nechcelo ísť na dovolenku. Prezidentská predvolebná kampaň naberá nové obrátky.

Stĺpec politického teplomeru neustále stúpa a bude stúpať až do 31. októbra, keď sa na Ukrajine uskutočnia prezidentské voľby. Politici majú svoje problémy, jednoduchí ľudia tiež a nie je ich málo. Mnohí pozorovatelia pri analýze verejnej mienky hovoria o stave totálnej depresie. Tvrdia, že sa nevytvorili podmienky, ale ani ponúknuté idey, okolo ktorých by sa zjednotil národ. Ten postrehol, že nemá vplyv na riešenie najpálčivejších otázok.

Korene tejto depresie sú oveľa hlbšie. Totalitný systém sa rozpadol, ani nebolo počuť silný hrmot. Do republík bývalého ZSSR zavítala nezávislosť, hoci by bolo veľmi naivné myslieť si, že bez obetí. Celé generácie sa o to usilovali. Ukrajina sa teda mala stať civilizovanou európskou krajinou. Čo sa však stalo? Po zmene komunistickej ilúzie o svetlej budúcnosti neprišla očakávaná utópia demokracie a trhovej ekonomiky. Čo tomu bránilo? Reálie, ktoré tam boli. A zdá sa, že nik ich seriózne nebral do úvahy, ba ani tí premúdri ekonómovia a politológovia zo Západu. V spoločnosti týchto republík sa zjavil jeden fenomén - bezradný človek, ktorému zrazu chýbala silná ruka, cudzie príkazy a určité pravidlá hry, ktoré dovtedy rešpektoval. Prípadne mohol v nich nájsť medzeru a to ho priam lákalo urobiť čosi pre seba, aj keď sa to vymykalo platným zákonom. Zrazu sa všetko stratilo, všetko prestalo fungovať. Zavládla bezmocnosť, zmätok, bezradnosť, rozpačitosť. A po čase, keď obyčajný človek precitol, že musí tak ako voľakedy sám bojovať o svoju existenciu, nespoliehajúc sa na nikoho. To aj robí. Nie veľmi sa mu darí, ale aspoň pozná svoje prehry a čas od času i nejaké úspechy. Toto chcel? Určite nie! Lenže dozrieva čas, keď si čoraz častejšie kladie otázku: "No dobre, ja nie. Ale prečo okolo mňa je toľko všelijakých zbohatlíkov?" Potom sa niet čo čudovať, že občan hľadá útechu v stranách celkom opačných politických orientácií. Zapracuje jednoduchá logika: Keď nie tí, možno tí druhí. Výsledkom tejto nevyhranenosti je súčasná Verchovna rada, čiže ukrajinský parlament.

Mechanizmy sebazáchovy

Poučil sa z toho všetkého radový volič, ktorý v októbri pôjde voliť nového prezidenta? Sociologické prieskumy ukazujú, že veľmi málo. Takmer polovica z nich si žiada obnovenie systému plánovaného hospodárstva, dve tretiny uvažujú o potrebe rozšírenia súkromného podnikania a takmer tá istá časť si myslí, že má fungovať zákon o osobnom vlastníctve pôdy. Iné prieskumy ukazujú, že väčšina opýtaných sa domnieva, že o človeka sa má postarať štát. No také isté množstvo respondentov si zasa myslí, že niet sa čo spoliehať na štát, treba sa spoliehať len a len na seba.

Ale život je život. Ten si robí svoje. Túžby zamieňajú každodenné starosti. Bezradnosť má však väčšiu silu a niekedy priam nedovolí, aby sa človek dokázal vzchopiť. Nerozmýšľa presne tak, ako si to žiada realita. Prichádza skrat, ktorý privádza človeka na pokraj spoločnosti. Návrat býva niekedy veľmi ťažký, ba priam nemožný. Ešte chvíľu sa chytá všetkého možného, aby nakoniec upadol do ešte väčšej bezradnosti. Vtedy prichádza ešte jeden fenomén, ktorý nepozná nik na svete, ba ani západný svet ho poriadne nezafixoval - pocit sebazáchovy a to aj v najkrutejších podmienkach. Ak si prečítate Čiernu knihu Ukrajiny, ktorá vyšla vlani, vtedy naozaj pochopíte, že dejiny tejto krajiny sú toho naozaj najväčším príkladom. Aj keď to zaznie naozaj čudne, ale v tom treba vidieť istú dávku optimizmu. Mechanizmy sebazáchovy sú v ukrajinskom národe veľmi silné. Ide o mechanizmy, ktoré nepochopí človek západnej Európy. Lenže úsilie porozumieť mentalite tohto národa s tak bohatou históriou a kultúrou nepomôže nadutosť a povýšenectvo, s akým sa v súčasnosti správajú k tejto veľkej krajine niektorí predstavitelia západného sveta.

Aby národné nebolo cudzie

Blížia sa prezidentské voľby. Čo môže ponúknuť kandidát na funkciu prezidenta? Jeden ponúka socializmus, ale zároveň aj kapitalizmus, druhý zasa hľadí na Východ, no v tú istú chvíľu sa spolieha aj na Západ, chcel by do Európy, škúli po Ázii...

Ukrajinský národ hľadá svojho lídra. Doterajší tzv. vodcovia sa veľmi málo zaujímali o národnú ideu, národného ducha. Nadišiel čas, keď sa treba vážne zamyslieť nad týmito pojmami a vniesť ich do života, ak niekto si naozaj chce skonsolidovať tento národ.

V dejinách to už tak býva, že v najvyostrenejších časoch sa vždy objaví líder, ktorý správne pochopí svoju úlohu a poslanie. Nie, nie je to sujet z fantastického románu s romantickým nádychom. Pohnuté dejiny ukrajinského národa nesú so sebou aj také príklady. Ukrajinci si zaslúžia spoľahlivého lídra. Voľby budú ešte jednou príležitosťou zvoliť prezidenta, ktorému by naozaj nebola cudzia národná idea.

Podľa toho, ako sa správalo tohtoročné leto, ľudová pranostika hovorí, že po letných horúčavách zväčša prichádza skorá chladná jeseň. Netýka sa to však ukrajinskej politickej jesene, tá bude poriadne horúca.

Autor je spisovateľ a publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama