Reklama
Reklama

Druhá predvolebná vojna

Boris Jeľcin sa výstrelmi na moskovský Biely dom zaslúžil o to, že v novodobej histórii Ruska má násilie stále miesto. Overtúrou volieb 1995 bolo Čečensko. Svoj zvyk nezmenil. Druhá predvolebná vojna je realitou.
Počet zobrazení: 614

Boris Jeľcin sa výstrelmi na moskovský Biely dom zaslúžil o to, že v novodobej histórii Ruska má násilie stále miesto. Overtúrou volieb 1995 bolo Čečensko. Svoj zvyk nezmenil. Druhá predvolebná vojna je realitou.

Nedávno americký Time uverejnil charakteristiku hlavných etnických konfliktov. Podľa nej bolo v Kosove (do začatia bombardovania) zabitých vyše dvetisíc ľudí. Za tridsať rokov v Severnom Írsku zahynulo 3,2-tisíca ľudí. V konfliktoch v Bosne a Hercegovine bolo usmrtených 200-tisíc, v Turecku 37-tisíc, v Náhornom Karabachu 35-tisíc, v Čečensku 40-tisíc (generál A. Lebeď hovorí o 90 000 obetiach), v Libérii 250-tisíc, v Sierra Leone tritisíce, v Sudáne 1,9 milióna, v Angole milión, v Rwande asi milión, v Eritreji 10 000, v Somálsku vyše 300-tisíc...

Mimo obetí na ľudských životoch sú konflikty spojené s utečeneckou vlnou. Podľa rôznych prameňov a odhadov, konflikt v Náhornom Karabachu vyhnal cca 1,4 mil. utečencov (850 000 je v Azerbajdžane, 400 000 v Arménsku a 100 000 v Rusku). Konflikt v Južnom Osetsku znamenal 100 000 utečencov (15 000 ušlo do Gruzínska, 50 000 do Severného Osetska a 20 000 do centrálnych častí Južného Osetska) a v Severnom Osetsku okolo 50 000 (zväčša sa presunuli do Ingušska). Konflikt v Abchádzsku vyprodukoval 200 000 utečencov (150 000 sa presunulo do Gruzínska a cca 15 000 do Ruska). Čečenská vojna postihla v tomto smere približne 400 000 obyvateľov, z ktorých 50 000 odišlo do Dagestanu, 100 000 do Ruska a 150 000 sa ich premiestnilo v rámci Čečenska. Iba v rámci postsovietskeho priestoru ide o 2,5 milióna utečencov.

Moskva a moslimovia

Udalosti v Dagestane znovu upozornili na fenomén islamských nárokov v postsovietskom priestore. Rusko zdedilo tento problém ešte z čias ruského impéria. Dnes v RF žije 11 až 22 miliónov moslimov, ktorí sa hlásia k viac ako 40 etnosom. Moskva sa postupne stáva moslimským centrom Ruska, v ktorom žije od 600 do 1200-tisíc moslimov. Podiel moslimských etnosov v Rusku sa zvyšuje. V roku 1937 to bolo 5,9%, v roku 1989 7,9 a v roku 1994 dosiahol úroveň 8%. Ústredná moc si uvedomuje, že s pomocou islamu je možné krajinu integrovať, ale aj dezintegrovať. Tiež je možné meniť moc a štruktúru vlastníctva. Najmä posledný fenomén, nové prerozdelenie vlastníctva, sa spája s islamom na Severnom Kaukaze. V Moskve veria, že vachchabizmus, na ktorý sa mnohí odvolávajú, je viac ekonomickým ako náboženským javom.

Vyostrovanie politického napätia v Dagestane vyvolali najmä propagandistické akcie z roku 1998. Vyzývali Čečencov žijúcich na území Dagestanu, aby sa pripojili k Čečensku a vytvorili čečenský moslimský štát. Vyhlásenie radikálneho nezávislého islamského štátu vachchabitov 16. augusta 1998 na území Dagestanu, ako aj celková paralýza moci a kriminálne bezprávie, priviedli Dagestan na hranicu občianskej vojny. Situáciu skomplikovala aj vražda duchovného vodcu moslimov mufti S. Abubakarova 21. augusta, ktorý bojoval s vachchabizmom. Výsledkom bola rozpoltenosť a narastanie vplyvu stúpencov vachchabizmu, ktorí žijú najmä v strednom Dagestane. Ten obklopujú hory, ideálne na vedenie partizánskej vojny.

Duma o bojoch na Kaukaze

Koncom augusta 1998 Štátna duma prijala uznesenie, v ktorom za hlavný zdroj napätia v Dagestane označila "krízu štátnej politiky na Severnom Kaukaze". Prakticky o rok - 16. augusta 1999 schválila uznesenie pod názvom "O situácii v Republike Dagestan v súvislosti s vtrhnutím nezákonných ozbrojených jednotiek na jej územie a o opatreniach na zaistenie bezpečnosti Republiky Dagestan", za ktoré hlasovalo 376 poslancov.

Vtrhnutie ozbrojených skupín na územie Dagestanu označila ŠD za útok na ústavné zriadenie Ruskej federácie a za nebezpečnú formu terorizmu. Navrhla ruskej vláde, aby do Dagestanu prevelili len profesionálnych vojakov. Zároveň odporučila prezidentovi Jeľcinovi vytvoriť osobitnú štátnu štruktúru, ktorá by sa zaoberala koordináciou činnosti federálnych orgánov moci v regióne. Generálnej prokuratúre zasa zaoberať sa vyšetrením príčin násilného prevzatia moci. Štátnou dumou schválený predseda vlády Vladimir Putin (za hlasovalo len 233, 84 bolo proti, 17 sa zdržalo) podporil uznesenie ŠD s jedinou pripomienkou. Útok sa neuskutoční zvonku, ale z Čečenska, ktoré je subjektom RF.

Klany nechcú fundamentalizmus

Súčasný konflikt má dva rozmery - čečenský a dagestanský. Kým v Čečensku Rusko vojnu prehralo a de facto ho stratilo, v prípade Dagestanu má šancu. Ten nie je typickým príkladom kaukazského regiónu so živnou pôdou pre islamský fundamentalizmus, resp. akýkoľvek extrémizmus. Dagestanské elity, resp. klany nemajú preto záujem na fundamentalizme, pretože ten si uzurpuje všetku moc a prísnu kontrolu. Ak sa však Moskve nepodarí riešiť zlú sociálnu situáciu, a to bez imperiálneho pátosu, nemožno vylúčiť radikalizáciu väčšiny obyvateľstva v Dagestane, separatistické tendencie a snahy o spojenie sa s Čečenskom.

Prípadný krach silového riešenia situácie v Dagestane (ako v Čečensku) sa môže stať ďalším kamienkom v mozaike rozpadu Ruska. Exprezident Čečenska Z. Jandarbyjev ako jeden z vplyvných islamských ideológov na Kaukaze vyhlasuje, že udalosti v Dagestane sa stanú rozhodujúcou etapou oslobodenia Kaukazu. Namieste je otázka, aký poriadok čaká Dagestan, Čečensko a celý Severný Kaukaz. Tvrdo islamský alebo disciplína podľa Jeľcina . Tá musí byť zaistená prostredníctvom Putina. Ten sa tak musí viac venovať výbušnému separatistickému Kaukazu ako deekonomizovanej ekonomike Ruska.

Hlavnou úlohou ruských ozbrojených síl v Dagestane je nezopakovať chyby z vojny na Kaukaze 1994 až 1996. Dnešná vojna totiž skôr páchne islamom ako ropou. Pri pohľade na mapu je jasné, kde leží Dagestan a kde Kaspik, na dne ktorého by vraj malo byť veľa, veľa ropy.

Pripomeňme, že dusno začína byť aj v autonómnej Karčajevsko-Čerkeskej republike, v centre Moskvy zaznamenali ďalší teroristický čin s kaukazskou stopou a v stredisku Bujnaksk v samotnom Dagestane v nedeľu následkom explózie 200 kilogramov TNT zahynulo 17 ľudí...

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama