Morálny hazard ekonomiky

Keď sa v januári 1993 na Slovensku začala tvoriť samostatná ekonomika štátu i podnikateľských subjektov, obyvatelia verili, že transformácia nebude trvať nadmerne dlho.
Počet zobrazení: 1465

Keď sa v januári 1993 na Slovensku začala tvoriť samostatná ekonomika štátu i podnikateľských subjektov, obyvatelia verili, že transformácia nebude trvať nadmerne dlho.

Ekonomická obec, najmä tá menej majetná, si uvedomuje nárast systémovo neriešených problémov a existenciu morálneho hazardu. Súčasné pravidlá umožňujú ekonomickým subjektom maximalizovať vlastný prospech, pričom riziko neúspechu často presúvajú na iného, obyčajne na štát a občanov. Niet lepšieho príkladu ako vysoká zadlženosť z čias malej i veľkej privatizácie, nesolventnosť FNM a nehorázne bankové úvery. Tu sa použili úspory a majetok iných, ktorí sa napriek deklarovanej šance prostredníctvom kupónových knižiek nikdy nezúčastnili a už sa ani nezúčastnia na riadení hodnôt.

Osobne v základoch fungovania hospodárstva nerozoznávam nič ľavé, pravé, tretie či štvrté. Odlišujem iba konkrétne situácie, kde sa rozhoduje v prospech väčšiny alebo v záujme menšiny. Tu ekonomika Slovenska morálne a ekonomicky skrachovala. Ak je ktosi v bankrote, má nasledovné možnosti: 1. niekto tento bankrot zaplatí, 2. ktosi iný začne spravovať spoločnosť, 3. niekto ju lacno kúpi, či krach zakryje (ešte si požičia a verí v oživenie), 4. spoločnosť zanikne, 5. nebýva zriedkavosťou, že nešťastník si vpáli guľku do hlavy. Zdá sa, že Slovensko skúša všetky varianty -okrem tej guľky. Systémové však nie je skúšať všetky odrazu, ale prikloniť sa k jednému. Potom ho uplatniť, určiť termíny a spôsoby merania, prípadné odchýlky korigovať, vyhodnotiť a až tak sa rozhodnúť ako ďalej. My nemáme inú šancu ako prihlásiť sa k tomu, čím iní prešli - k normám, zákonom a systému Európskej únie. Ani ľavicová politika nenájde inú alternatívu vzhľadom na stav štátnej pokladne a geopolitický priestor. Morálny hazard, ktorý na Slovensku máme najmä vďaka mäkkosti ekonomického a legislatívneho prostredia, vedie k deformáciám hodnôt podnikateľských subjektov i občanov. Stáva sa hrozbou nielen pre budúcu prosperitu, no v konečnom dôsledku aj pre štátnosť SR. Aj mesto Banská Bystrica si nielen svojimi rozhodnutiami spôsobilo stav, v ktorom prestáva byť schopné splácať dlhy. Na vlastnej koži pocítilo morálny hazard slovenskej ekonomiky a legislatívy, keď sa stalo terčom exekúcie jednej firmy, ktorá na ňom podnikateľsky vyrástla.

Súčasná vláda sa usiluje nájsť pre ďalšie tisícročie východiská. Ale v nich nemôžu chýbať silné ekonomické jednotky, akými sú regióny, mestá a obce. Veď Európa dnes hovorí o euroregiónoch, v materiáloch EÚ sa navrhujú ich hranice podľa príbuznosti kultúry, jazyka, hospodárstva i geografickej polohy. O svoje miesto sa musí pobiť aj Slovensko. Iba vtedy môže očakávať priaznivý výsledok, ak bude invenčne pripravené zapojiť sa do diania ekonomickými projektmi s minimálnou mierou morálneho hazardu. Platí to i pre mesto. To sa bez vízie a silnej ekonomiky, kvalitného komunikačného, dopravného a informačného systému nemôže stať rovnocenným partnerom iných európskych centier. Dnešné ekonomické prostredie Banskej Bystrice je nedostatočné na vzostup, aj preto považujem za nevyhnutné, aby pod Urpínom zostali inštitúcie na centrálnej a regionálnej úrovni. Rozhodujúcim faktorom však bude, či získame silného priemyselného partnera. K tomuto smeruje i naše úsilie.

Autor je primátor mesta Banská Bystrice

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984