Delenie orieškov

Starší si určite pamätajú na film Miloša Formana Hoří, má panenko. Tam počas bálu začalo horieť a ktosi ukradol nielen veci pripravené ako výhry do tomboly, ale dokonca aj vyznamenanie pre zaslúžilého hasiča. Smutnou pointou príbehu bolo, že ktosi navrhol, aby sa účastníci podujatia poskladali na obeť požiaru, starčeka, ktorému vyhorel dom. Tí však nevyzbierali peniaze, ale lístky do vykradnutej tomboly.
Počet zobrazení: 1090

Starší si určite pamätajú na film Miloša Formana Hoří, má panenko. Tam počas bálu začalo horieť a ktosi ukradol nielen veci pripravené ako výhry do tomboly, ale dokonca aj vyznamenanie pre zaslúžilého hasiča. Smutnou pointou príbehu bolo, že ktosi navrhol, aby sa účastníci podujatia poskladali na obeť požiaru, starčeka, ktorému vyhorel dom. Tí však nevyzbierali peniaze, ale lístky do vykradnutej tomboly. Film mal obnažiť vtedajšiu morálku. Neobnažuje však ešte viac tú dnešnú? V televízii sme si mohli vypočuť reklamu, ktorá akoby každému ponúkala účasť na tentoraz už v tretej vlne privatizácie. Ak by išlo o prvú akciu takéhoto druhu, vyvolala by istotne v nás nádej. Jej organizátor František Mojžiš má pravdu, skoro všetci trieme biedu. Ale nepripomína nám dnes kupónová knižka z prvej vlny privatizácie a dlhopis z tej druhej skôr lístky z vykradnutej tomboly vo Formanovom filme?

Hrdina tureckých rozprávok Nasredin Hodža našiel raz veľké vrece orechov a rozhodol sa, že ich rozdá deťom. Spýtal sa ich: Ako ich mám rozdeliť? Tak ako delia ľudia alebo ako delí Allah? Ako Allah, kričali deti. Hodža potom niektorým deťom dal za hrsť orechov, niektorým iba niekoľko orieškov a niektorým nedal nič. Pointa je zrejmá a páči sa predovšetkým ľavičiarom. Lenže podľa môjho názoru mal príbeh pokračovanie. Čo sa asi stalo, keď Nasredin zašiel za roh? Medzi deťmi určite vypukla ruvačka o oriešky. Chápali veľmi dobre rozdiel medzi Hodžom a Allahom.

Najslabšou stránkou bývalého systému bolo, že mnohí ľudia uvažovali, že to, čo patrí všetkým, povestné "spoločné", patrí aj im. Vtedy sa mnohí riadili podľa zásady: Kto nekradne, okráda svoju rodinu. Malo by teda mať všetko svojho majiteľa? Sú tu však dva problémy. Jeden pripomína situáciu medzi deťmi, keď Nasredin Hodža odišiel za roh. Jeho delenie orieškov, hoci podľa Allahovho princípu, považujú za nespravodlivé. Teraz chcú ich prerozdelenie.

Ten druhý najvypuklejšie ešte pred polstoročím vyjadril americký satirik Patrick Quentin. Konštatoval, že vzduch je natoľko znečistený, že to začína byť nebezpečné. Riešením môže byť iba jeho privatizácia. Len súkromný kapitál môže zabezpečiť výstavbu veľkokapacitných čističiek vzduchu, vďaka ktorým môže získať nebývalú kvalitu. Pravda, predpokladá to, aby každý občan mal prístrojček na meranie spotreby vzduchu, ktorý by neplatičom zastavil jeho prívod. Takže by sa vyriešil nielen problém kvality vzduchu, ale aj sociálne neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Ak by sa ktosi spýtal: "Prečo vzduch?", možno sa ho spýtať: "A prečo teplo a voda?" Je to problém takzvaných prirodzených monopolov.

Jedno poučenie je zrejmé. Pri terajšej bezcennosti kupónových knižiek a privatizačných dlhopisov si každý rozmyslí, či si má kúpiť lístky do tomboly na súčasnom hasičskom bále. Nasredin Hodža po rozdelení orieškov nemal odísť za roh a zodpovednosť za ich delenie nechať na deťoch.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984