Trocha rachotu
"Je len otázkou času, dokedy si možno udržiavať kritickú pozíciu voči vládnej koalícii a preto je vhodné rozmýšľať o vlastnej ceste." Pre agentúru SITA to vyhlásil poslanec za SDĽ Robert Fico.
T ýmito slovami sa začína správa, vyslaná do spravodajského okruhu 1. septembra 1999. Fico v nej označil súčasné vzťahy so svojou materskou stranou za korektné, čo má byť zárukou bezproblémovosti, "keď sa v budúcnosti niekto z nás rozhodne pre určitý krok". V správe sa ďalej uvádza: "Zdroj blízky ľavicovým demokratom agentúre SITA potvrdil, že Fico v polovici októbra založí vlastný politický subjekt." Potom opäť parafrázuje poslancove slová o tom, ako sa vládna koalícia ženie do záhuby a že sa treba "v mene vyvedenia štátu z krízy" dohodnúť s opozíciou. Na informácii je najdôležitejší oznam, že Fico zakladá novú stranu, zakamuflovaný za akýsi záhadný zdroj.
Keď si čitateľ prelistuje v novinách z posledných mesiacoch, zistí, že to nie je prvý raz, čo sa popri Ficových výrokoch objavujú takéto nejasné odvolávky na kruhy blízke SDĽ. Fico by nebol prvým a ani posledným politikom na svete, ktorý by chcel významné posolstvo a či len pokusný balónik vypustiť prostredníctvom bežnej formulky: "Ale nenapíšte, že to máte odo mňa." V tomto prípade si SITA nedala ani toľko námahy, aby aspoň formálne oddelila "zdroj" od poslancovej výpovede. Chronologicky ho zaradila medzi dva Ficove citáty - tak ako to bolo zrejme i v skutočnosti. Pretože sa táto správa na druhý deň v médiách takmer neobjavila, 2. septembra ju agentúra vydala v trocha pozmenenej forme. Fico v nej ešte dodal, že sa usiluje získať čo najväčší okruh sympatizantov. Opäť sa v nej hovorilo o "vlastnej ceste" a o zdroji, ktorý potvrdil, že Fico chce založiť novú stranu.
"Zdroj" čakal na reakciu. Tá naozaj prišla 3. septembra formou tlačového vyhlásenia predsedu SDĽ: "Predstavenstvo SDĽ a následne aj republikový výbor SDĽ na svojom ostatnom zasadaní (21. augusta) zobral na vedomie informáciu predsedu strany Jozefa Migaša, ktorý na základe rozhovoru s poslancom Robertom Ficom oznámil, že R. Fico odchádza z SDĽ a rozhodol sa založiť v najbližšom čase vlastný politický subjekt."
Ešte v ten deň sa "prekvapený" Fico pre viaceré médiá vyjadril: "Žiadne oficiálne vyhlásenie o odchode z SDĽ ani o založení novej politickej strany som nedal. Prekvapujúce jednostranné vyhlásenie predsedu SDĽ, ktoré ma zastihlo na ceste do zahraničia, nezodpovedá obsahu nášho rozhovoru." Má pravdu, nič oficiálne nevydal, iba nahlas pred novinármi rozmýšľal o vlastnej ceste. V skutočnosti sa už dávno rozhodol, preto odmietol úvahy, že by mal v prípade prechodu Ľubomíra Fogaša na Ústavný súd zaujať uvoľnený post vicepremiéra, resp. generálneho prokurátora. Začiatkom augusta sa s Migašom dohodli, že sa rozchod s SDĽ uskutoční začiatkom jesene kultivovane - na spoločnom brífingu podaním ruky pred televíznymi kamerami. Podľa gentlemanskej dohody sa dovtedy o tejto téme nemali verejne venovať. Prešiel mesiac a naozaj bolo ticho, až povážlivé ticho okolo mladého ambiciózneho muža, ktorý sa odhodlal založiť nový politický subjekt.
"Je už tradíciou, že politické hry okolo mňa sa rozohrávajú vtedy, keď som mimo územia SR," žaloval sa minulý piatok. Bez začervenenia dodal: "Dúfam, že keď sa o štyri dni vrátim z Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, tak sa dozviem ďalšie informácie o mojej politickej strane, o ktorej zatiaľ ja nič neviem." Ktovie, či sa raz Ficovi voliči dozvedia o skutočnom dôvode, prečo sa v apríli 1996 na zjazde SDĽ náhle vzdal kandidatúry na dopredu istý post predsedu strany. Hádam by ich zaujímalo aj to, prečo 24. októbra 1998 ako novozvolený 1. podpredseda SDĽ vyhlásil: "Teraz vám to s Migašom ukážeme!" a o desať dní na to po vytvorení Dzurindovej vlády, v ktorej nefiguroval, oznámil šéfovi SDĽ, že sa vzdá straníckej funkcie. Ako chce formovať nový politický subjekt, keď opakovane nevyužil na tanieriku ponúkané šance, ostáva jeho problémom. Avšak tentoraz si "informačné hry" predtým, ako odcestoval do zahraničia, vyvolal sám. Podľa jeho často opakovanej rade novinárom: "Len o mne píšte, hoci aj zle, ale píšte." A tak sa píše. Keď nič iné, tak aspoň trocha rachotu pri buchnutí dverami.
