Úrad pamäti národa

Autori Gabriela Rothmayerová a Peter Greguš v článkoch Úzky chodník k budúcnosti a Úrad ako bumerang, uverejnených v 27. čísle SLOVA, nepochopili, o čo ide. Úrad pre dokumentáciu zločinov komunizmu na Slovensku nebol nikdy myslený ako vyšetrovacia inštitúcia.
Počet zobrazení: 1515

Autori Gabriela Rothmayerová a Peter Greguš v článkoch Úzky chodník k budúcnosti a Úrad ako bumerang, uverejnených v 27. čísle SLOVA, nepochopili, o čo ide. Úrad pre dokumentáciu zločinov komunizmu na Slovensku nebol nikdy myslený ako vyšetrovacia inštitúcia. Nejde teda o akúsi obdobu Bendovho úradu v Prahe. Úrad, ktorého zriadenie navrhuje minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, nebude vôbec vyšetrovať. Iste, každý zločin sa musí vyšetriť dajakým spôsob, ale to je práca pre políciu, prokuratúru atď. S týmto však navrhovaný úrad nemá nič spoločné.

Myšlienka jeho založenia dozrela v našich diskusiách po tom, čo som sa vlani v októbri zúčastnil s historikom Jozefom Jablonickým na konferencií štátov Višegrádskej štvorky a Nemecka v Tutzingu pri Mníchove o dokumentárnom spracovaní obdobia komunizmu. Vo všetkých týchto krajinách - okrem Slovenska - existuje inštitúcia, ktorá sa týmto problémom zaoberá. Najďalej zašli Nemci, s príslovečnou dôslednosťou vydali už 12-16 kníh dokumentácií na témy, akým spôsobom Stasi pôsobila smerom k cirkvám, školstvu, aký bol jej vzťah s vládnucou SED, nakoľko bola pod tlakom Moskvy atď. V Poľsku sa takýto úrad volá Inštitút pamäti národa. Pracujú v ňom nielen historici, ale aj filozofi, právnici, ktorí sa zaoberajú aj riešením teoretických otázok, ako je zodpovednosť a spoluzodpovednosť, vina, spoluvina, či nevina. Teda toho, čo sme u nás otvorili lustračným zákonom a nikdy sme nedotiahli do konca. Avšak nie na konkrétnych prípadoch, ale vo všeobecnosti, aká to bola doba. Samozrejme, pri jej analýze sa nájdu aj pozitíva, i to by sa malo zdokumentovať. Veď všetko, čo dnes prežívame, súvisí dajakým spôsobom s nedávnou minulosťou. Takmer absolútne žiadny vzťah našich občanov nejestvuje napr. ani k štátnemu majetku. Korene týchto postojov siahajú do obdobia komunizmu, keď štát bol odcudzený a ľudia zaň a jeho majetok necítili nijakú spoluzodpovednosť.

Hlavný zmysel úradu vidím v tom, aby zmapoval štyri desaťročia po 2. svetovej vojne, zanalyzoval ich, aby sme sa mohli v budúcnosti vyhnúť tragickým omylom. Ako Francúzi, ktorí sa podrobne venovali Veľkej francúzskej revolúcie. V nej sa luza chopila moci, plienila staré katedrály a iné hodnoty. Teraz sú v tejto krajne síce možné určité excesy, ale vo Francúzoch je to akosi hlboko zakotvené, že nesmú prekročiť určitú hranicu, aby nenastúpil chaos a bezprávie. Pokiaľ ide o náš úrad, dokonca by som išiel ešte ďalej - do slovenského štátu, osobitne analyzovať skúsenosti s deportáciou židovského obyvateľstva. Preto by úrad mohol mať aj iný názov, napr. ako v Poľsku. Avšak tvrdiť, že Čarnogurského k iniciatíve o vytvorenie takejto inštitúcie viedla iba súčasná situácia a nárast popularity ľavicových síl, je nesprávne.

Autor je poslanec NR SR za SDK-KDH

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984