Pozri, kto to hovorí
SLOVO v dvojčísle 23/24 uverejnilo článok Braňa Ondruša pod názvom Keď sa stráca objektivita, ktorý je osobnou výpoveďou o pomeroch v TV Markíza. Týmto materiálom sa cítila byť dotknutá bývalá šéfredaktorka publicistiky TV Markíza pani Erika Vincoureková, ktorá nás požiadala o reakciu. Napriek tomu, že jej príspevok takmer dvojnásobne prevyšuje dĺžku príspevku B. Ondruša, rozhodli sme sa uverejniť takmer celý jej text bez toho, aby sme sa prikláňali k jednej alebo druhej strane. Za pochopenie ďakujeme.
Redakcia
Branislav Ondruš, hovorca SDĽ, napísal pre SLOVO článok, v ktorom nenechal na mojej profesionálnej, či osobnej cti suchú ani nitku. Nedá mi preto nereagovať. Najväčšou chybou článku i autora je to, že všetko, čo napísal a pričom sa chcel tváriť zasvätene, sa zakladá na chodbových rečiach. Je najvyšší čas, aby sme si uvedomili, čo sa skrýva za úsmevmi na obrazovke.
Moderátor nie je dôležitý
Treba vedieť, že úloha moderátora spravodajstva je pre divákov síce veľmi zaujímavá, ale pre chod televízie patrí medzi úplne nedôležité. Nečudo potom, že moderátori, na ktorých popularizáciu sa vynakladajú nemalé prostriedky, napokon uveria svojej dôležitosti. Nič to však nemení na skutočnosti, že o ničom nerozhodujú a pri ničom dôležitom ani nie sú. Rozdiel medzi knihami už spomínaných autorov a článkom Braňa Ondruša je teda minimálne v tom, že oni opisovali to, pričom boli, o čom rozhodovali a čo malo pre život v Markíze dajaký význam. Kým on opisuje, čo počul niekde pri pive. Už v úvode sa zastrája, že nedokáže pristupovať k veci tak bezcitne ako oni, preto nebude písať o frajerkách, osobných sporoch a vzťahu k alkoholu niektorých "odídených". Zaradil ma medzi nich, hoci realita môjho odchodu je celkom iná (fakty a pravda hovorcu SDĽ skutočne nezaujímajú, možno preto, že pri ich hľadaní nie je tak veselo ako pri klebetení). Keďže na rozdiel od Ľ. Gregora a R. Čulena ľudí nemenuje, iba niečo všeobecne naznačuje, tieň podozrenia padá aj na mňa. Som abstinentka, nemám frajerov ani osobné spory.
Chodbové reči
Vo všetkých doterajších výpovediach mi chýbajú sebareflexívne pohľady autorov spomínaných kníh i televízneho dokumentu. Musím dôrazne upozorniť autora článku, že nie som ani autorom televízneho dokumentu, ani som v ňom neúčinkovala, ani som nenapísala knihu o Markíze, ani inak som sa neprezentovala kritikou tejto televízie. Ak to v budúcnosti urobím, bude to iba preto, aby nezasvätení, ako v tomto prípade B. Ondruš, nemohli šíriť chodbové reči. Neviem, čím som si vlastne vyslúžila šťastie byť zaradená za výraznú personu v tzv. kauze Markíza. Vraj sa mi nedá uprieť, že som priniesla na obrazovky niečo, čo tu chýbalo, či reláciu V tieni alebo Smotánka. Opäť nedostatok informácií autora. Priniesla som ich oveľa viac, získala som jediné dve zahraničné, teda nie Markízou organizované ocenenia (nech mi Braňo odpustí, že som ho neinformovala) a vymyslela som všetky relácie, ktoré počas môjho pôsobenia v publicistike Markíza pripravovala. Napríklad : Kakao, Aha, Zo zákulisia, Paľba, práve posledne menovaná priniesla okrem spravodajstva Markíze postupne dôveryhodnosť a priazeň divákov. Tri mesiace vysielala publicistika pod mojím vedením každý deň reláciu Paľba o problémoch prostých ľudí, kde jediným meradlom spravodlivosti bolo dodržiavanie zákona. Bola to nesmierne vyčerpávajúca práca, ojedinelá v televíznom prostredí, v ktorej úspech takmer nikto neveril. Možno iba Paľo Rusko a ja. Najmä, keď som pracovala výlučne s elévmi, ktorí okrem kurzu, kde sme ich pred začiatkom vysielania televízie Markíza učili základom žurnalistiky, nevedeli o televíznej žurnalistike nič. Jediný novinár medzi nimi bol Ľubo Lazový, aj ten mal skúsenosti iba s rozhlasom.
Nebola to cenzúra
V redakcii spravodajstva dodnes pracuje jeden redaktor, ktorý pôvodne začínal v publicistike. Má osobné skúsenosti z cenzorských zásahov, ktorými Vincoureková už pred začatím vysielania určovala mantinely. Je pravda, že už vtedy sa snažili niektorí začiatočníci riešiť cez obrazovku svoje politické ambície a, ako každý začiatočník, nepoznali kompetencie a všetky otázky chceli hrdinsky klásť priamo premiérovi. Ako šéfredaktorka som ich musela často brzdiť pred ich síce hrdinskými , ale zato úplne nekompetentnými pokusmi o relácie, v ktorých by hlavnými hrdinami boli oni a zlomenými obeťami ich entuziazmu premiér a ministri. To bola tá cenzúra. Urobila by som to opäť. Bola to moja normálna manažérska práca, a nie cenzúra. Keby sa pán Ondruš držal faktov, vedel by, že cenzúra je zásah štátnej moci. A keby mu cenzúra prekážala, netlačil by sa na Slovensku do politiky. Ale o tom som nechcela. Tak ako v každej redakcii aj v našej sa našli ambiciózni i ambicióznejší redaktori. Jeden z nich, veľmi ambiciózny mladý muž, ktorý prišiel z kresťanskodemokratickej mládeže (podotýkam, že som ho nemusela prijať), napriek tomu, že práve končil medicínu, niesol mimoriadne ťažko, že musí pracovať na sociálnych prípadoch namiesto politikárčenia. Dodnes je aj s mojím súhlasom a odporúčaním v spravodajstve. Myslím si, že sa mu tam darí a som presvedčená, že urobí skvelú kariéru. Len nesmie robiť publicistiku. To nie je môj názor, ale výsledky jeho psychotestov, ktoré boli súčasťou konkurzu. Z nedostatku novinárskych skúseností si mnohí mysleli, že keď nesúhlasím s tým, aby sa išli na rast chrústov pýtať premiéra, že je to cenzúra v prospech HZDS. To, že moje zásahy nemohli byť v prospech HZDS, je jasné už aj z toho, že počas môjho vedenia publicistiky nebola odvysielaná ani jedna politická relácia. (Nikto by mi nebol bránil v jej odvysielaní.)
Jasne deklarovaná závislosť
Po mojom odchode sa šéfka publicistiky radila s Martinom Lengyelom, dnešným hovorcom premiéra Dzurindu, s ktorým vtedy opozičným politikom treba robiť na obrazovke publicitu. Nikdy som sa k tomu neznížila. Zato "nezávislý spravodajca" Braňo Ondruš behal s Anetou Paríškovou moderovať mítingy SDĽ. Napriek tomu, že všetci podpísali, že sa stranícky nebudú angažovať. Ja mám na nezávislosť iný názor ako on a aj iné činy. A nebol to nedostatok príležitostí, ktorý mi nedovolil angažovať sa v prospech niekoho a tváriť sa nezávislo. Je to vec charakteru. Závislosť B. Ondruša je dnes už jasne deklarovaná, ale o jeho pravdovravnosti a overovaní faktov majú možno ešte niektorí ľudia ilúzie. Rada dokážem, že sa mýlia. Vincoureková riadila redakciu ako Gregor Centrum. Bolo bežné, že ju jej redaktori niekoľko dní nenašli v kancelárii. Stávalo sa to najmä po vzniku relácie Smotánka. Relácia Smotánka vznikla vtedy, keď vznikal program Markízy. Vysielala sa od prvého týždňa. Takže neviem, odkedy som absentovala v kancelárii podľa pána hovorcu SDĽ. A najmä neviem, či mojou prácou bolo sedieť v kancelárii. Z celého článku je však jasné, že napriek tomu, že sa cítil B. Ondruš byť súčasťou televízie Markíza, o jej chode nevedel takmer nič. Ani nemusel. Nebolo to v jeho kompetencii. Šéfredaktor, ktorý má na starosti konkurz, prípravu, výučbu a výber redaktorov a moderátorov, ich prvé kroky pred kamerou a v strižni, zladenie kolektívu (nikto z redakcie nemal televízne skúsenosti), prvé samostatné texty a ich aspoň poloprofesionálne načítanie, denne výber tém do investigatívnej publicistiky, týždenne zábavnú Smotánku a Kakao, Aha o životnom štýle, nočnú besedu, ktorú moderuje raz do týždňa, každé dva týždne Zákulisie Markízy, týždenne Pikošky, Na muške, besedu Fórum politikum, tematicky ťažkú reláciu V tieni týždenný, ekonomiku redakcie, dramaturgickú prípravu nových tém, stálu kontrolu začiatočníkov, tri razy do týždňa poradu manažmentu a každý utorok redakčnú poradu, bude asi ťažko sedieť v kancelárii. Zrejme by tým televízii veľmi nepomohol.
Neukojené politické ambície
Som rada, že pán hovorca SDĽ chcel "opomenúť" primitivizmus sexuálne ladených otázok, diváci takí jemnocitní a kritickí neboli a Smotánka sa nikdy nestratila z rebríčka 15 najsledovanejších relácií, so sledovanosťou okolo 1000 000 divákov. Ak ich pán Ondruš niekedy získa vo svojej autorskej relácii, môže ma do nej pozvať. Porozprávam mu ešte čosi zo zákulisia Markízy. Divákov to bude určite zaujímať a aj on sa niečo dozvie. Napokon, to sú dva sväté ciele moderovania. Nie tak, ako si myslí a čo nám predviedol v jednom moderovaní relácie Na telo s Róbertom Ficom on. Celý čas si pri moderovaní liečil svoje neukojené politické ambície sústavným obviňovaním Fica, že neurobil nič preto, aby sa mládež SDĽ (ktorej členom bol a možno ešte je) dostala na kandidátku do NR SR. (K tomu len toľko: Vyčkaj času ako hus klasu.) Zaujímavejšie ešte je, že pre moderátorku a autorku sa stala Smotánka finančne zaujímavým projektom. Nikdy som netajila, že po mojom odchode z Markízy som podpísala zmluvu na výrobu troch relácií: Smotánka, Aha a V tieni. Nevidím na tom nič zlé, ak človek odbremení štát, zamestnáva ľudí a živí sa tým, čo vie robiť a za poctivo odvedenú prácu mu platia. Robí to Filip, Andrássy, Lasica, Satinský, Markovič, Paczelt a ďalší. Na rozdiel od ostatných menovaných bola moja zmluva výrazne chudobnejšia a podmienky oveľa horšie. To neporovnávam a nesťažujem sa, iba vysvetľujem Braňovi Ondrušovi. Zmluvu som podpísala dobrovoľne a pri plnom vedomí. A odrobenú prácu mi doteraz Markíza v plnom rozsahu nezaplatila, dokonca od zmluvy protiprávne odstúpila. Takže Markíza, ani keď som bola v nej, ani po mojom odchode, nebola mojou dojnou kravou. Paradoxne, nedobrovoľne ju dotujem. Ak pán Ondruš kritizuje Ľuba Gregora a mňa za umelecké aktivity, škoda, že si zabudol všimnúť dojenie riaditeľa Stana Pavlíka (rôzne moderovania, športové prenosy, počas majstrovstiev sveta v hokeji nebol v práci takmer mesiac, pokiaľ viem, ani Boyard nemoderuje počas dovolenky... a pod.), Judity Gembickej (scenáre, dramaturgia a pod.), Zuzany Ťapákovej (scenáre na TOM-y , NOS-y) a iných "dojičov", poslanec Malchárek (státisíce za reklamu pre Markízu na aute, ktoré jazdí iba v zahraničí, kde Markízu nikto nepozná). Jediná som pri nástupe do Markízy povedala, že sa moderovania a písania scenárov nevzdám. To radšej nenastúpim. Ostatní menovaní sa chceli venovať už iba riadeniu. Aj Presýpacie hodiny v Twiste sa skončili preto, lebo GR Paľo Rusko si neželal, aby moderátori Markízy dvíhali úroveň vysielania iných staníc. Neskôr názor zmenil. Rovnako, ako ho zmenili tí, čo nikdy nemali dosť a moderovanie, na ktoré nadávali, im prišlo vhod ako dobre platená aktivita, pri ktorej si sami určujú päť až šesťciferné sumy.
Normálny bartrový obchod
S rozčúlením mi jedna pracovníčka rozprávala o prípade, keď Vincoureková za odvysielanie príspevku v tejto relácii suverénne požadovala oblečenie od tejto módnej firmy za päťcifernú sumu. A vo viacerých takýchto prípadoch sa dotknutí sťažovali vedeniu Markízy.
Zaujímavý je vzťah pána hovorcu SDĽ k faktom. Pracovníčka čoho mu to rozprávala, televízie? Módnej firmy? Erotického salónu? Je známe, že rôzni módni návrhári a predajne spolupracujú s Markízou. Za reklamu obliekajú jej moderátorov. Je to normálny bartrový obchod. Aj tu, ako napokon vo všetkom, niektorí nepoznajú mieru. Napríklad frajerka riaditeľa CSP pána Pavlíka Andrea Timková (Hrašková, Vaššová), ktorej prípad sa riešil aj na Top manažmente. Napriek tomu, že sledovanosť Telerána je okolo dvoch percent, táto dáma si vybrala šaty za niekoľko šesťciferných čísiel, aby som sa držala nič nehovoriacej hantýrky pána Ondruša. Aj jeden z moderátorov Telerána Noro dostal pokarhanie, pretože bartroval ešte aj slipy. Mrzí ma, že musím bonzovať. Nechcem však písať v duchu pána Ondruša, ktorý chodbové reči vydáva za fakty. Ostatní to brali zväčša ako normálny servis. Neviem, prečo by som ako moderátorka najsledovanejšej publicistickej relácie nemala nárok na oblečenie. Využívala som ho oveľa menej ako ostatní, pretože som nemala čas chodiť si pre šaty a tak som ich zväčša odkúpila. Kto sledoval Smotánku, vie, že som bola takmer vždy v tom istom oblečení. Obliekali ma Orihel, Hankin mode a Carin a jedny šaty boli z obchodného domu Dunaj. V iných šatách som nechodila, od nikoho som teda nič žiadať nemohla. Okrem prípadov, keď chcela firma módnu prehliadku dať do Smotánky. Smotánka bola a dodnes je platenou aktivitou, s presne stanoveným cenníkom a keď firma nemala peniaze, mohla dať bartrom šaty pre redaktorov alebo redaktorky. Bol to normálny postup a ja, ako šéfredaktorka, som mala právo takýto bartrový obchod uzavrieť. Keďže išlo o obchodný vzťah, ťažko sa niekto mohol sťažovať vedeniu. Nuž, keď to pán Ondruš netušil, mohol sa opýtať. Teraz sa musí čudovať, čo všetko sa dialo za jeho chrbtom. Šaty, na ktoré z pracovnej zmluvy nemala nárok, si za odvysielanie Smotánky vybavovala pani riaditeľka Ťapáková (konkrétne v Bety Barclay). My sme to mlčky trpeli a vôbec nám to neprekážalo. Nebyť pána Ondruša, dodnes je to pod pokrievkou, kam to patrí.
O šatách bez ramienok
Najviac rozruchu vyvolal rozhovor v úvodnom čísle Slovenského bulváru... šéfredaktorka publicistiky by mala zachovať istú úroveň pri verejnej prezentácii. Áno, k funkcii hovorcu SDĽ prislúcha zachovať istú úroveň, lebo je reprezentantom strany v každom jeho prejave. A preto by sa v reči mal držať faktov, ktoré môže dokázať, a moralizovanie o tom, či mne prislúcha alebo neprislúcha dať sa odfotografovať v letných šatách bez ramienok (lebo to bola najodvážnejšia snímka), si môže nechať pre jemu "blízkych priateľov", kvôli ktorým, ako to predostrel, článok o zákulisí Markízy napísal. Najskôr by o tom zákulisí musel vedieť čosi viac, ako dlhé story o dovolenkách moderátorov. Alebo reči o tom, že sa mu neprišli noví konatelia z Gamatexu predstaviť. Či, nebodaj, potriasť rukou. Oni to predsa oznámili na top manažmente, kde Paľo Rusko povedal, že odchádza do Prahy zistiť názor CME a zatiaľ poveruje oznámením novej situácie manažment. Samozrejme, vydal pred odchodom ešte ďalšie inštrukcie. Žeby to pán Ondruš nevedel? A o situácii mali v jednotlivých redakciách informovať šéfredaktori, tak ako to je úplne normálne a kompetentné. Hovorca SDĽ by si mal uvedomiť, komunizmus sa už skončil, dnes pracovnoprávne vzťahy a kompetencie rieši zákon, a nie pochôdzka medzi robotníkmi. A kompetencia sa odvíja od funkcie, a nie od členstva v strane.
Čo robia dobrí spravodajcovia
Pridal aj perlu, že ste sa to dozvedeli z Rádia Twist. A to mohli povedať pokojne, že novým majiteľom je váš brat. Je veľmi smutné, keď novinári z Twistu vedia o dianí v Markíze viac ako jej spravodajský výkvet. Tým by som sa nechválila. Prezradím vám prečo. Opýtali sa kompetentných. A nečakali, kým im povedia, kde a čo sa majú spýtať... Dobrí spravodajcovia to tak robia! Majú totiž k informáciám iný vzťah ako pán Ondruš. Preto sa v čase, keď mohla byť situácia v Markíze ešte štandardná, nestretol s novými majiteľmi. A jeho plač nad tým, že mali prísť o dva týždne neskôr, by mohol znamenať, že dnes by nemal kde robiť politickú kariéru. Pán "politológ", by si mal zrátať politické počty a nemyslieť si, že je hrdina a profesionál. Plače na nesprávnom hrobe. Keď už mal tú túžbu s niekým z Olympu si pohovoriť, mal to byť GR P. Rusko, ktorý teoreticky mohol svojich zamestnancov, teda robotníkov televízie, oboznámiť so stavom. Mohol, ale nemusel. Mal na to ľudí, ktorých tým poveril. Robiť to osobne, by v tom čase bola len strata času. Hoci pán Ondruš by mal isto lepší pocit a mohol by blízkym priateľom povedať, že priamo Paľo Rusko mu povedal, že... Jediná pravda je, že nik mu oficiálne neoznámil, že sa skutkový stav zmenil. Neoznámili mu to napriek tomu, že mali. Vtedy sa potvrdili slová Paľa Ruska o členoch top manažmentu. Od začiatku vedel, že sú pridobre platení a zbytoční. Tvrdil však, že preto budú v kríze verní. Budú totiž vedieť, že bojujú o svoje válovy, a nie o Paľa. Presne to sa stalo, začali vymýšľať, ako sa zachrániť, veď kto by im platil toľké peniaze za ničnerobenie. Navyše, teraz svitla nádej na vernostné.
Aj mne muži dvoria
Vincoureková šokovala celú televíziu, ten rozhovor sme si skopírovali (Slovenský bulvár). Pán Ondruš si ho mohol pokojne kúpiť, pri jeho platoch nemusel míňať majiteľovi papier a toner na svoje súkromné aktivity. Tá šokovaná televízia sa vyznačovala tým, že mi chodili gratulovať k článku, okrem pani Gembickej, ktorá chcela v duchu komunistickej strany, ktorej členkou bola, žiadať moje potrestanie. Je to však úplne jedno, či sa B. Ondrušovi páčil, či nie. Mne sa tiež nepáčil. Nebol autorizovaný. Napriek tomu, každý má právo hovoriť o sebe (a ja som hovorila o sebe!), čo chce a uzná za vhodné, pokiaľ tým nepoškodzuje práva niekoho iného. A je každého osobná vec, či sa mu páči alebo nepáči, čo druhý hovorí. Hovorca SDĽ však v tejto súvislosti písal o mojom sexuálnom exhibicionizme a odvážnych fotografiách. A to už porušuje moje práva. O odvážnosti fotografií (bolo mi vidieť holé plecia) a sexuálnom exhibicionizme sa dá porozprávať aj v súdnej sieni.....mladé pekné dievča by na nich pôsobilo príťažlivo... Nuž ja by som sa tiež radšej pozerala na obrazovke na Petra Suska, ktorý vyzerá mužne a dôveryhodne, a každý večer tam bol B. Ondruš. Som demokrat a viem, že môžem televíziu vypnúť, prepnúť na inú stanicu, dať si kávu, ale nie je v mojej kompetencii radiť manažmentu a určovať, koho má za moderátora. Hovorca SDĽ bude musieť prežiť, že na svete nie sú iba mladí, ale aj tí starší, ktorí sedia na stoličkách, kde sa on vidí. Len tak medzi nami, aj mne muži hovoria komplimenty a dvoria mi, samozrejme, nie tí osemnásťroční. A pohľad na moje plecia ich vôbec neuráža. A ak si niekto myslí, že majú bielu palicu, potom je to o to lepšie. Milujú moju dušu. A o tú ide v živote viac, ako o mladosť pána Ondruša, pre ktorú on sám neurobil nič.
Nadutosť, arogancia, kariérizmus...
Napokon, jeho ohováračský blok, venovaný mojej maličkosti, sa končí tým, že redaktori publicistiky neboli mlčiacimi bábkami...Veru, neboli, aj o nadutosti, arogancii, kariérizme a hlúposti B. Ondruša si rozprávali po chodbách, mám aj iné chodbové príbehy, bolo by ich na knihu. Keď budete chcieť, príďte na klebetu. Len to potom nedávajte do novín. Viete, je to neprofesionálne a neetické. Pán Ondruš je ešte taký mladý, až sa mi zdá, že sa za hovorcu takej vážnej strany, stavajúcej na konzervatívnom imidži svojich členov, neveľmi hodí. Na každý pád už spomenutým článkom SDĽ určite poškodil. Veď čo slovo, to nepravda. Ďakujem za takého hovorcu!
B. Ondruš píše ešte o búrlivej porade, ktorá vyvrcholila hlasovaním o dôvere šéfredaktorke. Naozaj si myslí, že z televízie sa odchádza za stratu dôvery a ešte k tomu podriadených? Za stratu dôvery sa odchádza z komunistickej strany, pán hovorca! Ako som povedala hneď po medializácii môjho odchodu v Rádiu Twist, odišla som kvôli komunistickým manierom Stanislava Pavlíka, neférovosti a stálej túžbe po akejkoľvek straníckej podpore, čo sa napokon prejavilo naplno pri tzv. revolúcii v Markíze. Je zaujímavé, že hoci bolo na Stanislava Pavlíka a Annu Ghannamovú podané trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy, dodnes nikto vo veci nekonal. Z Markízy som teda odišla skôr, ako začala byť slúžkou kohokoľvek, čo sa B. Ondrušovi nepodarilo. Pobavila ma časť o spravodajstve, kde opisuje, ako sa kolegovi šéfredaktor Čulen ani raz nepozrel do tváre. Bol vari pri tom? Ťažko! Ja som bola pri tom, keď chcel riaditeľ Pavlík za stratu dôvery toho či onoho degradovať a poslať preč, napríklad Petra Suska, ktorý vás učil čítať texty. Ohradila som sa na porade, že za stratu dôvery sa odchádza z komunistickej strany a že ak Peter naozaj niečo urobil (Stankovi Pavlíkovi sa nepáčilo, že dostatočne nemiloval HZDS, ktoré on vtedy miloval), treba to riešiť inak. Peter pochopil povahu riaditeľa Pavlíka a ako hrdý človek a slušný novinár odišiel na vlastnú žiadosť. Čo urobil B. Ondruš, keď ponižovali jeho kolegu? Chystal si kariéru v SDĽ. Pre jeho myslenie sú signifikantné aj ďalšie slová: Kočner (slovo pán sa mu zle píše?) s nami seriózne nekomunikoval, pamätám si na zoznam "najvplyvnejších ľudí", s ktorými sa chcel po jednom stretnúť, túto salámovú metódu rozdelenia kolektívu sme odmietli. Rovní si musíme byť pred zákonom, ale nikde inde. Prečo potom všetci nemoderovali? Čím sa od nich líšil B. Ondruš, že to boli práve on? Takých tam bolo dosť, niekto si ho vybral. Prečo to vzal? Mal zostať verný kolektívu. Prečo sa všetky deti nenarodia do rovnakých podmienok? Kolektív rodičov by mal mať rovnaké práva. Nie? A vidieť politické pozadie organizovania "revolúcie" v úsilí spacifikovať nezávislú televíziu je skutočná naivita.
Čo je nezávislosť
Nezávislosť neznamená neslúžiť jednému, ale slúžiť druhému. Kde sa v boji o nezávislosť zobrali vnútri Markízy heslá: Preč s Mečiarom, HZDS, fašisti, ktoré tlačili priamo v budove. Kým sa takí ako B. Ondruš v spravodajskej miestnosti hrali na revolúciu, v miestnosti publicistov a Telerána im ju vyrábali pod vedením Vierky Ruskovej, ktorú nikto neohrozoval na živote. Nebolo im nápadné pódium s jasne vyfarbenými rečníkmi, napr. nezávislý prezident Kováč, Weiss, Langoš, Schuster, Hamžík,...a všetci ostatní nezávislí straníci, ktorých podľa dopredu pripraveného zoznamu do štúdia pozývala šéfredaktorka zábavy, manželka politického komentátora Júliusa Gembického...Vytŕčali sa tí nezávislí aj v okne, postavili im pódium a odvšadiaľ zneli ich predvolebné kortešačky. Ja som v tom čase kandidovala za NEI a hoci som takmer neprehliadnuteľná, nikto ma do toho okna nepozval. Skúste uhádnuť, prečo? Napokon, som aj bez správy pána Mitra pokojne povedala do médií, že je to politický happening a že dokument, ktorý opakovane vysielajú, je zostrihaný paškvil z dvoch mítingov. To pánovi Ondrušovi neprekážalo. Ale malo. To sa už predsa týkalo aj profesionality spravodajstva. Tam sa začínala aj jeho kompetencia. Prečo napríklad Anna Ghannamová zaradila do vysielania niečo, čo vraj našla položené na vrátnici? A ešte k tomu štyri - päť razy. Ale ľudia z Markízy, samozrejme, skutočne neboli zmanipulovaní, to je predsa prejav čistej a nezávislej žurnalistickej profesionality?
Na pobavenie je výborná aj Ondrušova veta, že nebolo porady, kde by nebol kritizoval. Porady sú okrem iného aj na to, aby ste si vyliali dušu. Takže Ondrušovo hrdinstvo skutočne nebolo až také veľké, za aké ho vydáva. Najmä, keď o ničom nerozhodoval a za nič neniesol zodpovednosť. Tá ležala na pleciach tých, ktorí robili a na každej porade nekritizovali... Dokonca bol B. Ondruš taký hrdina, že si slová kritiky vypočul medzi štyrmi očami aj sám generálny riaditeľ. No gratulujem, určite je z toho pán Rusko dodnes zničený. Nebolo málo porád za komunizmu, kde vychvaľovali hrdinov, kritikov všetkého. Okrem nich boli ešte na piedestáli tí, čo statočne, so zápalom a s nasadením pracovali. My ostatní, nekomunisti sme si iba plnili svoje pracovné povinnosti a starali a o svoju profesionalitu. B. Ondruš sa narodil v zlom čase, jeho slovník a jeho myslenie by boli ozdobou straníckych porád. Mám, žiaľ, už toľko rokov, že si nerobím nádeje, že s ním aj dnes neosloví tých, čo radi uveria, že vďaka voľbám rozhodujú aj o niečom inom, ako o tom, čo budú jesť a kde budú spať. Zato on, hrdina za čoraz lepší plat, bude medzi štyrmi očami a ak mu stranícki bossovia dovolia, aj verejne, v rámci dohody kritizovať. Samozrejme, iných.
Najväčšia urážka
Pre mňa je najväčšou urážkou záver jeho článku. Kde spomína mená svojich kolegov, ktorí dobrovoľne odišli z Markízy a nik z nich dodnes nepovedal zo zákulisia svojej práce nič. Pán hovorca si zabudol všimnúť, že aj ja som odišla dobrovoľne a do dnešného dňa, kým ma súborom klamstiev neprinútil, som tiež o zákulisí svojej práce v Markíze nepovedala nič. O tom, či som robila statočne a so zápalom, sa nebudem rozprávať s ním. Možno stačí, že všetky relácie, ktoré som vymyslela, idú naďalej rovnako, že nejeden redaktor, a nielen z publicistiky, mi vďačí za prvé kroky v televíznej žurnalistike, že som udržala slobodnú a nezávislú redakciu publicistiky, že som svojou autorskou prácou zabavila milióny divákov. Ja som bola v Markíze platená za svoju profesionálnu prácu, B. Ondruš bral plat od začiatku ako profík a bol predsa amatér, ktorého sme učili robiť. Z toho "kusu seba", ako vraví, sa dodnes v Markíze dobre živí nemálo ľudí (Kakao, Smotánka, V tieni, Paľba....), na všetky tieto relácie mám v LITE odovzdané námety, scenáre a názvy, mohla by som bojovať o ich zrušenie alebo si za to nechať platiť. Z lásky k Markíze to nerobím. Len tak, mimochodom, čo zostalo v Markíze po Braňovi Ondrušovi? My môžeme na Markízu spomínať v dobrom, my máme na čo spomínať. Pán hovorca SDĽ, spýtali ste sa ma, či ja nemám na čo spomínať. Nie! Za mňa ste rozhodli. Dovoľte mi oznámiť vám, že na časy v Markíze mám nádherné spomienky, a práve preto, čo mi vyčítate, že som bola v riadiacej funkcii a pomáhala som vytvoriť a udržať systém, z ktorého ste vy ťažili. Áno, dokonca som ho vymýšľala. A keď som niečo kritizovala, padlo to na úrodnú pôdu. Paľo Rusko vedel, prečo ma oslovil.
Autorka je šéfredaktorkou časopisu Story
