Reklama
Reklama

Honba na bin Ládina trvá

Medzi cudzími občanmi, ktorí nelegálne prekračujú našu hranicu, je pomerne značné množstvo obyvateľov Afganistanu. Pre väčšinu utečencov sú jednoznačne cieľovou stanicou vyspelé štáty západnej Európy. V prípade Afgancov však treba uznať, že motívom pre ich emigráciu nie sú len sociálno-ekonomické podmienky v ktorých žijú, ale aj všeobecné ohrozenie života v ich vlasti zmietanej už mnoho rokov občianskou vojnou.
Počet zobrazení: 1177

Medzi cudzími občanmi, ktorí nelegálne prekračujú našu hranicu, je pomerne značné množstvo obyvateľov Afganistanu. Pre väčšinu utečencov sú jednoznačne cieľovou stanicou vyspelé štáty západnej Európy. V prípade Afgancov však treba uznať, že motívom pre ich emigráciu nie sú len sociálno-ekonomické podmienky v ktorých žijú, ale aj všeobecné ohrozenie života v ich vlasti zmietanej už mnoho rokov občianskou vojnou.

V uzbeckom Taškente sa v druhej polovici júla pokúšala tzv. kontaktná skupina pre Afganistan "šesť plus dva" (zástupcovia susedných krajín: Číny, Iránu, Pakistanu, Tadžikistanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu plus USA a Ruska) pod záštitou OSN na mierových rokovaniach nájsť riešenie ako stabilizovať situáciu v Afganistane, no bezvýsledne. Výzva OSN na vytvorenie vlády širokej koalície a na ukončenie 20-ročného frakcionárskeho, politického a etnického krvavého sporu mala síce odozvu u opozície (podporovanej Iránom a Ruskom), no predstavitelia vládnuceho Talibanu s predloženými návrhmi nesúhlasili.

Rokovania kontaktnej skupiny s oboma stranami konfliktu pred dvoma rokmi síce tiež stroskotali, no tento raz sa "vstúpilo do inej rieky". Ako uviedol v Taškente mimoriadny vyslanec OSN Lachdar Brahímí, je pokračujúca vojna v Afganistane aj hrozbou pre regionálny mier a bezpečnosť. Dotýka sa totiž i napätých vzťahov medzi Pakistanom a Indiou. Zatiaľčo Islamabád už dlhé roky podporuje moslimských radikálov, ktorých predstavitelia z Talibanu dnes vládnu v Kábule, indický kabinet nadržiava opozícii vedenej zosadenému prezidentovi Rabbánímu a jeho vojenskému vodcovi Masúdovi. Koncom augusta indický premiér Vádžpéjí dokonca vyzval Pakistan, aby prestal podporovať hnutie Taliban a zdôraznil, že prvoradým cieľom Indie je, aby sa jej podarilo obnoviť mier a stabilitu v Afganistane. Za súčasného štrngania zbraní v oblasti tieto slová nemožno brať na ľahkú váhu.

USA hľadajú teroristu

Svoje želiezko v ohni si zohrieva aj Washington, ktorý už pred rokom územie Afganistanu ostreľoval, argumentujúc snahou o zlikvidovanie tam dočasne usadeného radikála bin Ladína. Svetový policajt je bez rozpakov pripravený poslať do hociktorého suverénneho štátu nielen (anti)teroristickú jednotku, ale i väčšiu ozbrojenú zložku, ak by to podporilo jeho geopolitické záujmy, preto americkú aktivitu nemožno obísť. Spomínaný saudskoarabský milionár sa nachádza na zozname FBI desiatich najhľadanejších osôb v súvislosti s minuloročnými bombovými útokmi na dve americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike, pri ktorých zahynulo 224 ľudí. Spojené štáty, ktoré považujú 44-ročného Osama bin Ladína za iniciátora bombových útokov na svoje ambasády v Keni a Tanzánii, reagovali vtedy bezprostredne raketovým útokom na základňu bin Ladína v juhovýchodnom Afganistane, pri ktorom zahynulo asi 20 ľudí. Od tých čias prežil Washingtonom obviňovaný terorista tri pokusy o atentát na svoju osobu.

Minulotýždňový výbuch bomby v juhoafganskom Kandaháre, kde sídli talibanský vodca Mullah Mohammad Omar, bol možno pokusom o atentát na neho, no nevylučuje sa ani štvrtý pokus o zabitie bin Ladína, ktorý sa údajne zdržiava v tejto oblasti. Do týchto dohadov zapadajú aj Američanmi popierané správy o pristátí dvoch vojenských lietadiel USA s prepadovými oddielmi na palube 9. augusta v pakistanskom Islamabáde. Správy prišli v predvečer prvého výročia útokov na americké veľvyslanectvá (mimochodom bin Ladín opakovane zodpovednosť za útoky odmieta, pričom teroristické skupiny sa k podobným činom zvyčajne hrdo hlásia), kedy americký prezident Clinton vyhlásil, že USA nebudú odpočívať, kým nebude nastolená spravodlivosť...

Najprv sú na rade sankcie

Už začiatkom júla Bill Clinton vydal nariadenie o uvalení sankcií voči Afganistanu (resp. "častiam kontrolovaným hnutím Taliban", čo však predstavuje 90 % krajiny) kvôli ukrývaniu a podpore bin Ladína. Predstavitelia Talibanu síce v prvej reakcii vyhlásili, že im na finančné a obchodné sankcie neprekážajú, no vzápätí tiež vyjadrili záujem rokovať s USA o vyriešení tejto otázky, čo Washington - neuznávajúci legitímnosť talibanskej vlády - odmieta. Zmrazenie aktív v medzinárodných bankách kontrolovaných USA totiž môže odrezať finančné zdroje islamistov a spolu s ďalšími krokmi môže byť veľmi silným nátlakovým prostriedkom.

Podľa vodcu Talibanu neumožňuje ich dôstojnosť vyhostiť bin Ladína z krajiny, no v prípade, že si nájde útočisko inde a opustí Afganistan, pomôžu mu a jeho rozhodnutie privítajú. Bin Ladína, ktorému pred niekoľkými dňami vyjadrili podporu aj vplyvní kazatelia Talibanu, zrejme predsa len čaká osud islamského Ahasvera a presunie sa buď na pakistanské územie, alebo na iné miesto v krajinách, kde sa prebúdza moslimský radikalizmus. Strategická poloha Afganistanu a jeho pozícia významného producenta narkotík však tejto krajine zaručí i naďalej trvalú pozornosť zo strany USA.

Autor je šéfredaktorom časopisu Expo journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama