Poslanci v krátkych nohaviciach
Poslanci vykonávajú mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Toľko sa hovorí v našej ústave. Iste to platí aj pri vyslovovaní dôvery či nedôvery jednotlivým členom vlády, napr. minulý týždeň vicepremiérovi Pálovi Csákymu. Ktosi mi môže byť viac alebo menej sympatický, no spomínané svedomie a presvedčenie by vždy malo obsahovať i za mak politickej zodpovednosti. Tá však ôsmim poslancom za SDĽ očividne chýbala. Títo páni, ktorí sa pred vlaňajšími parlamentnými voľbami angažovali skôr v regionálnej ako vysokej politike, pohoreli. Opozícia má v náplni práce hľadanie škuliniek v činnosti vládneho kabinetu. A občas na to využíva aj inštitút vyslovenia nedôvery. Tak isto ako je v náplni práce zástupcov vládnej koalície urobiť všetko pre udržanie súčasnej moci a stability. To samozrejme vôbec neznamená, že by ministrov nemali objektívne kritizovať. ôsmi krajskí a okresní náčelníci SDĽ však sadli na lep pseudoargumentom kolegov z HZDS a SNS, ktorí Csákymi popri exodu Rómov do Fínska vyčítali pomaly všetko, i to, že pásmo totality nedávneho zatmenia slnka Slovensko obišlo. Ani zdôvodnenie svojho hlasovania nezvládli na úrovni, ako sa od vyzretého politika žiada. Jeden sa vraj pomýlil pri stláčaní gombíka, iný sa vyhováral na staršiu Csákyho knihu, ďalší tvrdil, že SMK chce odvolať ministra Pavla Koncoša... Keď budú poslanci jednej vládnej strany podporovať opozíciu v deštrukcii kabinetu, tak potom sa nečudujme, že im to partneri pri prvej príležitosti vrátia. Lenže na čo je nám taká koalícia?
